Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

Cez víkend sa v Nemecku konala aukcia Aukčného domu Christoph Gärtner  kde pod položkou 4388 boli 2 neskoršie razby HMA 1958
Dosiahnutá cena bola 320€+% čo si myslím že je dosť slušné kedže cca pred rokom som kúpil niekoľko týchto konkrétnych medailí v cenách:Egyptská zakúpené 3 kusy (ceny 90€,72€,104€) a MT 4 kusy (55€,84€,72€,81€) čo je dosť slušný nárast ceny
Pred rokom sa dali v pohode kúpiť kdekoľvek a teraz sú takmer nezohnateľné
Link na porovnanie
https://www.sixbid.com/browse.html?…

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10009

118apo118 napsal:

Cez víkend sa v Nemecku konala aukcia Aukčného domu Christoph Gärtner  kde pod položkou 4388 boli 2 neskoršie razby HMA 1958
Dosiahnutá cena bola 320€+% čo si myslím že je dosť slušné kedže cca pred rokom som kúpil niekoľko týchto konkrétnych medailí v cenách:Egyptská zakúpené 3 kusy (ceny 90€,72€,104€) a MT 4 kusy (55€,84€,72€,81€) čo je dosť slušný nárast ceny
Pred rokom sa dali v pohode kúpiť kdekoľvek a teraz sú takmer nezohnateľné
Link na porovnanie
https://www.sixbid.com/browse.html?…

Pošlem ti ich foto keď mi prídu.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10010

Tak už viem aspoň s kým som bojoval

http://aukro.cz/…9215441.html

Jozef I. Schönbrunn HMA 1914

Aby prepuknuvšia numizmatická uhorková sezóna nebola zas až tak uhorková, odprezentujem, tradične v nedelu, opäť dvojičku ojedinelej medaily Jozef I. výstavba (alebo rozšírenie) zámku Schönbrunn. Podarilo sa mi zdokumentovať túto medailu v dvoch kovoch. Bronz a zlato. Striebornú sa mi postretnúť doteraz nepošťastilo. Zlatá medaila je zároveň poslednou v tomto prevedení ktorú som mal možnosť zdokumentovať. Všeobecne ich existuje veľmi obmedzené množstvo a z informácií od pamätníkov viem, že už v tom čase nebolo jednoduché ich získať. Ani samotné katalógy medaily v tomto kove neuvádzajú a z informácií ktoré som doteraz zhromaždil, je zrejmé, že sa razili iba z prineseného materiálu.
Takže dnes ďaľší diel skladačky, medaila Jozef I. Schönbrunn. Zámok vďačí za svoje meno cisárovi Matiášovi, ktorý toto miesto pomenoval začiatkom 17. storočia ako “Schöner Brunnen ", teda vo voľnom preklade Čistý prameň. Prvá písomná zmienka je z roku 1642. Nechal tam postaviť sochu nymfy a neskôr lovecký zámok, ktorý bol však zničený po nájazde turkov pri druhom obliehaní Viedne. Pôvodne lovecký zámok sa v rokoch 1744 – 1749 rozšíril na barokovú stavbu. Dnes sa uvádza, že je postavený v štýle rokoka. Od polovice 18. storočia bol letnou rezidenciou rakúskych monarchov. Je jednou z najkrajších a najnavštevova­nejších pamiatok Viedne a v roku 1996 bol zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Nazýva sa aj viedenský Versailles. Narodil sa tu aj zomrel napríklad František Jozef I. Zámok má 1440 miestností.
Jozef I. Habsburský bol najstarším synom Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko – Neuburskej.
Ako prvú uvádzam medailu v bronze. Je značená na averze "HMA 1914”. Priemer je 49,5 mm a hmotnosť 51 g. Autorom je J.V. Wolffgang a medaila má letopočet 1700.

Zlatá medaila má, asi tradične, rozryté označenie na averze, kde sa dá s istotou predpokladať rovnaké označenie ako na bronzovej verzii. Rovnako označenie na hrane je zrejme úmyselne poškodené. Medaila má priemer rovnaký ako bronzová varianta, teda 49,5 mm a hmotnosť 82,67 g. Rýdzosť je s najväčšou pravdepodobnosťou 585/1000, teda štrnásťkarátová. Výskyt tejto medaily sa mi v žiadnej aukcii či inej verejnej forme predaja zatiaľ nepodarilo zachytiť.

Ďaľšie foto Au medaile a patričných stránok z predajného katalógu a cenníku

a súrodenci spolu

Carolina Augusta HMA 1914

Numizmatická uhorková sezóna je v plnom prúde, ale na malé spestrenie dnes jednostranná medaila štvrtej manželky rakúskeho cisára Františka I.
Karolína Augusta Bavorská (* 8. február 1792, Mannheim – † 9. február 1873, Viedeň) bola bavorská princezná z rodu Wittelsbachovcov, rakúska cisárovná, česká a uhorská (korunovácia r. 1825) kráľovná, dcéra neskoršieho bavorského kráľa Maximiliána Jozefa I. a jeho prvej manželky Wilhelminy Augusty Hesensko-darmstadtskej, štvrtá manželka rakúskeho cisára Františka I.
http://sk.m.wikipedia.org/…avorsk%C3%A1
Autorom medaily je Leopold Heuberger, opäť roduverný viedenčan. Leopold Heuberger bol rytec viedenskej mincovne a, okrem iného, do roku 1806 pracoval aj v mincovni v Smolníku. Doteraz celkom s istotou neviem prečo vznikali v roku 1914 v HMA (i neskôr, v roku 1958) aj jednostranné medaily. Domnievam sa, že to tak bolo u medailí, ktorých averz bol použitý vo viacerých variantách, teda pri medailách a aj vyznamenaniach s rôznym reverzom a myslím aj priemerom, čo sa pokúsim najbližšie ilustrovať na rovnako jednostannej medaile HMA z roku 1958 s portrétom Jozefa II. od Johanna Nepomuka Wirta (s Wirtovcami sme sa stretli už vyššie a pri tejto príležitosti sa k nim znovu vrátime) z roku 1785.
Medaila ktorú prezentujem dnes je značená v ploche HMA 1914, bronz, 38 mm a 20,52 g.

Medailu môžeme nájsť v predajnom katalógu HMA III. diel z roku 1914 (obr. 1) ako Nr. 42 (obr. 2) a v cenníku k tretiemu dielu na str. 7 (obr. 3). Bronzová medaila sa vtedy dala kúpiť za 8 korún. V texte cenníku sa uvádza, že medaila bola vyrazená pôvodným náradím (originalstempel) evidovaným pod číslom 1512 z roku 1825.

Jednostranná medaila HMA Jozef II. 1785

Teraz sľúbená jednostranná medaila Jozef II. 1785 aj so súvislosťami. Musím upozorniť, že to bude trochu náročnejšie čítanie na dovolenkovo – prázdninovú pohodu. Autorom medaily z roku 1785 je Johann Nepomuk Wirt (Würth), tiež roduverný viedenčan, brat Franza Xavera Wirta a syn Franza Johanna Baptistu Wirta, o ktorých som písal vyššie. Johann Nepomuk Wirt študoval v Paríži, potom na štipendium Márie Terézie v Ríme a Londýne. V roku 1778 bol menovaný vrchným rytcom vo viedenskej mincovni ako nástupca po Antonovi Widemanovi. V tom istom roku bol menovaný cisárskym komorným medailérom. V roku 1798 sa stal riaditeľom Ryteckej akadémie HMA. V roku 1801 bol pri príležitosti veľkého množstva razenej medi menovaný “dúlním radou”, čo by sa asi dalo preložiť ako banským povereníkom a radou ABK (Akademie der bildenden Künste). Po Würthovej smrti nakúpila mincovňa v roku 1812 z jeho pozostalosti rôzne razidlá. Johann Nepomuk Wirt je považovaný za Widemanovho nástupcu. Je autorom razidiel väčšiny mincí Leopolda II. A tiež mnohých mincí Františka II. Jeho zobrazenie poprsia cisára sa používalo až do roku 1824. (zdroj encyklopédia Petra Haimanna)
Ako som tiež avizoval vyššie, prečo ale jednostranná medaila? Mimochodom, na obrázku č. 1 uvidíte, že rovnako jednostranne bola razená aj medaila Františka II. z roku 1794 od totožného autora. Obrázok pochádza z II. dielu predajného katalógu HMA z roku 1912 (obr. 2). Cenník s popisom a prezentáciou som k II. dielu doteraz nezískal.
Samotná medaila ktorú teraz uvádzam, je ale z ešte neskoršej razby HMA – z roku 1958. Je značená na hrane “bronze 1958” (obr. 3).
Medaila má priemer 46,5 mm a hmtnosť 44,68 g.
No a teraz k “záhade” jednostrannej razby. Upozorňujem vopred, že nasledujúci text je iba môj osobný názor a úsudok, netvrdím nič rozhodne a neomylne. Nakoniec, budem rád, ak ma niekto v informáciách doplní alebo poopraví.
Pri identifikácii a zaradení tejto medaily som narazil na viacero verzií a spracovaní úspešného portrétu Jozefa II. Podľa mňa základ tvorí medaila “Jozef II. 1785”, ktorá bola razená v priemeroch 57 a 46 mm. Podľa môjho názoru bol tento portrét následne použitý napríklad na cínových medailách “Jozef II. Založenie vojenskej lekársko – chirurgickej akadémie 1785” v priemere 60 mm, ktorej vizuál som nezískal a ďalej “Jozef II. odmena vojenskej lekársko – chirurgickej akadémie” v priemeroch 40 a 50 mm. (obr. 4 a 5) (pokračovanie)

Pri skúmaní som ďalej narazil na rovnaký portrét panovníka aj na štvrtom type Čestnej a záslužnej medaily za civilné zásluhy (Gnadenmedaille fur Militär- und Zivil- verdienste) Jozefa II. K tejto zmene úpravy medaily dochádza v roku ako reakcia na smrť cisárovej matky cisárovnej Márie Terézie. (obr. 1)
http://forum.valka.cz/…uzna-medaila
Teda podľa môjho názoru sa pristúpilo k razbe jednostrannej medaily vtedy, ak bol portrét autora použitý na viacerých verziách razieb a nie len jednej konkrétnej medaily.
Samotná jednostranná medaila z roku 1958 a aj verzia v zlate, ktorú neviem zatiaľ bližšie identifikovať. (obr. 2, 3, 4 a 5) (pokračovanie)

Ďalej sa domnievam, že vzniku tejto medaily predchádzalo konkrétne zadanie a súťaž, asi tak ako to prebieha dnes. Myslím si to preto, že v rovnakom čase, teda v roku 1785, vznikla aj nápadne podobná medaila Ignaza Ferdinanda Donnera a navyše k podobnej príležitosti – vzniku vojenskej lekársko – chirurgickej akadémie. (obr. 1)
Pre orientáciu, George Raphael Donner bol bratom a učiteľom Mateja (Matthäus) a Sebastiana Donnera. Ignaz Donner bol syn Sebastiana Donnera.

Dnes skončila u Frühwalda neskoršia razba Mária Terézia – František Lotrinský a deti v striebre, ako položka 1209, 500 eur + %. (foto)
https://www.sixbid.com/browse.html?…

Ako položka 1142 boli v aukcii presnejšie nešpecifikované katalógy cisársko-kráľovského Hlavného mincového úradu (obrázok bol iba jedného z roku 1901, spolu ich bolo 5 kusov – foto). Skončili na cene 300 eur + %.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10161

Uvidíme ako sa to bude vyvíjať, nebol by som prekvapený ak by na budúcej aukcii veľmi prekvapila. Nakoniec ako teraz prekvapujú všetky razby HMA 

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10165

No, nebol by som prekvapený ani ja, pokiaľ mám dobrý “postreh”, táto medaila sa v aukciách ukázala za posledných päť rokov dva krát. Je takmer nezohnateľná.

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10166

Máš pravdu v striebre sa ukázala 2 krát
V roku 2014 bola v aukcií v Nemecku a dosiahnutá cena bola 350€+% a dodnes je u mna v zbierke
Teraz sa ukázala po 3 rokoch takže ta suma 500€+% ktoré sú u Fruhwalda 22% ma vôbec neprekvapila
Je to takmer nezohnateľná vec

Nadherna plaketa od F.X.Pawlika z katalogu HMA číslo 3 sa predala za 204 EUR. Naposledy v aukcii v roku 2013 bola za 95 EUR + poplatky, takze slusny narast ceny. (Foto 1 – predana plaketa, foto 2 – plaketa z katalogu HMA z roku 1914).

K.K.Hauptmünzamtes - Münze Österreich

Dnes by som chcel uviesť medailu, ktorá myslím do tohoto blogu tiež patrí. Ide o razbu po roku 1989, kedy sa transformáciou z pôvodného Hauptmünzamt (Hlavný mincový úrad) transformáciou na verejnú obchodnú spoločnosť, kde je jediným akcionárom Rakúska národná banka, stala Münze Österreich AG.
Medaila má tak funkcionalistický a realistický reliéf, že máte chuť skúsiť či sa nedajú na budove otvoriť dvere či okná. Je značená na hrane značkou mincovne a rýdzosťou “900”. Na medaile je stvárnená historická budova mincovne ktorú dal postaviť cisár Ferdinand I. v rokoch 1835 – 1837.
Signatúru zatiaľ neviem rozlúštiť (tak ak by mal niekto viac info..), medaila má hmotnosť 157,24 g a priemer 69,3 mm.

„Münze Österreich“ neboli Rakouská mincovna je oficiální a také jedinou mincovnou nacházející se na území Rakouska. Její současné sídlo se nachází ve Vídni, v budově, kterou vystavěl Císař Ferdinand I. v letech 1835 – 1837.
Avšak prapůvodní vznik mincovny se datuje již do doby před 800 lety. Bylo to v roce 1194, kdy mincovna vznikla pod názvem „Wiener Münze“. Tehdejší rakouský a štýrský vévoda Leopold V. se proslavil především zajetím anglického krále Richarda Lví srdce při jeho návratu z třetí křížové výpravy. Při propuštění bylo dohodnuto, že Richard zaplatí císaři 100 000 hřiven stříbra (dnešní ekvivalent je cca. 25 mil. EUR) a polovinu z této částky dostane Leopold V. Peníze, které Leopold z anglického výkupného získal, posloužily k otevření nových stříbrných dolů ve Štýrsku, k reformě mince a staly se základem pro budoucí vznik Rakouské mincovny. V této mincovně se již razily různé druhy mincí: krejcary, dukáty, groše, zlaté guldeny, šilinky. Od roku 2002 se zde razí i současná měna Evropské unie Euro.
http://www.zlaterezervy.cz/…e-osterreich

Založenie Münze Österreich siaha až do roku 1194. V časoch Rakúska-Uhorska slúžila mincovňa k razbe korún, zlatých guldenov, toliarov, grošov či dukátov. V súčasnosti sa mincovňa honosí vysoko kvalitnými modernými prístrojmi, ktoré dokážu vyraziť až 750 mincí počas jedinej hodiny. Vďaka svojej histórii, tradícii a neklesajúcej produktivite sa Rakúska štátna mincovňa stala legendárnou. Aj napriek privatizácii v roku 1989 zostáva jedinou oficiálnou mincovňou Rakúska so sídlom vo Viedni. Jej jediným akcionárom je Rakúska národná banka.
https://www.3signa.sk/…96sterreich/

ďaľšie foto

Dnes by som chcel uviesť krásne a vydarené dvojičky. O jednom zo súrodencov som už písal a uvádzal ho tu :
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…
Dnes je bronzová medaila doplnená o striebornú, mimochodom veľmi zriedkavú, verziu. Treba povedať že im to skutočne svedčí. Ide o medailu Antona Franza Widemana z roku 1759 a encyklopedický názov je “Mária Terézie a cisár Franz von Lothringen a ich deti”.
Reverz medaily vytvoril rytec razidiel a medailér vo Viedni Georg Ehle, ktorý pracoval ako súkromný živnostník a v rokoch 1755 až 1759 spolupracoval s Antonom Widemanom.
Táto medaila je uvedená ako hneď prvá v poradí v druhom diele predajného katalógu cisársko- kráľovského Hlavného mincového úradu vo Viedani z roku 1912 (foto tiež nižšie). K cenníku k tomuto dielu som sa doteraz nedopracoval a tak nevieme za akú cenu sa táto medaila ako neskoršia razba dala v tom čase kúpiť. Zaujímavosťou je, ako som už viac krát písal, že ani popredné aukčné spoločnosti do dnes nemajú relevantné podklady a často sa pri uvádzaní týchto medailí mýlia. Konkrétne táto medaila v striebre bola nedávno na aukcii Frühwald, kde bola prezentovaná ako razba z roku 1914. Pri tom je to totožná medaila ako nižšie na obrázkoch a je zreteľne vidieť, že je na hrane značená ako “1958”. Vysvetlenie by bolo, že razba pôvodne vznikla v roku 1914 a zostala takpovediac “na sklade” a v roku 1958 ju len označili na hrane. Toto vysvetlenie sa mi ale zdá veľmi nepravdepodobné, pretože v rokoch 1914 (a vieme že aj 1915), boli razené “na sklad” iba bronzové medaily a strieborné sa dali objednať iba na špeciálnu a konkrétnu objednávku. Okrem toho si myslím, že už v tom čase sa medaily razili pre veľký zberateľský dopyt a nedostatok na trhu a tak sa mi nezdá pravdepodobné, že by nejaké kusy niekde zostali trčať 44 rokov kým si na ne niekto nespomenul. Pri striebre, ako píšem vyššie, sa mi to zdá vylúčené.
Tieto nedostatky v popisoch by sa ale postupne mali odstraňovať na základe objavenia sa pôvodných predajných katalógov a cenníkov. Konkrétne som bol požiadaný o spoluprácu v tomto smere už aj jednou z najrenomova­nejších aukčných spoločností v našich končinách.
Pôvodné razba z roku 1759 sa realizovali (podľa encyklopédie pána Haimanna) v priemeroch 60 a 90 mm. Neskoršie razby viedenskej mincovne iba v priemere 60 mm.
Kto si neotvorí link vyššie, nech má prehľad, som si istý, že obe medaily vznikli v roku 1958. Na spoločnej foto hrán je zreteľne vidieť, že na bronzovej medaile sa nejaký “výmyselník” pomerne odborne usiloval označenie zbrúsiť, ale nepochybujem, že pred vybrúsením na bronzovej medaile bolo rovnaké označenie ako je na striebornej.

ďaľšie foto

Skúška svadobnej medaily Márie Antoinetty 1770/1914 - 1915

Dnes, po veľkých peripetiách, kedy som sa už s materálom lúčil, sa stal malý zázrak a bola mi zo zahraničia doručená zásielka, kde som len tušil čo môže obsahovať. Moje očakávania ma nesklamali. Podľa môjho názoru sa jedná o skúšobnú razbu neskorších medailových razieb viedenskej mincovne, konkrétne skúšku medaily Márie Antónie, známej ako Mária Antoinetta. Bola 15. dieťaťom Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského. Jedná sa o svadobnú medailu pri príležitosti svadby Márie Antoinetty s francúzskym následníkom trónu – dauphinom, neskorším francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. Ich tragický osud je dobre známy, obaja boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie. Vydávala sa ako 14 ročná 19. apríla 1770. Sobáš sa uskutočnil v zastúpení v augustiniánskom kostole vo Viedni. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája 1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles.
Autorom medaily je Anton Franz Wideman, reverz vytvoril Peter Keiserswerth. Pôvodné razby boli v priemeroch 44, 33 a 25 mm.
Skúška ktorú uvádzam má priemer 32 mm, váhu 15,76 g a kov neviem predbežne presnejšie identifikovať. Mám ale viacero skúšok a tak plánujem vykonať neinvazívnu spektrálnu analýzu medailí, ktorá nám aj ukáže, aké zliatiny sa v tom čase na skúšky používali.
Túto medailu uvádza katalóg cisársko-kráľovského Hlavného mincového úradu vo Viedni z roku 1914 vo svojom treťom diele pod číslom 38 na strane 6 (obr.1 a 2) V cenníku k tomuto katalógu sa uvádza cena 10 korún za bronzovú medailu a bolo možné si ju individuálne objednať aj v striebre (obr.3 a 4).

Foto medaily – skúšky
Za skúšku pokladám medailu pre použitý kov a najmä kôli označeniu, kde je na averze “HMA 1914” a na reverze “HMA 1915”, ako je na foto zreteľne vidieť.

Ešte detail reverzu a pre porovnanie foto pôvodnej razby v striebre v priemere 44 mm.

"Nachkommenschaftsmedaile" Mária terézie&František Lotrinský a deti

Dnes som mal, popri guláške v Trenčíne, jeden z tých dní, na ktoré každý numizmatik čaká a nezabúda. Dostala sa mi do rúk pomerne vzácna neskoršia razba viedenskej mincovne "Mária Terézie a František Lotrinský a deti, tzv. Nachkommenschaf­tsmedaile (vo voľnom preklade "Naši pokračovatelia) v striebre. Táto medaila v tomto prevedení sa za posledných päť rokov, pokiaľ viem, ukázala na aukciách dva krát. Jednu som v tomto blogu už dosť podrobne uvádzal, tak sa nebudem extra rozpisovať, kto bude mať záujem, môže si to prečítať tu :
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…

Takže dnes som mal možnosť podrobne preštudovať druhý kus neskoršej razby tejto medaily od Antona Franza Widemana (reverz Georg Ehle). Pôvodná medaila pochádza z roku 1759. Razila sa v priemere 90 a 60 mm, neskoršie razby iba v priemere 60 mm. Prvá medaila, ktorú som uvádzal v linku vyššie, bola značená na hrane “1958” A v krúžku, teda značka mincovne a rýdzostným číslom 900. Medaila ktorú uvádzam dnes, je značená odlišne (viď foto), na hrane je “Münzamt Wien, opäť A v krúžku a rýdzostné číslo 900. Teda bez letopočtu. Z toho sa dá usudzovať niekoľko vecí.
Za prvé, vieme, že tieto medaily sa razili za pomoci pôvodného náradia, v cenníkoch k predajným katalógom HMA sa uvádzajú aj archívne čísla pôvodných razidiel tak, ako boli v mincovni zaevidované a uložené v mincovom archíve. Aj táto medaila je nepochybne razená za pomoci pôvodného náradia.
Za druhé, keďže nie je v ploche označená HMA 1914 alebo 1915, čo medaily z týchto rokov obvykle boli, zostáva nám len ďaľšia razba v rokoch 1958 a 1959. Je potvrdené, pravdepodobne kôli neutíchajúcemu dopytu, že sa nejaké malé množstvá razili aj v roku 2004 (vraj), no to by ale medaila nemala označenie "Münzamt”, pretože od roku 1988 či 1989 sa jej názov zmenil (ako uvádzam na inom mieste) na “Münze Österreich” a zmenila sa aj značka mincovne.
Za tretie, podľa môjho názoru, môžeme z porovnania a z toho čo doteraz o týchto razbách vieme, usudzovať, že obe medaily pochádzajú z tohoto obdobia, teda z rokov 1958 alebo 1959 ale, sú značené rozdielne. Z čoho vyplýva, že medaily sa nerazili “na sklad” a naraz, ale pravdepodobne na individuálne objednávky tak, ako to bolo v rokoch 1914 a 1915. Preto aj rozdiely v značení.
Ďaľšou zaujímavosťou pri tejto medaile je, že sa nachádza v (zdanlivo) pôvodnej etui. Vyrobila ju firma J. Kastner Wien. Po konzultáciách a prieskume, ako i “rukopise” výroby krabičky, je zrejmé, že sa jedná o prácu z rokov cca 1910 – 1930, možno neskoršie tridsiate roky. Doteraz som sa nestretol s pôvodnou etui zjavne prináležiacej ku konkrétnej medaile neskorších razieb a myslím si, že ani sa takto nevyrábali. V prípade záujmu si ale zákazník mohol k medaili objednať alebo zaobstarať krabičku, ktorú pravdepodobne pre potreby mincovne vyrábala práve firma J. Kastner. Osobne sa teda domnievam, že niekto túto konkrétnu medailu spároval so staršou krabičkou, ktorá bola ale vyrobená presne za týmto účelom, teda pre medaily v priemere 60 mm. Ak by v etui bola medaila značená HMA 1914 či 1915, považoval by som ju za prináležiacu a pôvodnú. Tým nechcem samozrejme povedať nič negatívne, je iste vysokou pridanou hodnotou že medaila túto etui má, píšem to len ako osvetu a pre poriadok.
Tu ešte len zopakujem, že medaila sa nachádza ako hneď prvá v predajnom katalógu II. diel, z roku 1912. K tomuto dielu ako k jedinému zo štyroch, sa mi doteraz nepodarilo získať aj cenník, tak neviem uviesť archívne číslo pôvodného náradia, ani cenu, za ktorú bolo vtedy možné si kúpiť (bronzovú) medailu. Ako som už viac krát písal, strieborné medaily sa dali objednať iba individuálne a tak sa aj vyrábali.

ďaľšie foto

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10647

Paráda ticho závidím

Dnes v tejto téme pribudne hneď viacero príspevkov, ktoré nás budú opäť v problematike posúvať vpred a tiež chcem korigovať vo svetle nových skutočností svoje vlastné predchádzajúce úvahy. Ako prvú musím korigovať úvahu o neskoršej razbe medaily Márie Antoinetty ktorú som uvádzal tu
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485#…
Domnieval som sa, že sa bude jednať o skúšobnú razbu,, pretože na medaile je dvojaké značenie, eda averz HMA 1914, reverz HMA 1915 a tiež zvláštny okraj medaily, ktorý som pripisoval vtedajšej skúšobnej technológii. Dnes som absolvoval s touto (nie len) medailou neinvazívnu spektrálnu analýzu kovu, ktorá preukázala, že sa jedná o obvyklú zliatinu bronzu v zložení cca 90% Cu, 9,5% Zn, 0,035 Ni a stopy železa, bizmutu a irídia. Taktiež pri podrobnejšom skúmaní je zrejmé, že okraj medaily vznikol odsústružením, alebo podobnou úpravou. Zdá sa teda, že “obyčajnú” medailu si niekto upravil pre osadenie do nejakého medailónu či podobne.
Keďže som sa medzitým stretol s viacerými medailami so zvláštnym značením averzu a reverzu s iným rokom, teda 1914 aj 1915, začínam uvažovať aj tak, či pri ešte neskorších razbách v rokoch 1958 a 1959 nepoužili zachovalejšie raznice z oboch párov, teda averz HMA 1914 a reverz 1915, čomu by nasvedčovalo aj pomerne časté značenie i na hrane s rokom 1958. Alebo to bolo úmyselné, aby sa poukázalo na razby z týchto rokov. Zatiaľ sú to len domienky, ale je zrejmé, že pre dokonalé zmapovanie týchto razieb bude potrebné ešte ďaľšie skúmanie. Ale to je na tom, pre mňa, zaujímavé a vzrušujúce.
Taktiež pri medaile svadobnej medaily Márie Antoinetty ktorú som uvádzal tu
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…
sa ukázalo, že zvláštny odtieň kovu a značenie neznamenali mnou predpokladanú skúšku, ale niekto si dal obvyklú bronzovú medailu postriebriť. Pri analýze kovu sa ukázali cca obdobné parametre ako pri medaile vyššie. Stanoviť presnejšie pomery komplikovalo postriebrenie medaily.

Korunovačná medaila arcivojvodu Jozefa 1764 - 30 dukát v zlate

Táto medaila nám myslím znovu doplní čriepok do mozajky poznania tzv. neskorších razieb viedenskej mincovne a jedná sa opäť raz o ťažšiu váhu a to doslova. Dostal som možnosť podrobnejšie preskúmať medailu ku korunovácii arcivojvodu Jozefa na rímsko-nemeckého kráľa 3. apríla 1764 vo Frankfurte. Pôvodná medaila od Johanna Martina Kraffta sa razila, podľa Emila Nováka v jeho skvelom diele “Korunovácie a korunovačné razby”, v priemere 64 mm a razbu v zlate 20 dukátu. (foto 1 a2) Pán Haimann uvádza tri priemery medailí a to 64, 52 a 45 mm. V katalógu HMA sa uvádza iba jeden priemer, redukovaná razba v priemere 50 mm. Kúpiť sa dala bronzová medaila za 12 korún a strieborná sa dala objednať, váha vychádzala na 60 g. (foto 3 a 4)
V cenníku ku katalógu HMA sa uvádza, že razba – zmenšená reprodukcia medaily vznikla podľa originálnej predlohy – razidla z roku 1764 evidovaného v archíve mincovne pod číslom 881. Toto číslo uvádza vo svojom diele aj pán Novák. (foto 2) Už pri zbežnom pohľade a skúmaní je zrejmé, že medaila bez pochýb vznikla z pôvodného náradia.
Ako ale vznikol 30 dukát? Tu si dovolím, po prieskume, štúdiu dostupných materiálov a konzultáciách i so zahraničnými partnermi, trochu špekulovať a domnievam sa, že nebudem ďaleko od pravdy. Vieme, že u nás za prvej republiky, konkrétne v roku 1934 bolo vydané nariadenie, že naďalej sa už nemôžu medaily raziť zo zlatých zásob Národnej banky, ale bolo umožnené raziť medaily občanom z ich vlastného prineseného materiálu. Bola to myslím novelizácia devízového zákona, skúsim dohľadať. Dá sa predpokladať, že obdobné podmienky boli aj v povojnovom Rakúsku. Povojnovom píšem preto, lebo na hrane medaily ktorú dnes prezentujem, sa dá vylúštiť okrem rýdzosti (900!, k tomu viac neskôr) aj rok 1958. (foto 5)
(píšem o tom už tu http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…)
Tu je potrebné uviesť, pre porozumenie nasledovného, parametre medaily. Má správny v katalógu uvádzaný priemer 50 mm. Ale váhu 109,08 g, čo je ešte o niečo viac ako 30 dukát a šialenú rýdzosť – cca 94,25 %, čo znamená rýdzosť 942/1000. Toto číslo vzniklo zo spriemerovania spektrálnej analýzy, v dvoch skúškach to vyšlo takto :

1. skúška Au 94,35%
2. skúška Au 94,15%

Zostatok % Cu a Ag
Takže, podľa môjho názoru, tento možno jedinečný 30 dukát vznikol tak, že si niekto priniesol do mincovne kôpku materiálu a požiadal o vyrazenie konkrétnej medaily. Predpokladám, že priniesol nejaké dukáty a 10 či 20 koruny FJ a po zušľachtení materiálu sa ďalej jeho rýdzosťou nezaoberali, ale rovno pristúpili k razbe. A punc na hrane bola najbližšia rýdzosť k reálnej, no a keďže medaila asi nemohla mincovňu bez označenia rýdzosti opustiť, tak tam šupli 900vku. Treba asi vziať do úvahy, že v tom čase sa tieto veci zas nebrali až tak vážne pokiaľ išlo o razbu pre súkromnú osobu, inak si to ťažko vysvetliť. Tým, že medaila sa razila jestvujúcim razidlom (rozhodne bolo použité náradie z roku 1914, ako je aj medaila značená v ploche) v priemere 50 mm, musela sa jej váha prejaviť v hrúbke platničky. Medaila má hrúbku 3,5 až 3,8 mm.
Osobne sa domnievam, že sa jedná o veľmi ojedinelý, možno unikátny kus, minimálne čo sa týka hmotnosti. Ťažko asi predpokladať, ak sú teda moje úvahy správne, že prišiel niekto ďaľší s rovnakou požiadavkou, teda vyraziť práve túto medailu a vo váhe 30 dukátu.
Ako skutočnú pikošku si odporúčam všimnúť, na ďaľších foto zreteľnú skúšku kovu, kde nejaký naozajstný numizmatický laik a barbar do medaily zapílil…