Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9637

áá, jasné, chybička sa stala. dík za upozornenie a hlavne pozorné čítanie

správne je to 1 zlatka = 2 koruny

Pozor ešte na konvenčnú zlatku a rakúsku zlatku lebo iba pri prvej to bolo iba 60 grajciarov (podľa starého počítania) a pri druhej 100 grajciarov originál kurz pritom prepočet pri prvej bol 2,10 koruny a pri druhej 2 koruny

Katalógy a cenníky HMA

Priatelia, keďže nechcem a nebudem z katalógov HMA robiť nejaký biznis a zároveň chcem, aby sa k nim dostal každý koho to zaujíma, rozhodol som sa nakoniec takto. Cenník (Verkaufskatalog uber die im k.k. Hauptmunzamte in Wien kaulichen medaillen und plaketten) aj obrazovú časť (Abbildungen zu den im verkaufskataloge des k.k. Hauptmunzamtes in Wien beschriebenen medaillen und plaketten) nafotím v poradí a od prvej strany po poslednú tak, aby posúvanie obrázkov či textov bolo ako listovanie v katalógoch a tento súbor následne uložím na niektoré úložisko. Členom našej stránky, ktorí o tieto materiály budú mať záujem, dňa 3. júna, teda hneď po BZD, na mailovú adresu, ktorú mi zašlú do schránky správ, zašlem prístup na stiahnutie. Bude to pružnejšie, rýchlejšie, praktickejšie i lacnejsšie ako súbor nahrávať na USB kľúče (vraj aj trochu archaické) a nikto nebude môcť povedať, že bol obídený.
Týmto zároveň upozorňujem tých, ktorí o katalógy majú záujem, aby mi do schránky správ zasielali svoju požiadavku a mailové adresy. Prijatie požiadavky a prísľub zaslania obratom potvrdím.
Na foto nižšie jednotlivé časti, ktoré budú obsahom súboru. Je to I. diel obrazová časť, prvé vydanie + cenník, I. diel obrazová časť, druhé vydanie + cenník, II. diel obrazová časť (tu sa mi cenník zabezpečiť nepodarilo) a III. diel obrazová časť + cenník.

a tretí diel + cenník

Možno že niektorý z vás vedia že zbieram medaily z obdobia prvej ČSR republiky a obdobia Slovenského štátu , a poviem pravdu že toto počínanie rakúskej mincovne s razbou medailí pod označením HMA a skatagolizovanie celého ponukového portfólia robí z tých razieb jednu z najpespektív­nejších vecí blízkej budúcnosti či sa to niekomu páči alebo nie .
Ja som sa tiež už po niečom obzeral ale samozrejme neúspešne , lebo tlak zberateľov v dnešnej dobe je na medailovú tvorbu obrovský .

Tak tretiu cast sa mi podarilo krvopotne zohnat! A nikdy by som neveril, ze z vlastnictva katalogu budem mat niekedy taku velku radost. Tiez som o tom nevedel, ze nieco taketo existuje. Skoda, lebo pomedzi prsty mi takto uslo vela medaili a plakiet, ktore teraz vidim zaradene v katalogu a myslim si, ze ich cena sa zacne pohybovat v inej rovine ako doteraz.

Viacerí sa ponosujú že sa už nič nedá zohnať, resp. sa pýtajú kde zohnať. Nie je to zas až tak dramatické, samozrejme po zviditeľnení v poslednom čase sa tlak na tieto razby znásobil, ale stále sa občas niekde niečo ukáže. Mne konkrétne dnes prišla pošta s neskoršou razbou (1958), ktorú som celkom v pohode kúpil z internetovej ponuky (foto). Je to medaila Odhalenie pomníku W. A. Mozartovi z roku 1896. Autor Anton Scharff, bronz, 57 mm. Podľa mňa krásna medaila, tá kompozícia anjelikov na reverze je čarovná. Medaila je značená na hrane “Munze Wien”.
Pre náročnejších link nižšie. Je to svadobná medaila Márie Antónie, známejšej ako Mária Antoinetta, dcéry Márie Terézie, ktorá si brala francúzskeho dauphina a neskoršieho francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Vydávala sa ako 15 ročná. Od roku 1774 bola francúzskou kráľovnou. Osud manželov bol, ako všetci vieme, tragický. Obaja boli popravení počas francúzskej revolúcie.
Táto medaila sa ukazuje relatívne častejšie a “rukopis” je obvykle veľmi podobný. (Mám zdokumentované tri kusy a neskôr doložím). V inzeráte je popis, že medaila je z roku 1958, čo myslím nie je tak. Domnievam sa, že je z roku 1914 a bola na averze aj reverze značená obvyklým spôsobom, teda HMA – značka HMA – 1914. Razby z roku 1958 a 1959 sa značili zväčša na hrane včetne rýdzosti, ktorá je u týchto medailí 14 karátová, teda 585/1000. Táto medaila sa značila v averze na spodku busty (na foto to nie je dobre vidieť) a na reverze na 16tej hodine. Označenie je vybrúsené.
https://www.ma-shops.de/cdma/item.php5?…

Ešte doplním, v rámci osvety a očakávania budúcich majiteľov katalógov, že obe vyššie uvedené medaily sú katalogizované.
Odhalenie pomníku W. A. Mozartovi sa nachádza v obrazovej časti I. dielu na strane 39 a ako položka 72 aj v cenníku. V tom čase sa táto medaila v bronze dala kúpiť za 8 korún. (foto 1 a 2)
Svadobná medaila Márie Antoinetty, katalóg str. 6. Tu treba pripomenúť, že v katalógoch sa nevyskytuje ponuka medailí v zlate. Iba bronz a dalo sa objednať aj striebro. Je ale jednoznačné, že zlaté medaily existujú, len ešte nemám dopátrané ako vznikali. Pravdepodobne sa predsa len dali objednať, aj keď katalógy túto možnosť neuvádzali. (foto 3 a 4)

Krátky vývoj cien br. medaile sv.Juraja razby HMA 1914

Bronzová medaila – odrazok 100 dukátu novorazba Wiener Hauptmünzamts 1914, 60mm 78,90g/76,97g
V aukciách som zachytil 3 ponuky tejto medaile za posledných 7 rokoch:
v roku 2011 za 300€ +%
v roku 2013 za 110€ +%
v roku 2017 za 180€ +%

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9651

Ďakujem Trobo, vedel som že máš prehľad špeciálne pri tejto medaile, ja som nevedel nič nájsť. Ale k tomu musím povedať, nedávno bola jedna v ponuke. Išiel som s cenou, ponúkol som, 300 eur a nebol som úspešný. Úprimne, ak by predajca povedal svoju predstavu, veľmi pravdepodobne by som na ňu pristúpil. Zháňam túto medailu v Ag a bronze doslova roky a doteraz som nemal šťastie. Týmto aj prosím o prípadné ponuky ak by sa niekto vedel rozlúčiť
No a pokiaľ viem, na aukciách sa viac krát ukázali aj zlaté neskoršie razby. Označenia boli rozryté, vybrúsené a ťažko sa dá predpokladať, že kupujúci nevedel že kupuje neskoršiu razbu. Toto nemáš zmapované?

Ja mám zarchivované len tieto dve zlaté razby HMA v aukciách.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9652

Mám i nejaké zlaté. Dodám neskôr.

Donner, Becker, alebo obaja?

Malá medailová dilema pre kratochvíľu a poučenie, ak by začalo pršať.
Pri príprave materiálov, ktoré chystám v rámci osvety a informovania vo vzťahu k tzv. neskorším medailovým razbám viedenskej mincovne, som narazil na malú a, pre mňa zaujímavú, hádanku. Bolo by skvelé, ak by sme ju tu spolu vyriešili.
Pri fotodokumentácii razieb ktoré sa mi podarilo získať, alebo som mal možnosť študovať, som natrafil na razbu oválnej korunovačnej medaily k českej korunovácii Márie Terézie 1743. Táto, inak v pôvodnej razbe extra vzácna, medaila pochádza evidentne z roku 1958. (foto 1, 2, 3 a 4)
Prvá zaujímavosť je, že túto medailu katalógy 1911 – 1914 neuvádzajú, čo dokazuje, že razby z rokov 1958 a 1959 nemusia iba kopírovať a korešpondovať s razbami zo začiatku 20. storočia, ale sa k nim pristupovalo pravdepodobne na základe vtedajšieho aktuálneho dopytu a záujmu.
Samotná malá hádanka začína pri signácii medaily autorom. Zväčša sa uvádza, i pri aukciách popredných aukčných spoločností, či iných zdrojoch, spoluautorstvo Mateja (Matthäus) Donnera a Christopha Beckera. Na tejto medaile je ale signácia zrejmá, averz aj reverz prisudzuje Christophovi Beckerovi. (jedna zo signatúr po roku 1731 je D. B. f) Znamená to, že sa vo viedenskej mincovni zmýlili, alebo sa mýlia súčasné zdroje? Pri podrobnejšom skúmaní ľahko prídete na to, že existujú dve veľmi podobné oválne medaily ku korunovácii Márie Terézie v Prahe v roku 1743. Jedna pochádza od Mateja Donnera (foto 5, zo Slovníka autorov.. od pána Haimanna) a má parametre 69 × 60 mm. Ako autora uvádza pán Haimann iba Mateja Donnera. Už na prvý pohľad je vidieť, že medaily sú si veľmi podobné, ale, najmä v reverze výrazne odlišné. Rovnaký autor uvádza druhú – podobnú medailu od Phillipa Christopha von Beckera zas iba ako autorské dielo Beckera bez spoluautorstva. Táto má parametre, podľa slovníka, 47 × 42 mm. V skutočnosti pri mojom premeraní mala medaila rozmery 48 × 42. Teda razba z roku 1958 korešponduje s pôvodnou razbou von Beckera a nie Mateja Donnera. Rovnako je signovaná iba jedným autorom – von Beckerom.
No a aby to nebolo tak jednoduché, stránka https://www.valka.cz/…kym-mestanum
uvádza zas inú polohu tejto medaily :
“Jednu korunovační ražbu plnící funkci vyznamenání si zde představíme. Vznikla v souvislosti s boji o Olomouc v prusko-rakouských válkách. V lednu 1742 Prusové město dobyli a obsadili. I když se po 106 dnech stáhli, v dalších střetnutích donutili Marii Terezii na míru vratislavském vzdát se Slezska a Kladska. Morava s Olomoucí se rázem stala pohraničním územím. Dalším nebezpečím měla zabránit přestavba Olomouce v říšskou pevnost. Ta mohla prokázat svou funkčnost počátkem sedmileté války. 31. května 1758 započalo systematické bombardování města pruskými obléhateli. Pětitýdennímu obléhání učinil konec generál Laudon při zničení pruského zásobovacího konvoje u Guntramovic a Domašova nad Bystřicí.
Vděčná panovnice se rozhodla Olomouc a její obránce náležitě ocenit. Vydala pamětní medaili,6 městu polepšila znak, 15 měšťanů povýšila do šlechtického stavu, pevnostní velitel polní zbrojmistr Ernst Dietrich baron Marschall na Burgholzhausenu se stal polním maršálem a generál Arnošt Gideon Laudon podmaršálem. Oba obdrželi velkokříž Vojenského řádu Marie Terezie, rytířský, zv. malý kříž, získali velitel dělostřelectva podplukovník Adolf Mikuláš d‘Alfson, velitel pevnostní pěchoty generálmajor Josif Kazimir Draškovič, velitel zákopníků plukovník Arnošt Bedřich Alexandr hrabě Giannini. Řada vojáků pak byla povýšena. Ze státní pokladny byly uhrazeny škody a panovnice založila jako poděkování měšťanské střelecké společnosti nadaci 800 zlatých, z nichž byly placeny každoroční slavnostní střelby do terče.
Zlatá medaile byla vyražena ve dvou rozměrech: jako velká 68 × 60 mm, o váze 30 a 50 dukátů a jako malá 48–47 × 42 mm o váze 14 dukátů, resp. 48–50 g. Podle vyobrazení lze soudit, že Jan Theiss obdržel velkou medaili. Doposud však známe pouze výskyt malých medailí opatřených ouškem – jde však v tomto případě o jinou ražbu, P. Ch. Beckera – ve sbírce Národního muzea v Praze a z prodejních katalogů. Jeden exemplář medaile opatřený řetězem, zřejmě se však nejedná o medaili vydanou k české korunovaci, se nachází v maďarském Národním muzeu”.
Táto medaila rovnako korešponduje, ako uvádza text, s medailou von Beckera a tiež sa spomínajú “prodejní katalogy”, domnievam sa, katalógy o ktorých my píšeme vyššie.
Teda na záver, evidentne existujú dve veľmi si podobné medaily, navyše k rovnakej príležitosti – českej korunovácii Márie Terézie v Prahe 12. mája 1743. Každá z medailí by mala mať svojho individuálneho autora, teda jedna Mateja Donnera a druhá Phillipa von Beckera. Mne skôr pripadá za pravdepodobné, že autorom – medailérom, bolo predložené zadanie s predstavou a popisom medaily a tak vznikli dve tak si podobné medaily, že plynutím času sa autori zamieňajú, alebo miešajú. Ale to len “nahlas rozmýšľam”, netvrdím že som niečo vyriešil, ale práve preto to sem píšem, aby sme možno spoločne malú hádanku vyriešili. Verím, že pre zberateľov a priaznivcov medailí je to zaujímavá a trochu napínavá téma.

Svadba Františka Jozefa a Alžbety Bavorskej

Dnes som si našiel trochu času, ako som už dlhšie sľuboval, na malú štúdiu medaily k svadbe Františka Jozefa a bavorskej princeznej Elisabethy Maximiliany Bavorskej i v súvislosti s tzv. neskoršími razbami tejto medaily vo viedenskej mincovni. Zo zberateľského (nie len) hľadiska sa jedná o mimoriadne atraktívny historický moment, čomu nasvedčuje aj opakovaná razba tejto medaily, aj zberateľský záujem. Opäť si nenárokujem na hodnotenie článku ako vyčerpávajúceho, nič menej som zosumarizoval všetky viedenské razby pôvodného návrhu Konráda Langeho o ktorých mám vedomosť, od pôvodnej z roku 1854, až do poslednej asi v roku 2008, okrem jednej. Nepodarilo sa mi doteraz získať, ani na štúdium, práve razbu HMA z rokov 1914 či 1915.
Na averze medaily je dvojportrét Františka Jozefa a Alžbety, na reverze známa svadobná scéna v kostole sv. Augustína z 24. apríla 1854 vo Viedni, kde manželov oddával kardinál Otmar Rauschner, mimochodom vychovávateľ Františka Jozefa, ako rozhodla matka FJ, rovnako bavorská princezná Žofia.
Podľa materiálov ktoré mám k dispozícii, sa v roku 1854 medaila razila v týchto prevedeniach :
1 – zlato – 122,37 g (35dukát)
2 – striebro – 87,50 g
3 – bronz – 82,50 g

Neskoršie razby
4 – bronz 56 mm (HMA 1914 – 15), striebro pravdepodobne nezrealizované
Zdroje ktoré mám k dispozícii uvádzajú ďaľšie tzv. neskoršie razby, alebo v tomto prípade novorazby takto :
5 – bronz – 60,40 g (NP (Neuprägung) 1958)
6 – bronz patinovaný – 85 g (NP Münze Wien 2008)
Ako uvediem ďalej, okrem razby z rokov 1914 –15, ktorá sa podľa predajných katalógov nepochybne realizovala, sa razby opakovali v roku 1958 a (pravdepodobne) v roku 2008. Zaujímavosťou je, že táto medaila sa, podľa cenníka HMA 1. diel 1. vydanie z roku 1911 dala objednať aj v striebre (hmotnosť 100 g), kdežto v 1. diele 2. vydaní z roku 1913 to už možné nebolo. Keďže samotná razba započala s najväčšou pravdepodobnosťou až v roku 1914, je takmer isté, že razba HMA 1914 – 15 v striebre sa ani nerealizovala.
Cena v oboch cenníkoch, ktoré sú súčasťou predajného katalógu, je 2,50 Korún, čo je pomerne prekvapujúce, pretože v rovnakých cenníkoch stáli napríklad diela Josefa Tautenhayna ml. (Josef Karl) až 20 Korún a Heinricha Kautscha 12 až 24 Korún.
Takže ako prvú uvádzam pôvodnú svadobnú medailu z roku 1854. Má hmotnosť 85,70 g, čo je rozdiel takmer 3 g oproti predpisu, ale toto zas nebolo v tom čase nejako mimoriadne neobvyklé. Priemer medaily je 56 mm, čo s predpisom korešponduje.

Ďaľšia medaila je značená na hrane “1958”. Váha 59,98 a priemer 55,5 mm.

Tretia medaila v poradí je na hrane značená “Münze Wien”. Táto razba by mala pochádzať z ešte neskoršieho obdobia, údajne až z roku alebo okolo roku 2008. To neviem zatiaľ preukázať. Je ale zrejmé, ako aj pri ostatných razbách, že boli realizované na základe pôvodného náradia. 69,46 g, 55,5 mm.

No a posledná medaila je aj pre mňa ešte trochu záhadou, neviem ju bez pochýb zaradiť, ale možno niekto prispeje svojimi vedomosťami. Je to neznačená medaila vo váhe 75,74 g a v priemere 55,8 mm.

No a pre porovnanie všetky spolu. Medaily sú v poradí ako som ich uvádzal.

Foto hrán, rovanké poradie

A ešte foto z predajných katalógov a cenníkov. Prvé tri foto katalóg a cenník z roku 1911, teda 1. diel a 1. vydanie. Ďaľšie foto (4 a 5) katalóg a cenník z roku 1913, teda 1. diel a 2. vydanie.

Re: Svadba Františka Jozefa a Alžbety Bavorskej
Odpoveď na príspevok č. 9700

Môžem potvrdiť že razba sa realizovala aj v roku 2008
Ešte by som doplnil že v roku 1958–1959 sa realizovala aj razba bronzovej medaile FJI víťazstvo pri Novare z roku 1849 značená na hrane letopočtom
Prikladám aj fotky na porovnanie

Nechcem predbiehat, ale chcem napisat aspon, ze v katalogu co sa III. dielu tyka je okrem medaili katalogizovanych vela nadherných plakiet od najvýznamnejsich rakusko-uhorských medailerov. Plakety sa v poslednom obdobi stávaju tiez zaujimavym zberatelskym artiklom a vyhodnou investiciou vzhladom na to, ze neboli razene vo velkych mnozstvach a este ich ceny su celkom dostupne i ked sa najdu aj plakety, kde sa ceny v aukciach vysplhali radovo na niekolko stoviek EUR.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9720

To áno, stačí sa pozrieť na vývoj cien spomínaných plakiet napríklad od roku 2008 a trend je zrejmý a jasný. Nedá sa nesúhlasiť, sú to často krásne malé umelecké diela. Niekto si zavesí na stenu signovaný originál obrazu, korý vlhne, horí, ľahko sa poškodí.. Pre mňa to emocionálne plnohodnotne nahradí krásna plaketa.
No ale čo sa týka tzv. neskorších razieb, pri mojom dlhom a intenzívnom pátraní som nenarazil na jedinú plaketu. Pôvodné razby áno, tie sa dajú sem tam ešte získať i keď cena je stále vyššia a ponuka nižšia, ale HMA ako keby nejestvovali.

Korunovačná medaila Mária Terézia 1741

Na víkendové rozjímanie a ako ďaľší diel mozajky tzv. neskorších razieb viedenskej mincovne, dnes korunovačná medaila Márie Terézie k bratislavskej korunovácii na uhorskú kráľovnú od Antona Franza Widemana. Mária Terézia bola korunovaná 25. júna 1741 v dóme svätého Martina.
Táto razba pochádza z roku 1958 a je, nie obvykle, značená v ploche ako HMA 1958 a nie na hrane. Druhou zaujímavosťou je, že predajné katalógy z rokov 1911 – 1914 túto medailu neuvádzajú. To je nepochybne dôkazom, že razby 1958 – 1959 iba nekopírujú razby zo začiatku storočia, ale prispôsobili sa pravdepodobne aktuálnemu dopytu.
Pri tejto medaile vidím ešte viacero zaujímavostí. Napríklad že pri rovnakej príležitosti bola vydaná aj medaila Mateja Donnera, kde motív a stvárnenie sú si nápadne podobné a tak sa dá predpokladať, že obe razby vychádzali zo striktného zadania. Matej Donner mal v čase vydania necelých 37 rokov, ale Anton Wideman mal v roku korunovácie a práve v júni iba 17 rokov a táto medaila je jedno z jeho prvých diel. To jednoznačne svedčí o jeho mimoriadnom talente a vybudovaní si umeleckej autority už v tak mladom veku. Napríklad Petr Haimann v svojej encyklopédii uvádza túto Widemanovu medailu ako vôbec prvú z diela. A zároveň charakterizuje Widemana ako “posledného významného medailéra tvoriaceho v rokokovom slohu”. Pre mňa ďaľšou zaujímavosťou je, že na medaile je Mária Terézia stvárnená na koni, je však známe, že korunovačnú trasu medzi jednotlivými korunovačnými obradmi, na rozdiel od svojich predchodcov, prešla v koči. Podľa starobylého zvyku nová kráľovná vystúpila na koni iba na vrch pahorka a zložila prísahu na ochranu krajiny symbolickým švihnutím mečom na štyri svetové strany. Ďaľšou je, že Mária Terézia mala byť pôvodne titulovaná ako Mária II. (ako druhá po Márii z Anjou 1371 – 1395), no sama sa cítila skôr Teréziou ako Máriou a nikdy vo svojom podpise toto nezanedbala. Inou pikoškou bolo, že v chráme sa obradu smeli zúčastniť iba uhoskí svetskí a cirkevní potentáti a tak jej manžel František Lotrinský, s ktorým mala vtedy už tri deti, ako cudzinec, nemal v chráme čo hľadať. Nakoniec pre neho postavili vo svätyni južne od hlavného oltára provizórnu drevenú lóžu, či skôr balkón, na ktorú sa dalo dostať zvonku po rebríku cez rozobrané okno. Aj počas slávnostného obeda po korunovácii v kráľovskom paláci na Hrade smel sedieť len na konci stola ako chudobný príbuzný. Pritom bol vtedy oveľa bohatší ako jeho manželka.
Pôvodné razby tejto medaily boli v štyroch kovoch, teda zlato, striebro, bronz a cín. Bronzová medaila mala cca 24 g. Priemer medailí bol 39 – 40 mm. Pre ďaľšie rozlíšenie, medaily Mateja Donnera mali rozmer 44 a 32 mm.
Medaila z tzv. neskorších razieb na obrázkoch má priemer 39 mm a hmotnosť 22,42 g, čo viac menej korešponduje s pôvodnou razbou.

Re: Katalógy a cenníky HMA
Odpoveď na príspevok č. 9643

Korlen napsal:

Priatelia, keďže nechcem a nebudem z katalógov HMA robiť nejaký biznis a zároveň chcem, aby sa k nim dostal každý koho to zaujíma, rozhodol som sa nakoniec takto. Cenník (Verkaufskatalog uber die im k.k. Hauptmunzamte in Wien kaulichen medaillen und plaketten) aj obrazovú časť (Abbildungen zu den im verkaufskataloge des k.k. Hauptmunzamtes in Wien beschriebenen medaillen und plaketten) nafotím v poradí a od prvej strany po poslednú tak, aby posúvanie obrázkov či textov bolo ako listovanie v katalógoch a tento súbor následne uložím na niektoré úložisko. Členom našej stránky, ktorí o tieto materiály budú mať záujem, dňa 3. júna, teda hneď po BZD, na mailovú adresu, ktorú mi zašlú do schránky správ, zašlem prístup na stiahnutie. Bude to pružnejšie, rýchlejšie, praktickejšie i lacnejsšie ako súbor nahrávať na USB kľúče (vraj aj trochu archaické) a nikto nebude môcť povedať, že bol obídený.
Týmto zároveň upozorňujem tých, ktorí o katalógy majú záujem, aby mi do schránky správ zasielali svoju požiadavku a mailové adresy. Prijatie požiadavky a prísľub zaslania obratom potvrdím.
Na foto nižšie jednotlivé časti, ktoré budú obsahom súboru. Je to I. diel obrazová časť, prvé vydanie + cenník, I. diel obrazová časť, druhé vydanie + cenník, II. diel obrazová časť (tu sa mi cenník zabezpečiť nepodarilo) a III. diel obrazová časť + cenník.

Priatelia, v rámci textu vyššie, pripomínam, že sprístupnenie a možnosť stiahnutia si predajných katalógov a cenníkov Hlavného mincového úradu vo Viedni z rokov 1911 – 1914 pripadá na tento víkend (verím že sa mi to podarí technicky zabebzpečiť na sobotu – 3. 5.). Doteraz mám 23 požiadaviek na prístup a možnosť stiahnutia. Ako viem, čas kedy bude súbor na úložisku prístupný je obmedzený a tak kto máte ešte záujem o tieto materiály, napíšte mi požiadavku do správy a pripojte svoju mailovú adresu. Všetci ktorí takto prejavia záujem do zajtrajšieho večera, možnosť si súbory stiahnuť dostanú.

Chcem sa podakovat za spristupnenie katalogov. Osobne pre mna a urcite aj pre ostatnych, ktori zbieraju medaily a plakety z tohto obdobia je to skvela zberatelska pomocka o ktorej asi malokto vedel, ze medaily a plakety razene v obdobi pred I. svetovou vojnou boli takto katalogizovane a to dokonca v troch dieloch. A co je katalogizovane, to je iny level zbierania aspon pre mna. Sam som ostal prekvapeny a potesilo ma, ked som v katalogoch zbadal “moje” medaily a plakety, ktore mam v zbierke.

Určite tieto katalógy odporúčam, minimálne na rozšírenie numizmatického obzoru. Momentálne mi nieje známa žiadna iná numizmatická literatúra, kde sú tieto medaily tak podrobne popísané. Aj preto oceňujem, že niekto si dal tú námahu a podelil sa o tak zaujímavé informácie.

Dobrý večer prajem
Aj mne sa dostal katalóg HMA v pdf. do ruky a hneď ma do toho vtiahol svojou kvalitou a nádhernou grafickou časťou .
Mám medailu EUGENA VON SAVOYEN a po prejdení katalógu som sa zastavil pri fotke tejto medaily ktorá bola takisto spracovaná a dodatočne razená v tom období 1914 a 1915 .
Hneď som začal študovať hranu medaily ale nie je tam nič , žiadne poškodené miesto po úprave niekoho a medaila sa mi zdá že nie je pôvodná .
Mohlo sa stať že niekto tú neskoršiu razbu hoci to možno nie je tá 1914–1915 ale 1958–1959 neoznačil na hrane ?
Za každé ozrejmenie a posunutie v mojom bádaní ďakujem .
Ešte parametre medaily – priemer : 59,61 mm a váha : 93,53 gramov

No podľa mňa neskoršia razba 1958. Plytšia razba a iný odtieň kovu. Ale rozhodne za pomoci pôvodného náradia. Pozrel si dobre hranu medaily? Prikladám foto medaily Márie Terézie a Františka Lotrinského s deťmi, kde pozornému oku neunikne vybrúsené označenie na hrane. Na hrane sa značili spravidla razby 1958 – 1959. Tieto medaily sa všeobecne rôzne “upravovali”, aby sa menej znalým mohli prezentovať (a predať) ako pôvodná razba. Najmä zlaté.
Ale inak, áno, stáva sa, že sa vyskytnú aj tzv. neskoršie razby bez akéhokoľvek označenia. Či vznikali cielene, alebo sa len “stalo” zatiaľ ťažko posúdiť.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9866

Korlen napsal:

No podľa mňa neskoršia razba 1958. Plytšia razba a iný odtieň kovu. Ale rozhodne za pomoci pôvodného náradia. Pozrel si dobre hranu medaily? Prikladám foto medaily Márie Terézie a Františka Lotrinského s deťmi, kde pozornému oku neunikne vybrúsené označenie na hrane. Na hrane sa značili spravidla razby 1958 – 1959. Tieto medaily sa všeobecne rôzne “upravovali”, aby sa menej znalým mohli prezentovať (a predať) ako pôvodná razba. Najmä zlaté.
Ale inak, áno, stáva sa, že sa vyskytnú aj tzv. neskoršie razby bez akéhokoľvek označenia. Či vznikali cielene, alebo sa len “stalo” zatiaľ ťažko posúdiť.

Hranu som pozrel niekoľkokrát a až teraz som si všimol pod žiarovkou že tam je jedno miesto trošku odlišného sfarbenia , dobre to ty špecialisti ktorý sa s tým pohrali zamaskovali