28. október 1918 - vznik samostatného Česko-slovenského štátu
ako jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie.
Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch
1867 – 1918 v strednej Európe.
Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a
s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po
Rusku a Nemecku.
https://sk.m.wikipedia.org/…Asko-Uhorsko
Prvá česko-slovenská republika alebo predmníchovské Česko-Slovensko je
tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od jeho vzniku v roku
1918 do Mníchovskej dohody (30. september 1938) alebo prípadne do
vyhlásenia autonómie Slovenska 6. októbra 1938. Nasledujúce obdobie až do
rozpadu Česko-Slovenska v marci 1939 sa označuje ako druhá republika.
Vznik Česko-Slovenska
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra
1918 päťčlenným Národným výborom v Prahe (ktorého členmi boli štyria
Česi a jeden Slovák – „muži 28. októbra“), a to v súčinnosti so
zahraničnou akciou Česko-slovenskej národnej rady, ktorá sa už o 4 dni
skôr vyhlásila za dočasnú vládu nového štátu. Národný výbor presadil
v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol
prostredníctvom dekrétov. Počiatočným problémom bolo zostavenie
česko-slovenského parlamentu. Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, bol
parlament – Revolučné národné zhromaždenie – poskladaný na základe
volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského snemu. Slovensko bolo zastúpené
44 menovanými poslancami. Národný výbor odovzdal svoje právomoci na prvom
zasadnutí Národného zhromaždenia 14. novembra 1918, kedy bol prezidentom
zvolený Tomáš Garrigue Masaryk, predsedom vlády Karel Kramář, ministrom
zahraničia Edvard Beneš a ministrom vojenstva Milan Rastislav Štefánik;
tiež bol slávnostne zosadený rod Habsburgovcov a bola prijatá dočasná
ústava. Nemci nemali v tomto parlamente zastúpenie žiadne (odmietli sa
zúčastniť), hoci ich bolo viac ako Slovákov. Na základe povojnovej
deklarácie prezidenta USA Woodrowa Wilsona, ktorá hovorí o práve každého
človeka na sebaurčenie, sa väčšina sudetských Nemcov hlásila k Nemecku
či Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku.
Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu
územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a Edvard
Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Československej republiky,
rozprestierajúcej sa na území historických krajín českej koruny (Čiech,
Moravy a Sliezska) a časti Horného Uhorska (Slovensko a Podkarpatská Rus).
Lužice, ktoré Beneš nárokoval na základe príslušnosti Českému
kráľovstvu do tridsaťročnej vojny, zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca
konferenciu bola podpísaná 10. septembra 1919. Rovnako tak Česko-Slovensko
nezískalo ani širšie územie v okolí Bratislavy, dnes patriace Rakúsku,
ani rozsiahlejšie oblasti v okolí pohoria Matra a Bük spolu s mestom
Miškovec, ktoré si zachovalo Maďarsko. Do novej republiky tak bolo
začlenených 6 etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a
ekonomickými tradíciami.
Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia
časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja,
saint-germainská konferencia Česko-Slovensku z dôvodu obrany navyše
pridelila aj severné svahy Krkonôš (čo sa nakoniec nezrealizovalo).
S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali – tie preto
určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových
7 memoránd. Aj napriek potvrdeniu zmluvy v Trianone z roku 1920 musela na
území zasiahnuť česko-slovenská a rumunská armáda. Vznikol aj spor
o územie Tešínska. Z pohľadu historického práva patrilo celé Tešínsko
ku krajinám českej koruny, nárok si naň z etnických dôvodov však robilo
aj novovzniknuté Poľsko. Po krátkom česko-slovensko-poľskom vojenskom
stretnutí bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej arbitráže v Spa
rozdelené medzi oba štáty. Posledný spor bol ohľadom priemyselne zaostalej
Podkarpatskej Rusi, ktorú si nárokovala okrem Česko-Slovenska aj Ukrajinská
ľudová republika (1918 – 1919), s ktorou však vtedajšia Podkarpatská
Rus vôbec nesusedila (bola oddelená Poľskom a Rumunskom) a tiež Maďarsko.
Situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda, resp. čs.
legionári.
Ďalšie problémy novovzniknutého štátu boli tiež výrazné hospodárske a
sociálne rozdiely medzi tzv. historickými krajinami (Čechy, Morava, Sliezsko)
a Slovenskom, resp. Podkarpatskou Rusou. Na Slovensko odchádzali českí
lekári, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená Bratislavská
univerzita, 1920 Slovenské národné divadlo. Stále sa však časť Slovákov
a najmä viac ako 3 000 000 Nemcov a 700 000 Maďarov necítili byť
rovnocennou súčasťou republiky a postupne tak narastali vnútorné
rozpory.
Severne od Slovenska existovala aj tzv. Lemko-rusínska republika, ktorej časť
obyvateľov sa chcela postupom času pripojiť k ČSR. Prezident Masaryk
nechcel po spore o Tešínsko kaziť česko-poľské vzťahy. O túto krajinu
však nemal veľmi veľký záujem, a v marci 1920 ju preto zabralo
Poľsko.
https://sk.m.wikipedia.org/…A1_republika
—
21. 11. 1916 zemřel František Josef I. a po nástupu Karla I. se uvolnily
poměry v monarchii. Český komitét zahraniční v Paříži mění na
Národní radu československou. Následující rok 1917 přinesl důležité
události, jež podpořily české úsilí o samostatnost. V únoru 1917 padl
carský režim v Rusku, což zasáhlo Karla I., který okamžitě usiloval
o reformy ve své říši. Zrušil trest smrti pro Kramáře a Rašína,
ukončil německo – české snahy o vyrovnání. 30. 5. 1917 bylo obnoveno
zasedání parlamentu a tím poskytnuta národům Předlitavska možnost
vyslovit vlastní požadavky na budoucí formování zemí. Čeští poslanci
prosazovali ustavení československého státu, načež Maďaři reagovali
uzavřením Slovenska.
-
Již v květnu roku 1918 se vznikem samostatného státu souhlasila Slovenská
národní strana a 30. 5. vznikla tzv. Pittsburská dohoda, která stvrzovala
požadavky obou zemí. O měsíc později, 29. 6. uznal francouzský ministr
zahraničí Československou národní radu za první základ příští vlády,
s tím v srpnu souhlasila také britská vláda a 2. 9. také USA.
-
Dne 28. 10. 1918 došlo v Praze k vyhlášení československé
samostatnosti. Řízení veřejných záležitostí se ujal Národní výbor,
jehož členy byli František Soukup, Vavro Škrobár, Antonín Švehla a Alois
Rašín. Na Moravě proběhlo vyhlášení Československé republiky o den
později.
Již 30. 10. se v Turčianském Sv. Martině sešla Slovenská národní rada
a v tzv. Martinské deklaraci přijala prohlášení o připojení Slovenska
do nově vznikajícího státu.
http://www.dejepis.com/…koslovenska/
—
Geopolitické zmeny po prvej svetovej vojne priniesli rozpad Rakúsko-Uhorska a
vznik Československej republiky, ktorá bola vyhlásená 28. októbra
1918 v Prahe. Dňa 30. októbra 1918 sa martinskou deklaráciou prihlásili
k spoločného štátu Čechov a Slovákov i zástupcovia Slovenska. Hranice
nového štátu stanovila Svetová mierová konferencia v Paríži, pričom
súčasťou ČSR sa stala tiež Podkarpatská Rus. Československý štát tak
mal 140 484 km2 a 13 613 000 obyvateľov.
http://www.muzeumsnp.sk/…r-1918-1938/
—
Od dubna 1918 jednal český filozof a politik Tomáš Garrigue Masaryk
(1850–1937) v USA, kde byl vřele přijat. Jeho manželka Charlotta Garrigue
(1850–1923), se kterou se oženil v březnu 1878, byla dcerou newyorského
podnikatele. Masarykovi se podařilo přesvědčit prezidenta Wilsona, že
požadavky porobených národů rakouské monarchie jsou oprávněné. Woodrow
Wilson 18. října 1918 veřejně odvolal své dosavadní stanovisko a
přispěl tak k rozpadu v troskách ležícího Rakouska-Uherska. Zároveň
podpořil vznik samostatného Československa, jehož „zakládající
listinou“ byla tzv. Washingtonská deklarace – prohlášení
československé nezávislosti, které vzniklo 16. října 1918 ve Washingtonu
a 18. října 1918 bylo vydáno v Paříži. Císař Karel I. se ještě
16. října 1918 pokusil vyhlásit federaci, ale Rakousko-Uhersko se již
prakticky rozpadlo. Karel I. přijal 28. října 1918 Wilsonovo prohlášení
a tento den je dnem, kdy vznikla Československá republika. Podpisem
příměří v Compiegne 11. listopadu 1918 skončila první světová
válka. Tentýž den podepsal císař Karel I. abdikační listinu a ihned
opustil zámek Schönbrunn ve Vídni – tímto definitivně zaniklo
Rakousko-Uhersko. Tomáš Garrigue Masaryk byl 14. listopadu 1918 zvolen
prvním prezidentem samostatného československého státu a je nazýván
Prezident Osvoboditel.
http://www.tugendhat.eu/…ovenska.html
—
Československá národná rada alebo Česko-slovenská národná rada (skratka
ČSNR; vývoj názvu pozri nižšie; čes. Československá národní rada,
franc. Conseil National Tchécoslovaque, angl. Czechoslovak National Council,
Czecho-Slovak National Council) vznikla 13. februára 1916 v Paríži ako
reprezentatívny orgán česko-slovenského zahraničného odboja z Českého
zahraničného komitétu, ktorý vznikol 14. novembra 1915 vo Švajčiarsku a
vo februári 1916 presunul svoju činnosť na územie Francúzska. Rade
predsedal Tomáš Garrigue Masaryk, podpredsedom bol Štefánik a Josef Dürich,
generálnym tajomníkom Edvard Beneš. Jej sídlo bolo na Rue Bonaparte 18 (dnes
v tejto budove sídli konzulát a České centrum a jej hlavným tlačovým
orgánom boli časopisy La Nation Tchèque (Český národ) a Československá
samostatnost. Koncom vojny sa rada presťahovala o niekoľko domov ďalej do
popisného čísla 34, kde pôsobila až do roku 1918.
https://sk.m.wikipedia.org/…n%C3%A1_rada
—
http://www.ceskatelevize.cz/…enska/video/