No, toto bude asi dlhý článok (a medzi tým môžu pribudnúť aj
ďaľšie príspevky na ktoré nebudem vedieť reagovať), a ľudia neradi
čítajú dlhé texty. Na druhej strane mám pozitívny ohlas, tak niektorí sa
zas možno potešia..
Najskôr zopár mojich subjektívnych názorov – odpovedí na položené
otázky.
Podľa mojich vedomostí a skúseností je reálna cena 200 koruny
2002 A v stave N okolo 2000 eur. Nedávno som dostal trochu nižšiu ponuku
od rešpektovaného obchodníka s mnohodesaťročnou praxou v teréne.
K cenám v posledných notafilických katalógoch ako celok. Približne
reálne ceny bankoviek sú skôr výnimkou a, ako sa píše aj vyššie, často
sú to ceny zamrznuté v nejakej časovej slučke. (Nebudem tu uvádzať
konkrétne bankovky, ročníky a série, aby to nevyznelo ako manipulácia).
Predsa len za reálnejšie ceny by som zväčša považoval tie z posledného
katalógu pražskej Aurei (zas až na jednu šokujúcu výnimku a niekoľko
prekvapivých), čo sa ale dá pri súčasnom hektickom vývoji konkrétne pri
bankovkách SR 1993 – 2008 a prípadne Slovenského štátu, pripísať
odstupu času.
K predraženým cenám asi toľko. Už som to tu niekde písal, keď som
minulý rok kupoval na BZD 20 korunu 1999 A za 120 eur niektorí si klopkali
na čelo, že je to strašne predražená cena… 380 eur bola nedávno
šialená cena za 100 korunu 1999 A. Na jar minulého roku sa dala pri troche
úsilia kúpiť 5000 koruna 1999 A za cenu okolo 300 – 350 eur. A tak
ďalej. Dnes je primeraná cena za 20 Sk 1999 A cca 350 eur, za 100 Sk
1999 A možno 700 eur a 5000 Sk 1999 A cez tisícku. Sú veľmi
predražené. A kým budeme okolo toho meditovať, budú stáť zas možno
o 50% viac. Mnohí si iste spomeniete napríklad na jednu jeseň spred pár
rokov, kedy vystrelili jedny nemenované dukáty o 200%. (A mimochodom, ceny
neskôr ešte stúpli a viac menaj tam zostali). Cena za bežný ročník pred
zemetrasením bola 280 – 320 eur a mnohí na ne reptali že sú
predražené. A potom ich rýchlo kupovali za dvojnásobok a pomáhali
roztáčať kolotoč Takže s výrazom predražený by som zaobchádzal opatrne,
často je to len zreálnenie podhodnotených cien podcenených zberateľských
materiálov. Tieto veci, pri normálnej situácii, reguluje dopyt a ponuka,
inými slovami vzácnosť a dostupnosť, nie želania obchodníkov či
zberateľov. Iste, keď nastane situácia že niektorý zberateľský materiál
sa dostane takpovediac “na vlnu”, na vlak chcú naskočiť mnohí s vidinou
rýchleho zhodnotenia a tým zvyšujú ďalej tlak na konkrétny materiál, teda
vzácnosť a s tým prirodzene spojenú cenu. Potom zas podaktorí povedia že
ten či ten “skupuje”. No, myslím že kupuje. Tak ako mohli a mali
možnosť ostatní. Ale toto väčšinou povie ten, čo príde neskoro a tiež
chcel iba “skupovať”. Je to obvyklé, keď nejaký materiál
“vystrelí”, tak by ho radi kúpili mnohí a najlepšie za ceny pred
streľbou.
K “špekulantom”. Áno, všetci obchodníci sú vlastne špekulanti. Ak
kúpite akcie Applu, bitcoiny, zlaté tehly, cenné papiere na burze alebo
zopár garáží, všetko je špekulácia. Ak vám vyjde, ste frajeri a
úspešní biznismeni. V zberateľstve by to mal byť hriech. No, nie je. Keď
dnes predáva 80 ročný zberateľ napríklad tie bankovky SR ktoré kúpil
pred viac ako dvadsiatimi rokmi za dnes šialenú cenu v prepočte necelých
70 centov za napríklad 20 korunu 1999 A alebo necelé 4 eurá za
vzácnejšiu 100 korunu aby si prilepšil k biednemu dôchodk so ziskom mnoho
100%, nikoho nenapadne ho označiť za špekulanta (ak máme na mysli
hanlivejšie poňatie toho slova, inak je špekulácia regulérny postup
v obchode). Ak niekto kúpil pred iks rokmi pole za dedinou, ktoré mimochodom
často nikto iný nechcel, plynutím času sa z neho stali stavebné pozemky a
predal ich s podobným profitom, je tiež šťastlivec a šikovný človek
(okrem závisti). No v zberateľstve by to mal byť hriech. Poznám naozaj
mnoho zberateľov, obchodníkov, “špekulantov”, investorov i ľudí pre
ktorých je zberateľstvo doslova živnosťou. Nepoznám ani jedného ktorý by
bol smutný alebo by ho pohoršovalo ak sa jeho zbierka (skladové zásoby,
investície..) zhodnotili. Rovnako nepoznám nikoho z môjho okruhu kto by sa
usiloval predať svoj materiál za maximálne tú cenu za ktorú ho kúpil, lebo
by sa cítil blbo ak by ho predával tak predražený…
K zásobám bankoviek v NBS a ich event. predaju. Myslím si, a zdôrazňujem
že to je iba môj názor, že plodnejšia diskusia by bola o existencii
mimozemských civilizácií. Ak tam aj nejaké množstvá sú, nie je
mysliteľné (ako veľmi múdro napísal aj sparky), aby ich NBS išla
predávať, keď sa stále vymieňajú a budú vymieňať za konverz. A ak by
aj mala niekedy nastať situácia ako v šesťdesiatych rokoch, že Národná
banka (vtedajšia ŠBČS) svoje skladové zásoby sprístupnila, tak len
obdobne, jasne a zreteľne odlíšené od obehových bankoviek. Ako vieme, vtedy
perforáciou SPECIMEN. Takže nejaké znehodnotenie vzácnosti a cien bankoviek
je z tohoto smeru vylúčené. Áno, samozrejme existuje iná možnosť. Mnoho
ľudí teraz pokúpilo mnoho bankoviek v špekulatívnom (v dobrom slova
zmysle) úmysle. Či už ako píše efsoboy pre možnosť výhodnej výmeny
v budúcnosti a takto doplnenia zbierky, alebo pre samotné zhodnotenie
bankoviek a výber zisku. Ak je tomu tak, každý má nejak nastavenú svoju
psychologickú alebo biznis hranicu, kedy si povie že dozrel čas a začnú
bankovky vracať na trh. A tu príde, podľa môjho názoru, bod zlomu. Ak
ponuka výrazne prevýši dopyt, môže to cenami zatriasť. Ak ponuka dopyt
neprevýši, ceny sa udržia a budú pokračovať v čiernych číslach. Je tu
aj iné nebezpečenstvo. Respektíve dve. Jeden vážny profesionál, pred
ktorého skúsenosťami a vedomosťami som v hlbokom úklone, mi raz povedal :
“Viete, každý raz predá, zažil som to mnoho krát”. Takže ak nebude
nasledovník a zberateľ cíti že už je na konci cesty, rozlúči sa so
zbierkami budovanými aj celý život. Ďaľší musí zrazu riešiť celkom
iné problémy, zateká strecha, treba rýchlo vydať dcéru, odišlo auto, či
naozaj horšie, prídu choroby či iné nešťastie. Vtedy sú všetky bankovky
sveta druhoradé. Možno len s výnimkou tých platných. No a druhé
nebezpečenstvo je, že takýto staručký (možno trochu už pomôže aj pán
Alzheimer) zberateľ pri tejto príležitosti natrafí na zabudnuté bankové
balíčky ktoré odpočívali niekde v almare 20 či viac rokov. Tak si to
rozmeňme. Ak by z hociktorej bankovky, okrem tých naozaj najvzácnejších,
kde aj 100 kusov by cenu a vzácnosť mohlo akurát tak na chvíľu schladiť,
vtrhlo naraz na trh, nóóó, to by mohlo s cenou riadne zakývať a trvalo by
asi roky kým by sa spämatala. Aby sme si rozumeli, nič také nepredpokladám,
ale samozrejme, nedá sa to vylúčiť. Takže, v takejto situácii by bolo
rozhodujúce, kto by sa k tomu bankovému balíčku dostal. Ak niekto menej
múdry a skúsený, predal by prvé dve – tri za tržnú cenu, ďaľšie
o percentá menej a ak by zaplavil by trh, sám by si znehodnotil zbytok
balíčku a posledné by predával za zlomok pôvodnej ceny. Ak by sa k nemu
dostal niekto rozhľadenejší a skúsenejší, ponúkol by bankový balíček
buď profesionálnemu obchodníkovi alebo investorovi s nejakou motivujúcou
zľavou, kde by bol v konečnom dôsledku neporovnateľne ziskovejší ako pri
bezhlavom a masovom predaji. No ale je veľa krát osvedčený fakt a aj moja
skúsenosť, v zberateľstve sa dá ísť málo kedy na istotu, vždy je to len
väčšia a menšia prevdepodobnosť. Aj tí čo pred mnohými rokmi bankovky a
bankové balíčky kupovali, museli mať vedomosti, odvahu a peniaze. Dnes
mnohí hovoria, ja som vtedy a vtedy mohol kúpiť… No tak prečo nekúpil? Ja
som toho mal toľko a toľko. No a prečo už nemá? Myslím že tu bude platiť
to čo pred tými mnohými rokmi. Nech sa už ceny, ponuka, dopyt, hemženie…
vyvinú akokoľvek, víťazmi budú bežci na dlhé trate. Tak je dnes pre
vtipnú vložku alebo porovnanie, či s tým sympatizujeme, je nám to jedno
alebo nás to jeduje, na vlne aj ošiaľ okolo 0 eurových souvenir tzv.
bankoviek. (Spravodajstvo z Prahy bolo až surrealistické, rada vraj mala cez
kilometer a ľudia sa skoro pobili…a údajne sa v tej rade maskovali aj
niektorí páni zberatelia čo ešte nedávno nenašli dobrého slova…). Vraj
jedna, myslím nemecká nulovka má už cenu 400 eur. Možno toľko bude stáť
aj niektorá slovenská nulovka. Tak či tak, v rámci Európy vznikol nový
fenomén a tieto souvenírové bankovky zbierajú tisíce či desaťtisíce
ľudí. No, píšem to preto, že ak iba malému zlomku týchto zväčša
začínajúcich zberateľov to umožní objaviť aj iné bankovky, ich čaro a
podmanivosť, môžeme sa ešte dočkať prekvapení a zážitkov o ktorých
dnes netušíme.
Chcel som sa ešte dotknúť ďaľších aspektov, ale už teraz mám hrôzu zo
zas tak dlhého elaborátu, tak si asi niečo nechám aj na neskôr
Napríklad debatu o spomentých anulátoch a bankových vzoroch –
specimenoch, to bude asi veľmi vzrušujúci pokec…
Editováno: 8.9.2018 19:46