Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

Perfektné.

2 x Karol VI.

Pri usilovnom pátraní sa ešte vždy podarí niečo z tzv. neskorších razieb viedenskej mincovne objaviť i prípadne odchytiť. Tento krát to sú hneď dve medaile Karola VI.
Prvá medaila je “Návrat Karola VI. zo Španielska” po smrti staršieho brata Jozefa I. Karol VI. bol rakúsky arcivojvoda, rímsko-nemecký cisár, španielsky (ako Karol III.), uhorský a český kráľ z rodu Habsburgovcov, mladší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-neuburskej. Medaila je z roku 1711, autorom je Benedikt Richter. Medaila je značená v ploche HMA 1914, má priemer 45,5 mm a váhu 36,50 g, bronz. (foto 1 a 2)
Nachádza sa v III. diele katalógu HMA. Z roku 1914 na strane 3, pod číslom 32. V cenníku k tomuto katalógu je táto medaila špecifikovaná ako kópia z originálneho razidla z roku 1711, archivovaného pod číslom 508. Medaila sa v bronze dala v tom čase kúpiť za 10 korún. (foto 3 a 4)

Druhá medaila má názov “Karol VI. a výstvba Karlskirche vo Viedni”, je z roku 1716 a autorm je Benedikt Richter a Daniel Warou. Karlskirche je kostol svätého Karola Bartolomejského, ktorý zasvätil život pomoci obetiam moru. V roku 1713 sužovala Viedeň epidémia moru a panovník Karol VI. po jej zažehnaní nechal kostol postaviť. Stavba trvala 20 rokov. Kostol je označovaný ako najväčší barokový chrám na sever od Álp a popri Stephansdome si vydobil pozíciu najvýznamnejšieho svätostánku Viedne.
Medaila má reálnu hmotnosť 32,40 g a priemer 42,3 mm. Je značená v ploche HMA 1914, bronz. (foto 1 a 2)
Medaila sa nachádza v III. diele katalógu HMA z roku 1914 na strane 5 pod číslom 36. V cenníku k tomuto katalógu sa dozvieme, že je to kópia z originálneho razidla z roku 1716, archivovaného pod číslom 534. Medaila v bronze sa dala kúpiť v tom čase rovnako za 10 korún, čo naozaj nebolo málo peňazí za bronzovú medailu. Medaila sa dala individuálne, tak ako sestra vyššie, objednať aj v striebre. (foto 3 a 4)

A sestry spolu

Neviem ci si si vsimol, v katalogu HMA čislo 1 na strane 18 je tiez medaila s tematikou Karlskirche Wien avsak toto je jednostranna medaila.

Áno, zaregistroval som ju. Je od Rudolfa Neubergera. Robil ešte jeden viedenský kostol – Votivkirche, ako žetón na svoju vlastnú svadbu 

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11064

Korlen napsal:

Druhá medaila má názov “Karol VI. a výstvba Karlskirche vo Viedni”, je z roku 1716 a autorm je Benedikt Richter a Daniel Warou. Karlskirche je kostol svätého Karola Bartolomejského, ktorý zasvätil život pomoci obetiam moru. V roku 1713 sužovala Viedeň epidémia moru a panovník Karol VI. po jej zažehnaní nechal kostol postaviť. Stavba trvala 20 rokov. Kostol je označovaný ako najväčší barokový chrám na sever od Álp a popri Stephansdome si vydobil pozíciu najvýznamnejšieho svätostánku Viedne.
Medaila má reálnu hmotnosť 32,40 g a priemer 42,3 mm. Je značená v ploche HMA 1914, bronz. (foto 1 a 2)
Medaila sa nachádza v III. diele katalógu HMA z roku 1914 na strane 5 pod číslom 36. V cenníku k tomuto katalógu sa dozvieme, že je to kópia z originálneho razidla z roku 1716, archivovaného pod číslom 534. Medaila v bronze sa dala kúpiť v tom čase rovnako za 10 korún, čo naozaj nebolo málo peňazí za bronzovú medailu. Medaila sa dala individuálne, tak ako sestra vyššie, objednať aj v striebre. (foto 3 a 4)

Medaila “Karlskirche” v zlate sa vydrazila u Raucha v roku 2011 za 1600€ + AP, bola to HMA razba z roku 1914, vaha 50,70g a priemer 42,34mm, medaileri Richter a Waron.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10105

Korlen napsal:

Pri skúmaní som ďalej narazil na rovnaký portrét panovníka aj na štvrtom type Čestnej a záslužnej medaily za civilné zásluhy (Gnadenmedaille fur Militär- und Zivil- verdienste) Jozefa II. K tejto zmene úpravy medaily dochádza v roku ako reakcia na smrť cisárovej matky cisárovnej Márie Terézie. (obr. 1)
http://forum.valka.cz/…uzna-medaila
Teda podľa môjho názoru sa pristúpilo k razbe jednostrannej medaily vtedy, ak bol portrét autora použitý na viacerých verziách razieb a nie len jednej konkrétnej medaily.
Samotná jednostranná medaila z roku 1958 a aj verzia v zlate, ktorú neviem zatiaľ bližšie identifikovať. (obr. 2, 3, 4 a 5) (pokračovanie)

Bola razena aj jednostranna medaila s portretom Frantiska II., spolu s Jozefom II. sa nachadzaju v katalogu HMA II. cast, na tretej strane. Autorom obidvoch jednostrannych medaili je Wirt.
>

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 11094

KB1328 napsal:

Korlen napsal:

Druhá medaila má názov “Karol VI. a výstvba Karlskirche vo Viedni”, je z roku 1716 a autorm je Benedikt Richter a Daniel Warou. Karlskirche je kostol svätého Karola Bartolomejského, ktorý zasvätil život pomoci obetiam moru. V roku 1713 sužovala Viedeň epidémia moru a panovník Karol VI. po jej zažehnaní nechal kostol postaviť. Stavba trvala 20 rokov. Kostol je označovaný ako najväčší barokový chrám na sever od Álp a popri Stephansdome si vydobil pozíciu najvýznamnejšieho svätostánku Viedne.
Medaila má reálnu hmotnosť 32,40 g a priemer 42,3 mm. Je značená v ploche HMA 1914, bronz. (foto 1 a 2)
Medaila sa nachádza v III. diele katalógu HMA z roku 1914 na strane 5 pod číslom 36. V cenníku k tomuto katalógu sa dozvieme, že je to kópia z originálneho razidla z roku 1716, archivovaného pod číslom 534. Medaila v bronze sa dala kúpiť v tom čase rovnako za 10 korún, čo naozaj nebolo málo peňazí za bronzovú medailu. Medaila sa dala individuálne, tak ako sestra vyššie, objednať aj v striebre. (foto 3 a 4)

Medaila “Karlskirche” v zlate sa vydrazila u Raucha v roku 2011 za 1600€ + AP, bola to HMA razba z roku 1914, vaha 50,70g a priemer 42,34mm, medaileri Richter a Waron.

Dnes je tá cena spred šiestich rokov úsmevná a bolo by zaujímavé odsledovať akú cenu by dosiahla aktuálne, ak by sa v nejakej aukcii ukázala. Usiloval som sa zmapovať, v rámci svojich možností, výskyt týchto razieb v zlate a dosiahnuté ceny v aukciách, ale je to ako hľadať povestnú ihlu v kope sena. Osobne som presvedčený, že na väčšinu jestvujúcich razieb v zlate by stačili prsty na jednej ruke, možno prst, pretože niektoré som nevypátral vôbec. Napríklad Jozef I. Schonbrunn som nikde neobjavil. A mnohé sa ukázali iba v jednom exemplári. Aj medaila o ktorej píšeš sa tiež ukázala iba v tejto jednej aukcii a rovnako som ďaľší výskyt nezaznamenal. Tu je fajn že by sa dal urobiť aukčný “životopis” každej z týchto medailí, nie len pre minimálne počty existujúcich kusov, ale i často svojské úpravy bývalých majiteľov. Viem že na toto existujú rôzne programy, ale ja ich nemám a ani nie som natoľko technicky zdatný aby som toto vedel urobiť, ale bola by to veľmi zaujímavá porovnávacia tabuľka a tiež by dosť napovadala o odhade existujúcich kusov.

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 11097

Korlen napsal:

KB1328 napsal:

Korlen napsal:

Druhá medaila má názov “Karol VI. a výstvba Karlskirche vo Viedni”, je z roku 1716 a autorm je Benedikt Richter a Daniel Warou. Karlskirche je kostol svätého Karola Bartolomejského, ktorý zasvätil život pomoci obetiam moru. V roku 1713 sužovala Viedeň epidémia moru a panovník Karol VI. po jej zažehnaní nechal kostol postaviť. Stavba trvala 20 rokov. Kostol je označovaný ako najväčší barokový chrám na sever od Álp a popri Stephansdome si vydobil pozíciu najvýznamnejšieho svätostánku Viedne.
Medaila má reálnu hmotnosť 32,40 g a priemer 42,3 mm. Je značená v ploche HMA 1914, bronz. (foto 1 a 2)
Medaila sa nachádza v III. diele katalógu HMA z roku 1914 na strane 5 pod číslom 36. V cenníku k tomuto katalógu sa dozvieme, že je to kópia z originálneho razidla z roku 1716, archivovaného pod číslom 534. Medaila v bronze sa dala kúpiť v tom čase rovnako za 10 korún, čo naozaj nebolo málo peňazí za bronzovú medailu. Medaila sa dala individuálne, tak ako sestra vyššie, objednať aj v striebre. (foto 3 a 4)

Medaila “Karlskirche” v zlate sa vydrazila u Raucha v roku 2011 za 1600€ + AP, bola to HMA razba z roku 1914, vaha 50,70g a priemer 42,34mm, medaileri Richter a Waron.

Dnes je tá cena spred šiestich rokov úsmevná a bolo by zaujímavé odsledovať akú cenu by dosiahla aktuálne, ak by sa v nejakej aukcii ukázala. Usiloval som sa zmapovať, v rámci svojich možností, výskyt týchto razieb v zlate a dosiahnuté ceny v aukciách, ale je to ako hľadať povestnú ihlu v kope sena. Osobne som presvedčený, že na väčšinu jestvujúcich razieb v zlate by stačili prsty na jednej ruke, možno prst, pretože niektoré som nevypátral vôbec. Napríklad Jozef I. Schonbrunn som nikde neobjavil. A mnohé sa ukázali iba v jednom exemplári. Aj medaila o ktorej píšeš sa tiež ukázala iba v tejto jednej aukcii a rovnako som ďaľší výskyt nezaznamenal. Tu je fajn že by sa dal urobiť aukčný “životopis” každej z týchto medailí, nie len pre minimálne počty existujúcich kusov, ale i často svojské úpravy bývalých majiteľov. Viem že na toto existujú rôzne programy, ale ja ich nemám a ani nie som natoľko technicky zdatný aby som toto vedel urobiť, ale bola by to veľmi zaujímavá porovnávacia tabuľka a tiež by dosť napovadala o odhade existujúcich kusov.

Pred siestimi rokmi som ani len netusil co je HMA

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 11094

Tu medailu som kupil ja a v roku 2015 som ju predal za 3000€
Čo dnes ľutujem

Před nastávajícím víkendem jsem si pro Vás připravil závěreční III.díl HMA mého dílka.
Fešáky jsem ještě oblékl do slušivých pláštěnek, které je chrání před povětrnostními vlivy. 

Zaujímavá aukcia

9. júna 2017 sa ponukala na predaj v aukcii Haralda Möllera zlatá medaila k odhaleniu pamätníka Wolfganga Amadea Mozarta z roku 1896 za vyvolavacku 8000 EUR. Vaha medaile je 120,4g a priemer 56,4mm. Vtedy este asi nedozrel cas na predaj alebo kupujuci nevedeli o existencii katalogov HMA , kde sa tato krasna medaila nachadza v casti I. na strane 39. Ale v novembrovej aukcii Haralda Möllera predavajuci znizil vyvolavaciu cenu na 7000 EUR a polozka sa uspesne predala za 7500 EUR + AP. V aukcnom katalogu sa uvadza, ze sa jedna o unikat s otaznikom. Ako to bude ukaze cas, ale verim, ze vlozene peniaze sa casom kupujucemu urcite pekne zhodnotia. Medaila sa dokonca predavala v originalnej cervenej etui.

Re: Zaujímavá aukcia
Odpoveď na príspevok č. 11165

Len niekoľko úvah či poznámok. Domnievam sa, že v podstate každá tzv. neskoršia viedenská razba v zlate je unikát, niektoré tým, že skutočne budú unikátne – jediné vyrazené kusy a i tým, že podľa doteraz nazhromaždených informácií som osobne presvedčený, že každá medaila má doslova nahodilú rýdzosť, podľa rýdzosti prineseného materiálu. Takže ak aj jestvuje viacero kusov rovnakej medaily, nebudú aj rovnakej rýdzosti a tým aj veľmi pravdepodobne ani váhy.
Neviem ako medailu charakterizovala aukčná spoločnosť, ale podľa toho ťe nie je značená v ploche, to bude pravdepodobne razba z rokov 1958 – 59.
No a za posledné sa domnievam, že k týmto razbám neboli vyrábané – dodávané špecifické etui, ale skôr sa dala kúpiť etui s vhodným priemerom ktorá bola v ponuke i na iné medaily, takže v podstate pôvodná etui 

Re: Re: Zaujímavá aukcia
Odpoveď na príspevok č. 11166

Korlen napsal:

Len niekoľko úvah či poznámok. Domnievam sa, že v podstate každá tzv. neskoršia viedenská razba v zlate je unikát, niektoré tým, že skutočne budú unikátne – jediné vyrazené kusy a i tým, že podľa doteraz nazhromaždených informácií som osobne presvedčený, že každá medaila má doslova nahodilú rýdzosť, podľa rýdzosti prineseného materiálu. Takže ak aj jestvuje viacero kusov rovnakej medaily, nebudú aj rovnakej rýdzosti a tým aj veľmi pravdepodobne ani váhy.
Neviem ako medailu charakterizovala aukčná spoločnosť, ale podľa toho že nie je značená v ploche, to bude pravdepodobne razba z rokov 1958 – 59.
No a za posledné sa domnievam, že k týmto razbám neboli vyrábané – dodávané špecifické etui, ale skôr sa dala kúpiť etui s vhodným priemerom ktorá bola v ponuke i na iné medaily, takže v podstate pôvodná etui 

Po obvode udava aukcna spolocnost dva punce, jeden je A v kruhu a jeden zmatocne (necitatelne) znacenie

Re: Re: Re: Zaujímavá aukcia
Odpoveď na príspevok č. 11173

Takže ako som predpokladal, s najväčšou pravdepodobnosťou razba 1958. Vedľa toho označenia videnskej mincovne bolo označenie rýdzosti. Podľa doterajších skúseností a zistení tam bolo rýdzostné číslo najbližšie k reálnej rýdzosti medaily.

Náhoda je mocná čarodejka, ako sa hovorí. Včera sa mi to opäť osvedčilo na burze v TN. Obvykle sa snažím pomotkať aj vonku či tam jednoduchší predajcovia “všehochuti” nemajú niečo zaujímavé z našeho odboru. Už viac krát sa mi takto podarilo asi zachrániť pre numizmatiku nejaký kúsok a urobiť si aj radosť. A tak sa podarilo aj včera. U jedného staršieho poľského predajcu sa na najakej plachte, medzi rôznymi porcelánovými soškami, bábikami, zvončekmi a čo ja viem čím, povaľovala urazená medaila Antona Scharffa Odhalenie pamätníku Márie Terézie 1888 Viedeň. Na prvý pohľad nie pôvodná razba a nejaká “iná”. Až keď som ju zobral do ruky som videl, že dokonca jednostranná s typickým okrajom, aké sa robili pre nalepenie na mramor, drevo a podobne. Predajca zjavne netušil o čo ide a nemal ani predstavu o cene. Len tak “od pása” vyskúšal nadhodiť cenu. Bola v skutočnosti naozaj príjemná, len som trochu musel robiť drahoty. Ale od včera si trochu lámem hlavu. Medaila je zjavne tzv. neskoršia razba. Už len priemerom. Pôvodná razba je 63 mm. Neskoršia razba podľa katalógu HMA. I. diel prvé vydanie z roku 1911, ako aj I. diel druhé vydanie z roku 1913, je táto medaila uvedená hneď ako číslo 3 v priemere 65 mm. Ale ide o neskoršiu razbu klasickej obojstrannej medaily. Jednostrannú katalóg neuvádza. Samotná medaila na foto má tento priemer, teda 65 mm, len priemer aj s podkladom má priemer 67 mm, teda okraj je v šírke 1 mm po celom obvode medaily.
Viac som zatiaľ nezistil, ak by mal niekto viac informácií.

foto z katalógov HMA

Pred par dnami som prikupil k bronzovej plakete od Stefana Schwartza Rondo este jednu. Bola deklarovana v aukcii ako bronzova plaketa s romermi 80×80mm. O to bolo moje prekvapenie vacsie, ked som si ju prezrel a prevazil, tak na obvode tej novej je napis “Munzamt Wien” a na obvode tej co som mal doma nie je ziadny napis. Rozmer je rovnaky, ale vaha je rozdielna, s napisom ma vahu 174,66g a bez napisu 191,40g. Predpokladam, ze s napisom sa jedna teda o neskorsiu razbu z 50.-tych rokov a bez napisu o povodnu razbu.

Je to krásna plaketa, gratulujem a s najväčšou pravdepodobnosťou je to tak ako píšeš. Mimochodom, je ju vidno už veľmi zriedka.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11559

Je to razba z roku 1958
Ešte sa vyskytuje aj značenie BRONZE 1958 na hrane

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11561

Korlen napsal:

Je to krásna plaketa, gratulujem a s najväčšou pravdepodobnosťou je to tak ako píšeš. Mimochodom, je ju vidno už veľmi zriedka.

Je pravda, ze zriedka, ale za sialene ceny

Znovu jeden názorný príklad, ako sa aj popredné aukčné domy v tzv. neskorších razbách viedenskej mincovne motajú a skôr hádajú ako popisujú. Pre mňa je každopádne zaujímavé natrafiť na ďaľší zlatý kus a zároveň si overovať svoje teórie.
Za prvé, medaila “Jozef I., Schonbrunn” u Gorny&Mosch je druhá (a možno posledná) ktorá sa mi podarila zaregistrovať.
Za druhé, myslím že ďaľšia zlatá medaila HMA potvrdzuje, že tieto sa razili len z prineseného materiálu a jednoducho aká rýdzosť a hmotnosť vyšla, tak to odbuchli. Medaila, ktorú som v tomto vlákne prezentoval, má rýdzosť 830/1000 a hmotnosť 82,67 g. Pri medaile u Gorny&Mosch rýdzosť neuvádzajú (stavil by som sa že bude celkom nahodilá) a váha je vyššia o viac ako 5 gramov.
Za tretie, niekto si dal opäť tú prácu a usiloval sa znečitateľniť označenie. Opäť by som sa stavil že tam bolo označenie HMA 1914.
https://www.sixbid.com/browse.html?…

Potvrdzujem túto teóriu pretože ja som sa momentálne zamotal v Jurajoch …bronz a striebro § podľa Rotha … Mám za to že je ešte aj minimálne postriebrená varianta , nejdem zatiaľ zverejňovať útržky ale bádam po informáciach . Myslím že aj so zlatom z tohto obdobia by sme pri dvoch kusoch mohli byť prekvapení že nie sú rovnakej rýdzosti .

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11636

Pre podporu tvojho štúdia zopár faktov, ktoré som tu už zverejňoval. Rýdzosti zlatých razieb ktoré som mal možnosť študovať, boli v šialenom spektre, od rýdzosti 630/1000 až do rýdzosti 940/1000. Zdôrazňujem, že žiadna z rýdzostí nebola v tom čase predpísaná rýdzosť a teda zrejme sa jedná o rýdzosť dosiahnutú zlegovaním prineseného zlata, dá sa predpokladať zväčša mincí. Ako som písal vyššie, odbuchli to tak, ako to vyšlo. Podľa môjho názoru by sme nanašli dve rovnaké medaily s rovnakou váhou a ani rýdzosťou.
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…

Re: Víťazstvo nad Prusmi pri Kolíne
Odpoveď na príspevok č. 10834

Korlen napsal:

Na dnešný podvečer, vďaka babiemu letu, krásneho dňa by som uviedol medailu HMA “Víťazstvo nad Prusmi pri Kolíne” od Antona Cassiana Molla. Je to menej sa vyskytujúca medaila, menej známeho autora. Mňa osobne ani umelecké stvárnenie antického motívu na reverze nejak špeciálne nenadchlo, ale najmä František Lotrinský mal k antike pravdepodobne blízko, pretože na viacerých medailách sa tieto motívy vyskytujú a dokonca sú prevzaté konkrétne fragmenty motívov i nápisov antických mincí, ako môžeme študovať a porovnať v knihe od Tomáša Kleisnera a Jana Boubíka “Mince a medaile císaře Františka Štepána Lotrinského”
http://www.nm.cz/…e-detail.php?…
Na averze medaily vidíme pomerne častý motív, teda dvojportrét manželov Márie Terézie a Františka Lotrinského
Pre mňa je táto medaila ale zaujímavá hneď v dvoch polohách. Je veľmi ojedinelé, aby bola razba z roku 1958 značená nie na hrane medaily, ale v ploche obdobne ako pri razbách 1914 a 1915. A druhá je, že táto konkrétna medaila sa v katalógoch HMA 1911 až 1914 nenachádza, čo podľa môjho názoru opäť potvrdzuje, že razby z rokov 1958 – 1959 len prísne nekopírovali razby a podklady z rokov 1914 – 1915.
Autorom medaily je, ako som uviedol vyššie Anton Cassian Moll, medaila má váhu 47,04 g a priemer 49 mm.

Mam tiez tuto medailu s napisom v poli HMA 1958, ale zaujimavostou je, ze po obvode mince je napis 1968 REPLIK, stretol sa niekto s podobnym napisom? Inak medaila ako je vyssie napisane je vzacnejsia alebo menej sa vyskytujuca, ja som ju videl za posledne roky asi 2× v aukcii, skor sa objavuje v striebre.

Ďaľší čriepok do mozajky

Medaila HMA Jozefínska akadémia s dvomi datumami, prvy je 1785, ked bola Jozefínska akademia vo Viedni otvorena a druhy datum 1824, ked bola akademia po reštauracii znova otvorena. Na averze je Franz I. a Jozef II. Priemer medaily je 44mm a vaha 30,70g. Zaujimavostou je, ze na jednej strane je znacena HMA 1914 a na druhej HMA 1915. Medaila je katalogizovana v III. casti katalogu HMA pod polozkou 41 a bronzova sa dala kupit za 10 korún. Autorom medaily bol J.D. Böhm a razila sa povodnymi razidlami z roku 1824.
V marci 2018 bola vydrazena originalna zlata medaila Jozefinska akademia z roku 1824 v aukcii vo vahe 8 dukatu za 6000 EUR + AP.( Obrazok č.4)