Pekné kúsky. Medaily Antona Scharffa sa zatiaľ vyskytujú častejšie, ale
tá od Karla Gerla, mimochodom čestného občana Kremnice, je zriedkavá.
Pokiaľ sa nemýlim, má názov “Valné zhromaždenie Uhorského banského a
hutnického spolku v Rimavskej Sobote”. Autorom reverzu je Josef Reisner.
Tiež by som sa neurazil 
Uz davno sa nedrazilo naraz tolko zlatych korunovacnych zetonov z roku
1867 ako sa bude drazit u Frühwalda (polozky 959–963) a to okrem tohto bude
drazenych velke mnozstvo medaili z obdobia RU. Zda sa, ze zaciatok jesene bude
horuci.
https://www.sixbid.com/browse.html?…
Vzácny malý korunovačný žeton Františka Jozefa I. z roku 1867 v medi
a Latinským opisom v špičkovom stave sa len tak často nevidí
Koľko bude dražobná prirážka na tejto aukcii? Bude vyššia ako
obvykle?
Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť , geniálni sa ich snažia nerobiť .
" Albert Einstein"
Re:
Odpoveď na príspevok č. 10426
sparky napsal:
Koľko bude dražobná prirážka na tejto aukcii? Bude vyššia ako
obvykle?
Pozeral som drazobne podmienky a zatial ostava drazobna prirazka (Aufgeld)
rovnaka 22%
Tak vcera sa skoncila dlho ocakavana aukcia minci a hlavne pre nas
zaujimavych RU medaili u WAGa. Vacsina z nas ocakavala, ze ceny budu vyssie
ako v poslednych aukciach, no mne sa oci trikrat pretocili, ked som videl
vysledkovu listinu. Napr. medaila ku korunovacii FJI v Olomouci sa predala za
1400€, Medaila HMA 1914 sv. Juraj za 900€, strelecka Olomouc 2000€ atd.
Cenovo isla hore vacsina Ag medaili FJI, takisto MT. Dokonca medaile, ktore by
pred 2–3 rokmi by nikto nekupil sa predavali hravo cez 100 EUR (foto č.5).
Pripajam par fotografii medaili i ked sa daju pozriet na stranke WAGu spolu
s vysledkovou listinou.
Jedinou chybou krasy celej aukcie pre nas bolo to, ze sa nedalo zucastnit cez
internet priamo na aukcii ale iba prostrednictvom emailu, pretoze to bola cisto
salova aukcia.
Ku vsetkym cenam treba pripocitat 22% aukcnu prirazku.
Editováno: 14.9.2017 16:14
Vystihol si to, myslím, veľmi presne. Dajú sa vyhľadať množstvá
medailí a žetónov, ktoré sa v rôznych aukciách pred pár rokmi nepredali
ani za vyvolávačku a dnes dosahujú aj viacnásobky vtedajších
vyvolávačiek.
No a k WAGu, pri tak pompéznej ponuke a zväčša vysokej kvalite medailí sa
dalo očakávať ďaľšie cenové zemetrasenie, ale, ako už asi tradične,
odhady a tipy nestíhali realite. Osobne sa domnievam, že i ďaľší vývoj
v tejto oblasti (nie len) bude ešte vzrušujúci.
Editováno: 14.9.2017 20:48
Dnešný predaj na eBay.de
http://www.ebay.de/…182760831856?…
Začiatkom roka boli ceny tejto medaile do 100€
Ja osobne som kúpil jednu v apríli za 101€
Dnešný predaj 231€
Re:
Odpoveď na príspevok č. 10682
118apo118 napsal:
Dnešný predaj na eBay.de
http://www.ebay.de/…182760831856?…
Začiatkom roka boli ceny tejto medaile do 100€
Ja osobne som kúpil jednu v apríli za 101€
Dnešný predaj 231€
Ja mam dokonca poznacenu tuto medailu, ktora sa nachadza aj v katalogu
viedenskej mincovne, ze sa predala v auguste za 77 EUR. Darmo hlavne medaile
z ery FJI zazivaju boom, naco poukazuju aj vysledky poslednych aukcii
(Fruhwald, WAG a pod.)
A pomaly ale isto mizno z trhu
Tiež dnes pošťák zazvonil ......
Eleonora Magdaléna z Neuburgu (6. januára 1655 – 19. januára 1720) bola
tretia a posledná manželka Leopolda I.
Brali sa aj napriek rôznym prekážkam v roku 1676 , z ktorého je datovaná
aj medaila
Editováno: 28.9.2017 22:14
Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť , geniálni sa ich snažia nerobiť .
" Albert Einstein"
Re:
Odpoveď na príspevok č. 10717
Pekna je pekna
Mam už doma dva takéto medaily v zbierke
Re:
Odpoveď na príspevok č. 7028
Korlen napsal:
Jeden, pre mňa naozaj mňamky kúsok. František Lotrinský tvárou v tvár
manželke Márii Terézii a na reverze v strede budúci panovník Jozef II. a
ďaľších dvanásť detí panovníckeho páru. Bronz, 60 mm, r. 1759. Táto
medaila existuje aj v 90 mm priemere. Pátram. Ak by ju niekto náhodou mal a
vedel by sa s ňou rozlúčiť, hlásim sa 
Autorom medaily je Anton František (Franz) Wideman (Wiedeman), rodák zo
Střelnej u Duchcova.
Zbadali ste, ze na tejto medaile, je chybne vyrazeny datum narodenia Marie
Terezie? Maria Terezia sa narodila 13. mája 1717 a na medaile je vyrazeny
datum 17. maja 1717. Pravdepodobne namiesto rímskej I. omylom razili rimsku
V. Datum narodenia Frantiska Lotrinskeho 8.12. 1708 je spravny.
Trefa do čierneho pán kolega, zaoberám sa touto anomáliou už nejakú
chvíľu. Pôvodne som sa domnieval, že táto chyba mohla vzniknúť pri
redukcii alebo retuši pôvodného razidla. Ale všetky dostupné zdroje túto
medailu uvádzali s týmto chybným dátumom narodenie panovníčky. Napríklad
pán Haimann (foto 1). Taktiež katalógy HMA (foto 2 a 3), či “Katalog
mincí a medailí knížecí sbírky Montenuovo” (foto 4) kde nejaký pokec
k tejto medaile najdeme aj tu :
http://www.sberatel.com/…1780-13527x8
Chyba bola všade. Takže nezostávalo než získať pôvodnú razbu, alebo
nezvratný podklad. To sa mi nakoniec podarilo. Našiel sa pôvodný kus a aj
razidlo (foto 5).
Dá sa teda myslím predpokladať, že chyba mohla vzniknúť tak, že autora
averzu medaily (Anton Franz Wideman) pri rytí poplietol rok narodenia (1717) a
trochu sa mu premiešal s dátumom narodenia panovníčky. Neuveriteľné, ale
asi to tak bude. Či si to nikto nevšimol, alebo sa panovníčka po vyrazení
nad taký detail povzniesla, dnes ťažko odhadnúť.
Ale tak či tak, gratulácia k bystrému postrehu pán kolega 
Editováno: 9.10.2017 18:15
Re:
Odpoveď na príspevok č. 10787
Korlen napsal:
Trefa do čierneho pán kolega, zaoberám sa touto anomáliou už nejakú
chvíľu. Pôvodne som sa domnieval, že táto chyba mohla vzniknúť pri
redukcii alebo retuši pôvodného razidla. Ale všetky dostupné zdroje túto
medailu uvádzali s týmto chybným dátumom narodenie panovníčky. Napríklad
pán Haimann (foto 1). Taktiež katalógy HMA (foto 2 a 3), či “Katalog
mincí a medailí knížecí sbírky Montenuovo” (foto 4) kde nejaký pokec
k tejto medaile najdeme aj tu :
http://www.sberatel.com/…1780-13527x8
Chyba bola všade. Takže nezostávalo než získať pôvodnú razbu, alebo
nezvratný podklad. To sa mi nakoniec podarilo. Našiel sa pôvodný kus a aj
razidlo (foto 5).
Dá sa teda myslím predpokladať, že chyba mohla vzniknúť tak, že autora
averzu medaily (Anton Franz Wideman) pri rytí poplietol rok narodenia (1717) a
trochu sa mu premiešal s dátumom narodenia panovníčky. Neuveriteľné, ale
asi to tak bude. Či si to nikto nevšimol, alebo sa panovníčka po vyrazení
nad taký detail povzniesla, dnes ťažko odhadnúť.
Ale tak či tak, gratulácia k bystrému postrehu pán kolega 
Dakujem, snazim sa mat stale otvorene oci 
Korunovačných žetonov nikdy nie je dosť. Hlavne v zbierkovej kvalite
Ferdinand V. malý žetón ku korunovácii na uhorského kráľa v Bratislave
28. 9. 1830. Ag, 20 mm
Plaketa k zlatej svadbe Mária Karolína a Rainer Ferdinand
Dnes by som Vám chcel predstaviť zdanlivo nenápadnú, okrem stavu a
prítomnosti pôvodnej etui, plaketu k zlatej svadbe arcivojvodkyne Márie
Karolíny Rakúsko-Tešínskej a arcivojvodu Rainera Ferdinanda
Habsbursko-Lotrinského. Pretože ale medaila či plaketa je vždy odrazom,
odkazom, svedkom nejakej historickej situácie či udalosti, ma vždy zaujíma
pozadie, dobové súvislosti a ďaľšie informácie o nej, jej autorovi,
vzniku a podobne. Inými slovami, každá medaila alebo plaketa má v sebe
obvykle ukrytý svoj príbeh a naozaj ma baví tieto súvislosti odkrývať. No
a často je v pozadí aj príbeh silný, dojímavý, tragický, osudový…
No a táto nenápadná plaketa ponúkla mnoho vzrušujúcich svedectiev
o ľuďoch a dobe. Táto plaketa sa ukázala v asi troch aukciách, ale bez,
podľa mňa, neoceniteľných informácií a dokonca aj bez uvednia výrobcu.
Plaketa nesie punc výrobcu BWS, čo v sebe skrýva názov súkromnej
raziarskej firmy Brüder Schneider Wien.
No ale, opäť pre mňa, nikomu moje pocity nevnucujem, teraz sa len otvárajú
netušené a impozantné súvislosti. Mária Karolína aj Rainer Ferdinand sú
vnuk a vnučka cisára Leopolda II. To znamená, že otec jedného i druhého
bol synom cisára Leopolda II. a teda aj bratom nasledujúceho panovníka
Františka II.
Otec Márie Karolíny arcivojvoda Karol Ľudovít Rakúsko-Tešínsky bol vôbec
prvý vojvoda čo uštedril porážku v poli Napoleónovi Bonapartovi
v slávnej bitke pri Aspene. Bol veľmajstrom rádu nemeckých rytierov,
knieža Tešínsky. Tretí syn cisára Leopolda II. a mladší brat cisára
Františka II.
Otec Rainera Ferdinanda bol 14. dieťaťom cisára Leopolda II. a samozrejme
rovnako mladší brat cisára Františka II.
Samotný Rainer Ferdinand bol ministerský predseda konferencie Rakúskeho
cisárstva, v rokoch 1861 až 1865 pôsobil ako ministerský predseda
Rakúska. Od roku 1861 bol aj kurátorom cisárskej akadémie vied. Na jeho
počesť bol po ňom pomenovaný ostrov v súostroví Františka Jozefa –
Rainerov ostrov.
Manželský pár bol svojho času pre svoju dobrotu a ušľachtilosť
najobľúbenejším z Habsburského domu. Manželstvo bolo veľmi šťastné,
ale asi vzhľadom na to, že manželia boli bratranec a sesternica z prvého
kolena, ako je z vyššie napísaného zrejmé, zostalo bezdetné. Ľudia ich
ale milovali.
Plaketa má rozmery 66 × 49 mm, bronz, autorom je rodák zo Šternberku na
Morave Hans Schaefer.
Mária Karolína sa narodila Ako šieste dieťa arcivojvodu Karola Ludvíka
Těšínskeho a jeho ženy Jindřišky Nasavsko-Weilburskej. Bola vnučkou
císára Leopolda II.
V štyroch rokoch prišla o matku a o jej dalšiu výchovu sa starali otec
spolu s jej nejstarším bratom arcivojvodom Albrechtom. Často so svojim otcom
jazdila na rôzné cesty. Doprevádzala ho tiež v roku 1837 pri skúšobnej
jazde prvej železnice medzi Floridsdorfom a Wagramem.
Ako devätnásťročná vstúpila do Tereziánskeho ústavu šlachtičen
v Prahe. Po ôsmich rokoch, roku 1852 z ústavu odišla a vydala sa za svojho
bratranca arcivojvodu Rainera Ferdinanda. Manželstvo bylo šťastné a zostalo
bezdetné.
Mária Karolína bola patrónkou v mnohých sociálnych inštitúciách. Mala
veľký vplyv na svoje netere. Rada vyšívala umelecké roucha. Vo Viedni a
v Bádene bola veľmi obľúbená. Svojho manžela prežila o dva roky a bola
pochovaná v císárskej hrobke vo Viedni.
Rainer Ferdinand Habsbursko-Lotrinský (11. Januára 1827, Miláno –
27. Januára 1913, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, v rokoch 1861–1865
ministerský predseda Rakúska.
Bol štvrtým synom arcivojvodu a lombardsko-benátského miestokráľa Rainera
Jozefa a Alžbety Savojsko-Carignanskej. Bol vnukom císára Leopolda II.
Vyrastal v Hornom Taliansku a v roku 1844 se s rodičmi presťahoval do
Víedne. Medzi rokmi 1872–1906 bol v službách rakúskej armády, kde
dosiahol hodnosti vrchného veliteľa c. a k. domobrany. Patril medzi katolíkov
a liberálov a tiež preto byl obľúbený. V roku 1857 bol zvolený predsedom
stavovské říšskej rady a tri roky neskôr sa stal predsedom rozmnoženej
říšskej rady. V rokoch 1861–1865 pôsobil ako ministerský predseda
Rakúska. Potom z politického života odišiel.
Bol zastáncom vedy a umenia. Od roku 1861 bol kurátorom císárskej akadémie
vied a zároveň sa stal jejim čestným členom. V roku 1863 začal pôsobiť
v rakúskom Umeleckopriemyslovom múzeu ako jeho protektor a v roku
1873 bol v komisii pre svetovú výstavu jej predsedom.
Bol tiež zberateľom kníh a rukopisov. Ve svojom sídle „Palais Rainer“ vo
Viedni, si nechal vybudovať knihovňu so zhruba 40 000 knihami. Vlastnil
firmu na viazanie kníh. Finančne sa podielal na reštaurování a triedení
rukopisov z období rokov 1400 pr. n. l. až 1400 n. l., ktoré daroval
císárskej dvornej knihovni. Disponoval značným majetkom, zdedenom po svojom
otcovi a bratoch. Bol vlastníkom viacerých statkov v Rakúsku a Hornom
Taliansku. V súostroví Zem Františka Josefa je po ňom pomenovaný Rainerov
ostrov.
https://cs.wikipedia.org/…akousk%C3%A1
https://cs.m.wikipedia.org/…trinsk%C3%BD
V súvislosti s príspevkami vyššie by som dnes predstavil medailu
Josepha Christiana Christlbauera k návšteve arcivojvodu Albrechta v meste
Retz v roku 1888. Tešínske knieža, rakúsky arcivojvoda a vojvodca Albrecht
Friedrich Rudolf Dominik Habsbursko-Lotrinský (1817 – 1895) z tešínskej
vetvy rodu, bol bratom vyššie spomínanej arcivojvodkyne Márie Karolína a
rovnako vnukom cisára Leopolda II. Bol nositeľom radu Zlatého rúna (už ako
13 ročný), v rokoch 1848 až 1849 se účastnil bojov v Itálii pod
velením polného maršála Radeckého. V roku 1849, po bitke pri Novare bol
vyznamenaný rytierskym krížom vojenského radu Márie Terézie. Potom
vystriedal niekoľko veliteľských funkcií. V rokoch 1851 až 1860 bol
vojenským a generálnym guvernérom v Uhorsku, nato vrchným veliteľom
rakúskej armády v Itálii. Za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 porazil na
južnej fronte talianske vojská a bol císárom Františkom Jozefom odmenený
veľkokrížom radu Márie Terézie a menovaný vrchným veliteľom armády.
V roku 1867 na protest proti rakúsko-uhorskému vyrovnaniu odstúpil z čela
armády. V roku 1869 sa stal generálnym inšpektorom rakúsko-uhorskej
armády.
Albrecht sa stal šedou eminenciou skoro vo všetkých vojenských
záležitostiach. Snažil sa o zlepšenie vzťahov mezi Rakúsko-Uhorskom a
Ruskom. Bol hlavou protinemeckej strany u viedenského dvora. Pretože nemal
mužského dediča, adoptoval synov po svojom bratovi Karolovi Ferdinandovi.
Boli to arcivojvodovia Bedrich, Karol Štefan a Evžen. Patril k najbohatším
členom habsburského rodu a vlastnil radu panstiev napr. panstvo
Ungarisch-Altenburg a Bellye, statky Saybusch, Židlochovice na Morave a Frýdek
ve Sliezku. Na svojich statkoch budoval parné mlyny, liehovary a rafinérie,
olejárne, sýrárne a cukrovary. Založil niekoľko dieľní na impregnáciu
telegrafnnych stĺpov. Bol tiež dedičom umeleckej zbierky „Albertina“.
Jedinou prekážkou v starobe bol jeho zhoršujúci sa zrak. Na sklonku života
bol už takmer slepý. Abrecht Fridrich bol symbolom doby absolutizmu,
centralizmu a starých hodnôt. Zemrel v roku 1895 v Arcu. Pochovaný je
v kapucínské krypte vo Viedni
Medaila je v pôvodnej etui, má38,86 g, priemer 44 mm.
Editováno: 4.11.2017 19:07
Dnes sa mi podarilo kúpiť túto vzácnu plaketu a navyše aj v pôvodnej
etui
Plaketa bola razená pri príležitosti postavenia pomníku na počesť
cisárovnej Elizabeth (Sisi) v roku 1907
Materiál: Striebro
Autor: R. Neuberger
Rozmery : 49×66 mm
Váha: 81,53 g
Značená na hrane A v kružku
V roku 2014 sa u Fruhwalda predala za 290€+ 22% aukčná prirážka a bola
bez pôvodnej etui
Editováno: 7.11.2017 19:59
Dnes niečo pre fajnšmekrov, korunovačné žetóny ktoré nie je často
vidieť.
Vľavo je korunovačný žetón Rudolfa II. ku korunovácii na uhorského
kráľa 25.9.1572 v Bratislave. Ag, 22 mm a 2,65 g.
Vpravo najmenší z piatich korunovačných žetónov Leopolda I. k rovnako
bratislavskej korunovácii na uhorského kráľa 27.6.1655. Ag, 17 mm a
1,5 g.
Oba sú vo veľmi príjemných stavoch, najmä najmenší žetón Leopolda I.
som ešte v takejto zachovalosti nevidel.
A dnes som mal zas stretnutie s dvomi lahôdkovými kúskami. Najmenší
bratislavský korunovačný žetónik Leopolda I. dostane staršieho bratčeka,
iste sa potešia keďže sa tak dlho nevideli 
Takže vľavo je bratislavský korunovačný žetón Ferdinanda II. ku
korunovácii na uhorského kráľa z 1. júla 1618. Ag, 18,5 mm a
1,3 g.
Vpravo rovnako bratislavský korunovačný žetón Leopolda I. ku korunovácii
na uhorského kráľa z 27. júna 1655. Je to varianta s rímskym
letopočtom. Ag, 21,4 mm a 1,98 g.
A teda do tretice, cestou necestou som dnes priniesol najstaršieho
súrodenca predchádzajúcich bratislavských korunovačných žetónov Leopolda
I. Aby mu nebolo smutno, doprovod mu robil mladší bratranec, rovnako
bratislavský korunovačný žetón Jozefa I.
Takže vľavo najväčší Ag korunovačný žetón Leopolda I. na uhorského
kráľa, Bratislava, 27. júna 1655. Ag, 26,8 mm a 4,26 g.
Vpravo korunovačný žetón Jozefa I. na uhorského kráľa, Bratislava,
9. decembra 1687. Ag, 25,4 mm a 3,38 g.
Tie žetony k Bratislavskej korunovacií su parádne
Áno, je to radostný pohľad na všetky tri.
K tým žetónom patrí, predchádza im, ešte holovací žetón
dolnorakúskych stavov 26. januára 1655. Bol v poslednej aukcii M&Ch. Je
veľmi podobný korunovačnému.
Dnes som bol trochu kutrať v zbierke, či sa nenájde ešte nejaký
korunovačný žetón, ktorý na stránke nebol prezentovaný. Niečo sa našlo
a postupne odprezentujem, ale natrafil som tiež na žetón v plastovej
krabičke s hologramom od firmy Anacs. Odložil som ho vtedy bokom “na
spracovanie”, pretože tieto plastové veci skutočne nemusím a zakladám si
numizmatický materiál svojim spôsobom. Potom som na to zabudol a dnes som sa
k tomu vrátil. Ale aspoň máme možnosť takpovediac v priamom prenose
porovnať deklarovaný stav a stav reálny.
Ide o väčší korunovačný žetón Ferdinanda IV. ku korunovácii na
rímskeho kráľa 18. júna 1653 v Rezne (Regensburg). Tým že že žetón
má krásny otrep z razby, jeho tvar je nepravidelný a ako rozmer musím
uviesť 24 × 26 mm, Ag, 2,28 g.
Prvé štyri foto v pôvodnom skafandri tak, ako som ho získal.
Editováno: 5.12.2017 13:55