Naše príležetostné medaily, plakety a žetóny. (Uhorské, Rakúske a iné)

Naše príležetostné medaily, plakety a žetóny. (Uhorsko, Rakúsko a iné)

Nakoľko medailérsku tvorbu spred roku 1918 v našom priestore tvoria aj iné ako oficiálne razby panovníckeho dvora, bolo by veľkou škodou aby zapadli niekde bez povšimnutia. A práve toto tu je ten priestor ktorý Vám i nám umožňuje predviesť krásne (vlastne i tie škaredé ) kúsky razené v kove rôznymi spoločnosťami, mestami i jednotlivcami.

Exner Karol (Károly)

Som rád že vznikla táto všeobecnejšia kategória, kde môžeme umiestniť medaily, plakety a žetóny, ktoré sa inak zaradiť nedajú. Prišli by sme myslím o mnohé vydarené diela často aj popredných medailérov, ktoré boli vytvorené na mimovládnej a príležitostnej úrovni.
Ako prvý príspevok by som teda vložil príležitostnú medailu, ktorá poteší (a možno aj prekvapí) najmä nitrančanov, pretože jej autor je nitriansky rodák. Je to medaila “Celonárodný maďarský spolok chovateľov psov, II. miesto”
Autora som vypátral podľa signovania (E.K.) a je puncovaná. Punc ale kôli znečisteniu zatiaľ neviem identifikovať, musím sa s tým opatrne pohrať.
Autorm je Karol Exner (nar. 28. 1. 1850. Nitra – 23. 8. 1919. Budapešť), absolvent ABK vo Viedni pod vedením Karla Radnitzkeho. Pracoval v Berlíne aj v Paríži. Od roku 1908 pracoval ako rytec pre viedenskú firmu Scheid, ktorá mala neskôr pobočku aj v Budapešti. Osobne sa dom,nievam, že medaila vznikla tam. Karol Exner je autorom rady športových medailí. (Slovník autorú… Petr Haimann)
Nedá mi poznamenať, ako je nostalgicky smutné aké krásne diela v minulosti vznikali a ako si dali ľudia záležať čo i pri príležitosti (asi) výstavy psov…

Karol I. Habsburský na známke vyrazenej v striebre

Ako zaujímavosť.
Karol I., v Uhorsku IV., na známke vyrazenej do kovu – striebra, rýdzosti 925. Puncované. Vydala maďarská kráľovská pošta. Na známke je posledný panovník R-U monarchie so svätoštefánskou korunou na hlave. Váha 10,91 g.

Re: Karol I. Habsburský na známke vyrazenej v striebre
Odpoveď na príspevok č. 8851

Korlen napsal:

Ako zaujímavosť.
Karol I., v Uhorsku IV., na známke vyrazenej do kovu – striebra, rýdzosti 925. Puncované. Vydala maďarská kráľovská pošta. Na známke je posledný panovník R-U monarchie so svätoštefánskou korunou na hlave. Váha 10,91 g.

Fakt zaujímavý kúsok , niekto má ale šťastie , alebo nie je to šťastie ale skúsenosti na rozdávanie , koho osloviť

http://numisargo.com/…-m-18-detail

Neviem či to patrí sem ale toto som videl 3 krát v živote predávať

Veľmi elegantná vec (pre mňa). Vnímam ten kúsok umelecky spracovaného bronzu ako niekto originál obrazu. Signované, autor Franz Xaver Pawlik, rytec a medailér vo Viedni. Pán Haimann o ňom píše, že bol žiakom A. Scharffa, ktorého sa stal nástupcom a bol menovaný riaditeľom Ryteckej akadémie v roku 1903. Zomrel predčasne na tuberkulózu. Talentovaný medailér, ktorému už nebolo umožnené celkom rozvinúť svoj talent, naznačil vo svojom diele nástup imresionizmu. Dielko má názov (voľný preklad) : Prerazenie Gostlinskej štôlne druhého vodovodného vedenia cisára Franz Josepha. Objektívny je aj fakt, čo bude rovnako mnohých zaujímať, že tieto diela rastú na hodnote lineárnym spôsobom, čo možno vidieť nahliadnutím na výsledky numizmatických aukcií za posledné roky.

Pár medailí zo zbierky …

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9257

Ty by si sa uplatnil v stredovekej mučiarni

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9257

Ale keby boli na predaj, by som Ti odpustil že si mi pokazil víkend 

A to sa mi už nechce fotiť ďalšie ..ale jednu ti ešte dám za chvíľu

Zdes

Provokatér.
No tak aj ja pár třešniček ze svý zahrádky…

Povedal by som že mi padla sánka, musím pridať .

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9263

To je len prvý diel, druhý bude na Vianoce, nestíhaš 

Ešte jedna placka . Na koniec tá najväčšia a najťažšia.

Plaketa “Eugen von Böhm-Bawerk” z roku 1904 od autorov Franz Xaver Pawlik (averz – portrét) a Andreas Neudeck (reverz – viedenská radnica).
Rozmer 66 × 42 mm. Razila sa aj v rozmere 150 × 122 mm. Eugen von Böhm-Bawerk bol rakúsky ekonóm a politik. Pôsobil na viedenskej univerzite a bol tri krát rakúskym ministrom financií. V roku 1904 ukončil aktívnu politickú dráhu a nasledujúce obdobie zasvätil akademickej tvorbe a uzdelávaniu ďaľšej generácie rakúskych ekonómov. Pre mňa je minimálne umelecké stvárnenie a rytecký koncert pána Neudecka pri tvorbe reverzu úchvatný.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9256

Korlen napsal:

Veľmi elegantná vec (pre mňa). Vnímam ten kúsok umelecky spracovaného bronzu ako niekto originál obrazu. Signované, autor Franz Xaver Pawlik, rytec a medailér vo Viedni. Pán Haimann o ňom píše, že bol žiakom A. Scharffa, ktorého sa stal nástupcom a bol menovaný riaditeľom Ryteckej akadémie v roku 1903. Zomrel predčasne na tuberkulózu. Talentovaný medailér, ktorému už nebolo umožnené celkom rozvinúť svoj talent, naznačil vo svojom diele nástup imresionizmu. Dielko má názov (voľný preklad) : Prerazenie Gostlinskej štôlne druhého vodovodného vedenia cisára Franz Josepha. Objektívny je aj fakt, čo bude rovnako mnohých zaujímať, že tieto diela rastú na hodnote lineárnym spôsobom, čo možno vidieť nahliadnutím na výsledky numizmatických aukcií za posledné roky.

Ešte dve medaily Franza Xavera Pawlika. Prvá je “Emil Grohmann 100 rokov textilného podniku 1900”, ktorú vytvril ako 25 ročný a druhú som zatiaľ neidentifikoval, neuvádza ju v súpise diela ani Petr Hajmann. Obe ale, podľa môjho názoru, preukazujú výrazný talent umelca.

Dnes sa mi dostala do rúk táto placka – 100 výročie rakúskej banky . Zaujímavé je však že všade na nete som našiel razbu označenú A – Viedeň a ja mám označenú KB . Teraz neviem či je to dobre alebo zle .....

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9316

Tiež ju mám s označením mimcovne KB. Mám informácie, ktoré zatiaľ overujem, že viedenská mincovňa svojho času stiahla nejaké raznice s Kremnice a v rámci i tzv. neskorších razieb, razila aj pôvodné kremnické razby. Takže sa, podľa mňa a zatiaľ len v rámci neoverenej teórie, mohlo stať, že by sa vyskytli dve totožné medaily s označením oboch mincovní.

100. rokov Privilegovanej banky rakúskej 1916 KB & A

Včera sme sa tu zamýšľali nad existenciou rovnakej medaily s rozdielnym značením mincovní Kremnica a Viedeň.
Úplnou náhodou ku mne dnes dorazila aj verzia medaile mincovne Viedeň. Takže prikladám foto oboch mincovní. Nejdem špekulovať ako vznikli, porovnávať opotrebovanosť či totožnosť razidiel, odtieň kovu či inak konšpirovať, časom sa zaiste dozvieme ako to bolo, len pre ilustráciu a štúdium. Pre zaujímavosť verzia KB má hmotnosť 106,54 g a verzia Viedeň 113,92 g.

Dnes som našiel na stole – priviezol FEDEX .

A teda na vylepšenie estetického zážitku ešte dve plakety. Prvá je “Elegia” od Stephana Schwartza, 60 × 80 mm a druhá, portrétna, je venovaná Augustovi Ritterovi von Loehr, hlavnému inšpektorovi Severnej železničnej spoločnosti, spoluzakladateľovi viedenskej mineralogickej spoločnosti a zberateľovi a bádateľovi v oblasti rakúskych medailí a žetónov. Rozmer 27 × 38 mm.

Ešte jedna dorazila

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9324

Ten rímsky vojak má skoro také tehličky na bruchu ako Ty
A vidíš, ani sa nepýtam či predávaš. Asi preto, že poznám odpoveď 

Jedine všetkých 150 kusov naraz . Ako dobre že Fica nenapadne dať si robiť medaily s jeho portrétom . Františka Jozefa I môžem …

Tiež Františka Jozefa môžem a mohol by som aj tých 150 medailí, ale viem, že to je len trochu oneskorený 1. apríl 

Tak 147 , pardon. Sekol som sa o tri.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9329

No tak to nie, počkám si pekne kým ich nebude 150

No a keď sa tu tak naťahujeme, ešte malá ochutnávka diela majstra Stanislava Suchardu, významného českého sochára a medailéra.
Iste zaujímavosťou je, že jedno z diel bolo použité ako I. cena na “První T. T. T. Vysokoškolského sportu 1929, Národní mistrovství ČSR v dvouhra dam”

Za chvíľu budeš musieť volať do domu statika aby ti skontroloval zaťaženie . Len si nevolaj Tomčányho .