2004
Súbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek
Súbor v drevenej kazete
Prvého januára 1993, v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bola zriadená aj Národná banka Slovenska, ktorá začala plniť úlohy centrálnej banky. Jednou z najnaliehavejších úloh bolo pripraviť vo veľmi krátkom čase novú slovenskú menu, ktorou sa 8. februára 1993 stala slovenská koruna. Tento deň bol tiež dňom emisie desaťkorunáka – prvej slovenskej mince. Ako prvá slovenská bankovka sa 30. augusta 1993 dostala do obehu päťdesiatkorunáčka a postupne nasledovali bankovky ďalších nominálnych hodnôt.
Autorom návrhov všetkých siedmich slovenských bankoviek je akademický maliar Jozef Bubák. Ich výtvarná koncepcia je založená na kombinácii moderného a tradičného bankovkového dizajnu v spojení s vysokou úrovňou technickej ochrany bankoviek proti falšovaniu. Na lícnych stranách sú zobrazené portréty najvýznamnejších osobností, ktoré pôsobili na území dnešného Slovenska počas viac ako tisícročnej histórie a podstatnou mierou prispeli k formovaniu slovenského národa. Na rubových stranách sú zobrazené miesta a motívy spojené s ich životom a pôsobením. Výnimkou je stokorunáčka s motívom Madony z diela Majstra Pavla z Levoče.
Motívy mincí
20 Sk
Lícna strana:
Na lícnej strane je portrét prvého známeho slovanského vládcu na území
Slovenska, kniežaťa Pribinu (okolo 800 – 861). Nitrianske kniežatstvo
vzniklo pravdepodobne na prelome 8.-9. storočia a jeho územie zodpovedalo
zhruba územiu dnešného Slovenska. V sídle kniežatstva v Nitre dal Pribina
postaviť kostol, ktorý je prvým známym kresťanským chrámom na Slovensku.
Okolo roku 833 vyhnal Pribinu knieža Mojmír zo susedného Moravského
kniežatstva. Pribina dostal v roku 838 – 839 od Franskej ríše do léna
majetky v okolí Balatonu, vytvoril rozsiahle kniežatstvo, na území ktorého
horlivo šíril kresťanstvo.
Rubová strana:
Na rubovej strane je zobrazený Nitriansky hrad – svedok bohatej minulosti
mesta Nitry, ktorý bol oddávna ojedinelým významným strategickým miestom a
prirodzeným centrom kraja. Motívom sa viacnásobne prelína časť
korálikového náhrdelníka z 9. storočia s bronzovým príveskom v tvare
mesiaca, ktorý pochádza z archeologického náleziska v Nitre-Lupke.
50 Sk
Lícna strana:
Lícna strana je venovaná prvým slovanským vierozvestom svätému
Cyrilovi-Konštantínovi (827 – 869) a svätému Metodovi (814 – 885). Na
Veľkú Moravu ich vyslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa
Rastislava, ktorý chcel vo svojom kniežatstve ustanoviť vlastnú cirkevnú
organizáciu a zabezpečiť šírenie kresťanstva v reči zrozumiteľnej
ľudu. Konštantín ešte pred ich príchodom zostavil slovanské písmo a do
staroslovienčiny preložil najpotrebnejšie bohoslužobné texty. Obaja bratia
rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť.
Založili učilište na výchovu kňazov, ktoré sa stalo centrom kultúry,
vzdelanosti a literárnej tvorby. Dosiahli, že v roku 868 schválil
slovanskú liturgiu aj pápež Hadrián II. a starosloviensky jazyk sa dostal na
úroveň ostaných vtedajších kultúrnych jazykov latinčiny, gréčtiny a
hebrejčiny.
Rubová strana:
Na rubovej strane je motív zobrazujúci dve ruky, medzi ktorými je prvých
sedem písmen staroslovienskej abecedy – hlaholiky, ako symbol daru svätcov
starým Slovanom a silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec – symbolu
raného kresťanstva na našom území.
100 Sk
Lícna strana:
Na líci je zobrazený portrét Madony, vytvorený podľa gotickej plastiky
z oltára Narodenia z farského kostola svätého Jakuba v Levoči. Jej
autorom je Majster Pavol z Levoče (okolo 1470 – okolo 1540),
najvýznamnejší predstaviteľ neskorogotického sochárstva na Slovensku.
V Levoči založil a viedol vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej pracovali
niekoľkí významní rezbári a pochádzajú z nej plastiky vo viacerých
kostoloch na východnom Slovensku i v Banskej Bystrici. Jeho najvýraznejšie
dielo je na hlavnom oltári farského kostola sv. Jakuba v Levoči, ktorý je
najvyšším (18,62 m) pôvodným gotickým krídlovým oltárom na svete.
Rubová strana:
Na rube sú stvárnené architektonické dominanty mesta Levoča – gotický
kostol svätého Jakuba a renesančná radnica. Motívom sa prelína zobrazenie
svorníka zo sakristie starého minoritského kostola v Levoči.
200 Sk
Lícna strana:
Motívom lícnej strany je portrét kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka
(1762 – 1813), jedného z popredných predstaviteľov slovenského
národného obrodenia a stúpenca osvietenských ideálov. Do dejín
slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej
slovenčiny – tzv. bernolákovčiny postavenej na báze kultúrnej
západoslovenčiny. Hoci bernolákovčina nebola prijatá ako spisovný jazyk,
predstavuje dôležitý míľnik na ceste formovania moderného slovenského
národa. Bola základom pre aktivity literárno-vydavateľského spolku
Slovenské učené tovarišstvo, ktorý medzi slovenskou verejnosťou šíril
náučné knihy v novej kodifikovanej slovenčine, ako aj pre hnutie
Bernolákových nasledovníkov, ktoré trvalo tri generácie.
Rubová strana:
Na rubovej strane je historická veduta Trnavy z 18. storočia, v ktorej
popredí dominuje súčasný pohľad na symbol mesta – renesančnú
mestskú vežu.
500 Sk
Lícna strana:
Na lícnej strane je politik a jazykovedec Ľudovít Štúr (1815 – 1856),
jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa
19. storočia. Bol vedúcou osobnosťou národne uvedomelej mládeže, ktorá
neskôr pod jeho vedením zohrala významnú úlohu pri presadzovaní programu
slovenskej národnej samobytnosti. V roku 1843 spolu s Michalom Miloslavom
Hodžom a Jozefom Miloslavom Hurbanom uzákonili nový spisovný jazyk Slovákov
vytvorený na základe stredoslovenských nárečí, ktorý sa stal
integrujúcim činiteľom pri vytváraní modernej slovenskej národnej a
občianskej spoločnosti. V roku 1848 predsedal zhromaždeniu slovenských
vlastencov v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorom boli vyhlásené Žiadosti
slovenského národa. Slováci v nich požadovali federalizáciu a
demokratizáciu Uhorska a autonómiu Slovenska. Patril k organizátorom a
účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848–1849, prvého ozbrojeného
vystúpenia Slovákov za uznanie ich národnej svojbytnosti a za občianske
práva a slobody.
Rubová strana:
Na rubovej strane je kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom
svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. V jej
strede je umiestnené najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy
z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA.
1 000 Sk
Lícna strana:
Na lícnej strane je portrét národne a kresťansky orientovaného politika
Andreja Hlinku (1864–1938), významnej osobnosti moderných slovenských
dejín, ktorý výrazne ovplyvnil národnouvedomovací proces a
spoločensko-politický pohyb na Slovensku. Ako člen vedenia Slovenskej
národnej strany a od roku 1913 predseda Slovenskej ľudovej strany ostro
kritizoval sociálnu a národnostnú politiku uhorskej vlády. V prevratových
mesiacoch roku 1918 bol jednoznačne za vznik československého štátu a za
rozchod s rakúsko-uhorskou monarchiou. Po vzniku Československej republiky
však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a
neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Na
čelné miesto programov svojej strany zaradil požiadavku autonómie Slovenska,
ktorú ako poslanec presadzoval aj na pôde parlamentu. Jeho strana sa vďaka
národnej a konfesionálnej orientácii stala najmasovejšou stranou na
Slovensku.
Rubová strana:
Na rubovej strane je ústredným motívom Madona Ochrankyňa zo stredovekej
nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Liptovských Sliačoch pri
Ružomberku. Ľavú časť vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv.
Ondreja v Ružomberku s mauzóleom A. Hlinku v Ružomberku.
5 000 Sk
Lícna strana:
Lícna strana je venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (1880 – 1919),
politikovi, diplomatovi a astronómovi, jednému zo strojcov Československej
republiky. Pôsobil ako astronóm vo Francúzsku a po vypuknutí 1. svetovej
vojny sa stal pilotom francúzskej armády, v ktorej dosiahol až hodnosť
generála. Patril k vedúcim predstaviteľom česko-slovenského zahraničného
odboja usilujúceho sa o rozchod s Rakúskom-Uhorskom a utvorenie
samostatného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1915 nadviazal spoluprácu
s Tomášom Garrigom Masarykom a Edvardom Benešom, s ktorými v Paríži
spoluzakladal Národnú radu česko-slovenskú. V októbri 1918 vznikla
samostatná Československá republika a Štefánik sa stal ministrom vojny
prvej československej vlády. V januári 1919 sa vrátil do Paríža, kde sa
zúčastnil mierových rokovaní. Pri návrate na Slovensko tragicky zahynul pri
havárii lietadla. Štefánikov portrét je doplnený výtvarnými prvkami
znázorňujúcimi Slnko, polmesiac a kométu, ktoré pripomínajú, že
významnú časť svojho života venoval výskumom a pozorovaniam v oblasti
astronómie.
Rubová strana:
Na rubovej strane je ako hlavný motív stvárnená mohyla M.R.Štefánika na
Bradle, cez ktorú sa prelína zobrazenie časti súhvezdia Veľkej medvedice a
kvety ponikleca veľkokvetého.
Parametre mincí
Nominálna hodnota Rozmery (mm) Hmotnosť Ag platničky (g) Hmotnosť Au
platničky (g) Hmotnosť mince (g)
20 Sk 27,1 × 50,6 24,48 – 24,48
50 Sk 28,2 × 52,8 26,63 – 26,63
100 Sk 29,3 × 55,0 28,87 – 28,87
200 Sk 30,4 × 57,2 31,21 – 31,21
500 Sk 31,5 × 59,4 33,63 – 33,63
1000 Sk 32,6 × 61,6 43,91 0,280 44,190
5000 Sk 33,4 × 63,8 46,65 0,594 0,370 47,614
Autori reliéfnych prepisov bankoviek: lícne strany: Štefan Novotný
rubové strany: Mária Poldaufová
Hrubá hmotnosť kovov v súbore:
235,38 g 1,244 g
Rýdzosť mincových platničiek:
Ag 925/1000 Au 999/1000
Čistá hmotnosť drahých kovov v súbore:
217,7265 g Ag
(7 oz Ag) 1,244 g Au
(1/25 oz Au)
Hrana: hladká
Výrobca: Mincovňa Kremnica
Náklad: 6 000 ks
Vyhotovenie: proof
Emisia: 19. 12. 2003
