Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

ďaľšie foto

Svätojurajská medaila Jeremiáša Rotha von Rothenfels vo váhe 100 dukátu

Už tuším že dnes to bude asi dlhý a pomerne komplikovaný článok, ktorý poteší a uspokojí len tých, ktorých táto téma skutočne zaujíma. Ale pri uvádzaní a popise tejto medaily sa vynára toľko súvislostí i pochybení, že bez toho by prezentácia zostala niekde na polceste. Ospravedlňujem sa vopred ak bude text trochu náročnejší a možno nie celkom uhladený, píšem priamo do klávesnice s pár poznámkami. A tiež predosielam, že budem uvádzať len svoje poznatky zo štúdia rôznych zdrojov, ktoré uvediem, svoje domienky napríklad aj o pochybení Hlavného mincového úradu (i ďaľších) a nijako netvrdím, že sám sa nemôžem mýliť. Preto akákoľvek racionálna diskusia k danej téme je nie len vítaná, ale rovnako by rozšírila obzory a poznanie ostatným.
Tiež prosím o porozumenie, že budem článok vkladať na stránku postupne tak ako ho budem vytvárať, jednak pre zložitosť témy a jednak pre kontinuitu textu s fotografiami.
No, dnes som prenasledoval po Záhorí poštového kuriéra. Jednak preto, že práve tento konkrétny kuriér je, povedzme veľmi svojský, čo sa dravosti doručenia týka a jednak preto, že som zásielku už chcel mať radšej pod svojou kuratelou. Túto medailu som zháňal niekoľko rokov. (foto 1 až 5)
Je to neskoršia razba viedenskej mincovne medaily – 100 dukátu Jeremiáša Rotha (naďalej budem uvádzať len mená Rothovcov bez prídomku von Rothenfels, aby sme sa v tom nestratili) z roku 1738. A tu máme hneď prvý problém.

V katalógu Hlavného mincového úradu z roku 1914 sa pri medaile uvádza rok 1726. (foto 1)
V cenníku k III. dielu katalógu sa píše, že na razbu bola použitá originálna raznica evidovaná v archíve mincovne pod číslom 625 z roku 1726. (foto 2)
Osobne sa domnievam, že pracovník, alebo pracovníci viedenskej mincovne sa nezmýlili, ale pravdepodobne samotná raznica mohla vzniknúť v uvádzanom roku, ale k samotnej razbe došlo až v roku ktorý uvádza väčšina zdrojov, teda v roku 1738. Ďaľšia nezrovnalosť ale je, i keď je to asi odvážne tvrdenie, že Hlavný mincový úrad nesprávne uvádza autora medaily. V katalógu aj cenníku je ako autor uvedený “H. Roth von Rothenfels”. Z mne dostupnej literatúry ale vidím, že autorom je Jeremiáš Roth st. Pre lepšie pochopenie a orientáciu som si nakreslil akúsi skicu minirodostromu Rothovcov aby som sa v tom sám lepšie orientoval. Dovolím si moju insitnú kresbu pridať ako ilustráciu. (foto 3)
Tu treba povedať, že rod Rothovcov bol v tom období pre kremnické medailérstvo podstatným. Ako píše pán Hlinka v svojom diele Medailérstvo na Slovensku… “Po vymretí Rothovcov zaznamenáva medailérske umenie na Slovensku dlhoročný úpadok.”
A teda k minirodostromu Rothovcov. Zakladateľom rodu bol Hermann Roth, ktorému cisár Ferdinand II. 16.1.1623 udelil v Rezne šľachtický titul a ktorý bol od roku 1649 podkomorným grófom a v roku 1651 cisárskym radcom. (foto 4)
Jeho syn Christian Hermann Roth (otec Hermanna a Jeremiáša) bol v mincovni v roku 1645 menovaný pomocným rytcom, následne povyšoval, až do funkcie definitívneho rytca a vrchného lisiara. Zaujímavá je pre nás jeho svätojurská medaila (foto 5)
Dá sa povedať, že svätojurajský motív sprevádza celú tvorbu Rothovcov.

Iné stvárnenie svätojurskej medaily, ešte pred vrcholným dielom Jeremiáša, pravdepodobne vytvorili bratia Hermann (averz) a Jremiáš (reverz), ktorá možno bola podkladom pre napríklad miléniovú toliarovú razbu viedenskej mincovne v roku 1896 (foto 1), kde by zodpovedal priemer. Pre túto razbu asi nebola vzorom medaila Christiana Hermanna Rotha (foto vyššie), kde, okrem iných detailov, svätý Juraj drží kopiju obojruč, kdežto na miléniovej razbe ju drží len jednou – pravou rukou. Napríklad aj na jednej nastávajúcej aukcii sa tieto medaily vo viacerých variantách vyskytujú, ale popri správnom a korektnom popise medaily (pol. 167), teda že sa jedná o neskoršiu razby z 19. storočia, sa podľa môjho skromného názoru sa zas obvykle nesprávne pripisuje Jeremiášovi Rothovi. (foto 2 a 3)
Samozrejme môže existovať uvedená varianta svätojurajského motívu od Christiana Hermanna Rotha a iba som sa k nej ešte nedopracoval, tak by som nechcel niečo tvrdiť, ale možno práve k tomu bude niekto vedieť viac. Je skutočnosťou, že takto medailu (stvárnenie motívu) uvádza väčšina popredných aukčných spoločností, ktoré majú iste viac vedomostí aj informácií.
Tu treba ešte po zásluhe spomenúť, že Christián Hermann Roth bol jeden z posledných medailérov, tvorcov medailí na bratislavské korunovácie uhorských kráľov.
Že sa jedná o pomerne košatú tému svedčí aj diskusia na inom webe, ale každý čriepok do mozajky je užitočný
http://www.sberatel.com/…post_-393763
Pôvodnú medailu – 100 dukát Jeremiáša Rotha, ktorej redukovanú razbu som uviedol vyššie, dokumentuje vo svojej knihe aj excelentnými foto pán Hlinka. (foto 4 a 5)
Pôvodná medaila mala priemer 83 mm. Neskoršia razba viedenskej mincovne 60 mm. Medaila v úvode na foto je v striebre, má priemer spomínaných 60 mm a váhu 90 g. Na hrane je značená značkou mincovne a rýdzostným číslom 900 a v ploche neporušeným značením HMA 1914.

Myslím že ešte pre dopnenie témy a rozhodne aj podľa zásluh, je vhodné priložiť krátke životopisy otca Christiána Hermanna a synov Hermanna a Jeremiáša Rothovcov. (foto 1, 2 a 3)
A na záver foto, ktoré iste nikoho neurazí.

Zdroje: Petr Haimann, Slovník autorov a zhotoviteľov mincí, medailí, plakiet, vyznamenaní a odznakov
Jozef Hlinka, Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia
Katalóg Bratislavské korunovačné medaily a žetóny
Abbildungen zu den im verkaufskataloge des K. K. Hauptmunzamtes in Wien
Vlastislav Novotný, Mince Františka Jozefa I. 2012
Vlastné foto

Tak to zavidím a gratulujem

Pekné, ak sa raz rozhodneš ich pustiť do sveta, môj telefón máš.
Takto spolu sú parádna dvojka. Gratulujem.

Aj do trojky by bolo

Sparkyho stále máta tá trojka Ale áno, tu sa aj ja tiež už dlhšiu dobu usilujem to hodiť do trojky. A nedávno mi jeden kamarát takúto krásavicu odstrelil spred nosa. Hmmm, nebude to práve táto? 

Pani eroticke tuzby o trojke sem nepatria

Hm, vidíš, to mi nenapadlo. Doteraz som to bral ako snívanie o numizmatickej trojke… Ej, si Ty beťár 

Ešte by mala byť aj ruská trojka. Ale to už si nepamätám aká to je zostava…2 kone a jeden pohonič?

Zlaté razby HMA

Dnes už zas tuším, že spácham dlhší elaborátik, ktorý ale dá zberateľom ktorých to zaujíma, alebo sa v tzv. neskorších razbách viedenskej mincovne našli, podstatné informácie, najmä čo sa týchto razieb v zlate týka. Opäť predosielam, že sú to moje úvahy podporené konzultáciami a získanými podkladmi. Osobne som presvedčený, že relevantnosť týchto informácií hraničí s istotou.
Všetky medaily ktoré tu spomeniem boli uvádzané v tomto vlákne, tak nebudem pridávať linky, kto bude mať záujem, ľahko si ich nájde.
Začal by som medailou Weiner kalendar Merkur v zlate. (foto 1 až 5) Priznám sa, nepoznal som túto medailu a nemal som o tejto razbe vedomosti. Až následne, po uverejnení v tomto blogu, som sa dozvedel, že je to medaila ktorá sa razí každoročne niekedy od tridsiatych rokov pravdepodobne až do teraz. No ale tiež som sa dozvedel, že všetky dostupné katalógy a iná literatúra, tieto medaily poznajú iba v bronze a striebre. Nie v zlate. Dnes si trúfnem túto medailu zaradiť medzi tzv. neskoršie razby viedenskej mincovne a tiež si trúfnem odhadnúť, ako táto razba mohla vzniknúť.
Domnievam sa, že je to takto. Ako vieme z katalógov a cenníkov HMA z rokov 1911 až 1914, na priamy predaj sa razili medaily v katalógoch uvedené iba v bronze, kde bola rovno uvedená cena za ktorú sa dali kúpiť a dokonca už aj v tom období, v rámci Viedne, sa dali objednať aj na dobierku. Cenníky uvádzajú aj možnosť objednať si tieto medaily v striebre, kde je popis vyčíslenia ceny, aj hmotnosť hotovej medaily. Razby v zlate cenníky neuvádzajú vôbec. No ale existujú. Tu treba povedť, že na základe podrobného štúdia, porovnávania aj konzultácie s poprednými numizmatikmi v mojom dosahu, je možné bez pochýb konštatovať, že tieto razby vznikli priamo pôvodnými razidlami (ako to nakoniec uvádzajú aj cenníky HMA), alebo na ich základe (redukciou napríklad). To sú doteraz fakty.
No a teraz teda trochu dedukcií. Domnievam sa, že tak ako v kremnickej mincovni po roku 1934, kedy si mohol občan objednať a nechať vyraziť určitú medailu zo svojho prineseného materiálu (tak vznikli napríklad Chrámy sv. Víta v iných rýdzostiach), bolo toto možné alebo umožnené aj vo viedenskej mincovni. Pravdepodobne to fungovalo tak, že podľa množstva prineseného materiálu dala mincovňa občanovi možnosť si vybrať z medailí, ktoré hmotnostne korešpondovali. Myslím si ďalej, že medaily sa razili v hmotnosti a rýdzosti tak, ako to vyšlo zo zlegovania (zliatia) materiálu, teda zlata. K tomu ma vedú nasledovné fakty. Každá medaila má len nahodilú váhu determinovanú len priemerom danej medaily a jej rýdzosti. Mám napríklad zdokumentované hneď štyri svadobné medaily Márie Antoinetty a hmotnosti medailí sú od 21,95 g až po 25,45 g. Priemer je rovnaký, ale rozdiel je vždy v hrúbke platničky od 1,4 mm až po 1,8 mm. Ďaľší fakt sú rozdiely v rýdzosti. Pri týchto konkrétnych štyroch medailách je to od 630/1000 až do 800/1000. Konkrétne zaokrúhlene 630, 660, 700 a 800/1000. Rovnako sa mi podarilo preveriť rýdzosti u nasledovných medailí :
Najvyššiu rýdzosť má korunovačná medaila arcivojvodu Jozefa na rímskeho kráľa – 940/1000
Jozef I. Schönbrunn – 830/1000
Svätojurajská medaila – 800/1000
Korunovačná Karol VI. s manželkou – 670/1000
Weiner kalendar Merkur – 695/1000
Uvedené rýdzosti som spriemeroval a zaokrúhlil z dvoch samostatných neinvazívnych skúšok. Tieto niekedy nie su absolútne, pretože lúče prenikajú iba do hĺbky 30 mikrónov a ďalej, na vrcholoch reliéfu je vždy viac nečistôt a usadenín, ktoré trochu meranie skresľujú, ale pre overenie rýdzosti sú plne postačujúce. Taktiež vymiešanie materiálu nie je v každom bode rovnaké. Ale hodnoty ktoré som uviedol môžeme považovať za relevantné.
Podľa môjho názoru teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jednotlivé medaily boli razené na individuálnu objednávku a aj rýdzostné a hmotnostné špecifikácie každej medaily vyšli takpovediac ad hoc, podľa množstva a celkovej (výslednej) rýdzosti prineseného materiálu – zlata. Túto moju domienku podporuje aj to, že pri každej medaile analýza preukázala rozdielne pomery striebra a medi, ako aj stopových prvkov. Inými slovami, každá medaila je svojim zložením zliatiny individuálna. Napríklad aj stopové prvky zistené pri jednej medaile sa pri inej neopakujú a naopak.
Rovnako sa domnievam, že všetky tieto medaily boli razené totožným razidlom a dá sa, podľa opotrebenia a retuší (ak máme k dispozícii viacero “rovnakých” medailí) rozpoznať, ktorá je staršia a ktorá mladšia. Myslím si, že tým istým razidlom boli razené ako bronzové, tak aj strieborné a zlaté medaily.
Tieto závery podporuje aj skutočnosť, že reálny výskyt týchto medailí v zlate (aj striebre) odráža materiálovú náročnosť hmotnosti konkrétnych medailí, ako aj ich “popularitu” či zberateľský záujem. Teda predsa častejšie sa vyskytujú medaily nižších hmotností (napríklad spomenuté medaily Márie Antoinetty), alebo ich vzácnosť a exkluzivitu (svätojurajská medaila). Naopak, napríklad menej známa medaila menej známeho autora (I.V.Wolffgang) ako je “Jozef I. Schönbrunn”, sa mi v inom exempláre nepodarilo vypátrať.
Znovu na záver zopakujem, že toto sú len moje úvahy a závery podľa faktov ktoré som zhromaždil, netvrdím že sú nepriestreľné, takto mi to ale vychádza. Samozrejme každá ďaľšia informácia alebo relevantný údaj sú vítané.

Odhalenie pamätníku Márie Terézie vo Viedni 1888

Túto medailu, dokonca v zlate, tu už spomínal Apo
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…
Ja som doteraz nemal príležitosť sa so zlatou verziou stretnúť, ale podarila sa bronzová, zato v excelentnom stave. (foto 1 až 5)
Pre mňa je, okrem medaily samotnej samozrejme, zaujímavé značenie s ktorým som sa ešte nestretol. (foto 5)
Autorom medaily je Anton Scharff. Názov “Odhalenie pamätníku Márie Terézie vo Viedni” z roku 1888. Pamätník bol podľa všetkého odhalený v deň narodenín Márie Terézie, teda 13. mája a zhotoviť ho dal “seiner grossen vorgängerin” (svojej veľkej predchodkyni) ako je text na medaiey, cisár František Jozef. Pamätník stojí na námestí ktoré nesie meno panovníčky, priamo oproti Hofburgu. Autorom pamätníku je Caspar Zumbusch a niekedy sa ako spoluautor uvádza aj Anton Břenka.
Medaila je v bronze, váha 112,36 a priemr 64 mm.

Medaila sa nachádza v I. diele katalógu HMA z roku 1911, ako aj v I. diele katalógu HMA druhé vydanie z roku 1913. (foto 1, 2 a 3)
V cenníkoch ku katalógom je medaila pod číslom 3, v bronze si ju bolo možné kúpiť za 2,50 koruny a bolo tiež možné si ju individuálne objednať aj v striebre, kde by váha bola 120 g. (foto 4)
A reálne foto pamätníku (foto 5)

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10793

Korlen napsal:

Medaila sa nachádza v I. diele katalógu HMA z roku 1911, ako aj v I. diele katalógu HMA druhé vydanie z roku 1913. (foto 1, 2 a 3)
V cenníkoch ku katalógom je medaila pod číslom 3, v bronze si ju bolo možné kúpiť za 2,50 koruny a bolo tiež možné si ju individuálne objednať aj v striebre, kde by váha bola 120 g. (foto 4)
A reálne foto pamätníku (foto 5)

Opat raz nadherna medailerska praca od Scharffa a aj v skutocnosti je to nadherny pomnik Marie Terezie vo Viedni. Ked som pamatnik prvykrat videl, ani som este netusil, ze sa nachadza na nejakej medaile. Este by som doplnil, ze na konoch Mariu Thereziu obklopuju styria jej vojvodcovia Daun, Khevenhüller, Laudon a Traun a ostatne su sochy jej radcov.
Tiez som bronzovu medailu nedavno kupil, tak uvidim aka bude v skutocnosti, zatial este nedorazila. Tiez som zvedavy ake bude mat znacenie na hrane.

Plaketa Sonata II. Adagio v striebre

No tak teda dnes ešte jednu naozaj chuťovku a tiež námet na premýšľanie.
Na foto nižšie je plaketa Stephana Schwartza Sonata II. Adagio z trilógie Allergo, Adagio a Rondo.
Ako vidno na foto 4, plaketa je na hrane značená “Münzamt Wien”, značkou viedenskej mincovne a rýdzostným číslom 900. Ide teda rozhodne o tzv. neskoršiu razbu mincovne. Plaketa má váhu (!) 286,32 g a rozmery 80 × 80 mm.

No a zaujímavosťou aj námetom na premýšľanie je práve váha plakety. Ako vidíme v katalógu z roku 1914 (foto 1) a prináležiacemu cenníku (foto 2), táto trilógia uvedená v cenníku pod číslami 196, 197 a 198 (foto 3 a 4) sa dala kúpiť v bronze za cenu 12 korún a tiež individuálne objednať aj v striebre, kde bola avizovaná váha 240 gramov. No ale tu je výrazný rozdiel vo váhe plakety, takmer 50 gramov, čo sa nedá v žiadnom prípade považovať za prirodzený rozdiel. Z toho dedukujem, že i pri razbách v striebre bola asi možnosť si nechať medailu či plaketu vyrobiť z prineseného materiálu. Teda bola možnosť si medailu – plaketu riadne objednať od mincovne podľa ponuky v cenníku, alebo aj možnosť razby z prineseného materiálu. Aspoň tak to vyzerá. Prináša to zas nový uhol pohľadu na minimálne razby z päťdesiatych rokov. Mám primálo materiálu k porovnaniu a štúdiu, ale zdá sa, že by to tak mohlo byť.

Víťazstvo nad Prusmi pri Kolíne

Na dnešný podvečer, vďaka babiemu letu, krásneho dňa by som uviedol medailu HMA “Víťazstvo nad Prusmi pri Kolíne” od Antona Cassiana Molla. Je to menej sa vyskytujúca medaila, menej známeho autora. Mňa osobne ani umelecké stvárnenie antického motívu na reverze nejak špeciálne nenadchlo, ale najmä František Lotrinský mal k antike pravdepodobne blízko, pretože na viacerých medailách sa tieto motívy vyskytujú a dokonca sú prevzaté konkrétne fragmenty motívov i nápisov antických mincí, ako môžeme študovať a porovnať v knihe od Tomáša Kleisnera a Jana Boubíka “Mince a medaile císaře Františka Štepána Lotrinského”
http://www.nm.cz/…e-detail.php?…
Na averze medaily vidíme pomerne častý motív, teda dvojportrét manželov Márie Terézie a Františka Lotrinského
Pre mňa je táto medaila ale zaujímavá hneď v dvoch polohách. Je veľmi ojedinelé, aby bola razba z roku 1958 značená nie na hrane medaily, ale v ploche obdobne ako pri razbách 1914 a 1915. A druhá je, že táto konkrétna medaila sa v katalógoch HMA 1911 až 1914 nenachádza, čo podľa môjho názoru opäť potvrdzuje, že razby z rokov 1958 – 1959 len prísne nekopírovali razby a podklady z rokov 1914 – 1915.
Autorom medaily je, ako som uviedol vyššie Anton Cassian Moll, medaila má váhu 47,04 g a priemer 49 mm.

Svadobná medaila Márie Antoinetty 1770 bronz

Dnes to bude asi na dlhšiu dobu posledný príspevok do tohoto vlákna, pretože v mojom dostrele sa už aktuálne žiadna ďaľšia medaila z tzv. neskorších viedenských razieb, ktorá by sa dala aspoň zdokumentovať, nenachádza. Takže dnes to je nedotknutá bronzová svadobná medaila arcivojvodkyne Márie Anoinetty s francúzskym dauphinom a neskorším francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. z roku 1770 od Antona Franza Widemana, značená v ploche averz : HMA 1914 a revrz : HMA 1915. Medaila (foto 1 až 5) má váhu 17,34 g a priemer 32,1 mm.

Medaila je uvedená v katalógu HMA pod číslom 38 (foto 1 a 2) a v cenníku (foto 3, 4 a 5) sa dozvieme, že medaila sa v tom čase dala v bronze kúpiť za 10 korún a bolo možné si ju objednať individuálne aj v striebre, kde by bola váha 22 g. Taktiež sa v cenníku dozvieme, že razba bola realizovaná pomocou originálneho náradia z roku 1770, evidovaného v archíve mincovne pod číslom 951.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10697

Zdravím. Rád by som sa popýtal veci znalých jak je to s tou vyššiespomínanou zlatou HMA svätojurajskou medailou vo veľkosti 7Dukátu. Spätne som ich dohľadával na platených portáloch a našiel som iba 2 kúsky za posledných cca 8 rokov. Jedna v USA druhá v CZ, obe začínali temer rovnako vysoko na 7000e a takisto rovnako končili, atakovali 10tis.eur. Vŕta mi hlavou, prečo začína položka č.167 na 3000e, ked tie dve predošlé aj boli v horších stavoch, aj to bolo pred rokmi ked ceny neboli tak vysoké, i tak však začínali na podstatne vyšších vyvolávačkách ako táto aktuálna medaila v piatkovej aukcii. Rád by som sa o ňu pokúsil, ale nejak ma to mätie. Je predsa obojstranný záujem predajcu i aukč.domu aby sa dobre predala, prečo nekopírovali aspoň zbežne pôvodné vyvolávacie ceny z minulých rokov?? Stav UNC k tomu jednoznačne nejak vyzýva. Števo

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10880

No tu asi bude potrebné vziať do úvahy, že sa nejedná o tzv. neskoršiu razbu viedenskej mincovne, ktoré razby sa obvykle označovali a uvádzajú ako HMA (K.K. Hauptmünzamtes). Razba tejto medaily pod hlavičkou HMA sa realizovala iba v priemere 60 mm (ako je aj prezentácia v tomto vlákne) v troch kovoch. V ponuke bola bronzová a na individuálnu objednávku bolo možné si objednať aj striebornú. Zlatá sa v katalógoch ani cenníkoch vôbec neuvádza a osobne sa domnievam, že si ju bolo možné dať vyraziť iba z prineseného vlastného materiálu. Tieto medaily sa ukázali vo viacerých aukciách a dosiahli aj veľmi vysoké ceny (ako tiež nájdete v tomto vlákne).
Pri položke o ktorú sa zaujímate aj aukčná spoločnosť uvádza razbu Kremnice a priemer 38 mm. Možno by sa dalo vyjadriť konkrétnejšie ak by ste vložili linky alebo obrázky spomínaných dvoch položiek z minulosti, či sa jedná o totožnú razbu. No a čo sa týka vyvolávacej ceny, je to obvykle na dohode predávajúceho a aukčnej spoločnosti, niekedy sa ukáže ako produktívnejšie začať s nižšou vyvolávacou cenou, čo naláka viac kúpychtivých. Niektoré aukčné spoločnosti stanovujú vyvolávacie ceny v smbolických čiastkach, napríklad štandartne 5 eur.

Ešte by sa možno dalo dodať, že okrem zrejmého rozdielu motívu (autora, kde by sa zas dalo diskutovať), pri Vami uvádzanej položke sa jedná o neskoršiu ale bližšie nešpecifikovanú razbu (osobne si nie som istý, či by sa dala dať ruka do ohňa vo vzťahu k proveniencii), kdežto tzv. neskoršie razby viedenskej mincovne HMA boli oficiálne razby cisársko-kráľovského Hlavného mincového úradu vo Viedni a dnes vieme že aj katalogizované.

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10881

Vďaka za odpoveď. Odkaz na linky už nepamätám, ale mám tu poznačené, že úplne rovnaká razba bola zlicitovaná u MaCH v 10.-tej aukcii poď č.pol:190. A rovnaký kus vo variante menšieho 5-Dukátu bol uvedený v aukcii Heritage č.3037/2015 pod pol.č:31196. Hneď vedľa je aj tá kremnická ražba desaťdukátovej varianty pod číslom 31195. Tých kremnických som našiel asi zo desať aj viac, týchto nepublikovaných však iba tie dva vyššiespomínané, z toho iba jeden kúsok vo forme 7D. Tento by mal byť druhý a vyzerá byť že nateraz aj posledný. No rozhodne zaujímavý kúsok.

Re: Svätojurajská medaila Jeremiáša Rotha von Rothenfels vo váhe 100 dukátu
Odpoveď na príspevok č. 10695

Predvčerom u Numizmatik Lanz sa predala takáto krásna bronzová stodukátová medaila za 447e. A mám také tušenie, že si to namierila na SK. Nepochváli sa nikto?

Našiel som aukciu a položku u M&Ch z 10. aukcie v roku 2016 (foto nižšie), myslím že sa dá konštatovať, že sa jedná o totožnú (nie tú istú) razbu. Ťažko asi povedať s nejakou istotou že to bude nateraz druhý a posledný kúsok pri nepublikovanej razbe, ale zaiste sa dá súhlasiť s tým, že je to rozhodne zaujímavý kúsok..

Re: Re: Svätojurajská medaila Jeremiáša Rotha von Rothenfels vo váhe 100 dukátu
Odpoveď na príspevok č. 10884

Halbauer napsal:

Predvčerom u Numizmatik Lanz sa predala takáto krásna bronzová stodukátová medaila za 447e. A mám také tušenie, že si to namierila na SK. Nepochváli sa nikto?

No ja sa, buhužiaľ, nepochválim. Túto info mám od včera a nemôžem povedať že by mi zlepšila náladu. Bronzovú HMA svätojurajskú medailu naháňam už naozaj dlho… Cca pred pol rokom bola jedna v príjemnom stave v ponuke na inej numi stránke za 250 myslím a nepredala sa hneď, alebo boli dôvody iné a predajca ponuku stiahol. Pokúsil som sa dosiahnuť dohodu na priamo, ale i tam bol niekto rýchlejší, alebo dravejší.

Re: Re: Re: Svätojurajská medaila Jeremiáša Rotha von Rothenfels vo váhe 100 dukátu
Odpoveď na príspevok č. 10886

Tu je ta spomínaná svätojurajska medaila od spoločnosti Numizmatik Lanz
Celý týžden sa držala na príjemnej cene cca 81€ a v posledných 10 sekundách vyletela na sumu 447€
http://www.ebay.de/…302478744013?…

Fotografie
Zdroj Numizmatik Lanz