Prvorepublikové a spoločné SK-CZ/CZ-SK medaile.

Re: Re: Re: Medailerska tvorba Františka Zusku
Odpoveď na príspevok č. 13509

1numizmatik: dekuji, urcite existuje ve stejnem provedeni i avers, ale protoze je na nem Karel Havlíček Borovský, ktery byl za I.republiky velmi oblibeny, tak zustal nekde viset a obe zavesne plakety se rozdelily. Ja mam jen tu jednu. Zkusim prilezitostne dotaz na MK, jak mi doporucujete.

Re: Julius Pelikán - ČS Orel- vítezi 1929
Odpoveď na príspevok č. 10230

Dnes po tak dlhej dobe ju vidím aj na predaj :
https://www.numkon.cz/…patina/20301

Medzinárodný dunajský veľtrh v Bratislave

Včera sa mi dostala do rúk medaila o ktorej existencii som nemal tušenia. Priznám sa, aj o dunajských medzinárodných veľtrhoch som mnoho nevedel, tak som niečo skúsil pohľadať. Myslím celkom zaujímavé čítanie, nie len pre bratislavčanov. Len škoda že medaila nie je signovaná…

Dunajský veľtrh.
Bratislavu mali zviditeľniť orientálne veľtrhy.
Orientálny trh Bratislava – trh pre východnú Európu. Týmto sloganom sa v roku 1921 po prvý raz predstavil nový medzinárodný veľtrh.
Podľa jeho zakladateľa a prezidenta Kornela Stodolu mal zohrať významnú úlohu na starej obchodnej ceste.
Predovšetkým však ohlasoval nástup mladého a dravého hráča na Dunaji, ktorý si v hospodárskej súťaži trúfol konkurovať Budapešti aj Viedni.
Podľa dochovaných údajov sa na prvom ročníku zúčastnilo 1 521 vystavo­vateľov, z toho 287 zahraničných. Mali však k dispozícii ani nie 1 500 štvorcových metrov výstavnej plochy, z čoho možno usudzovať, že sa prihlásili väčšinou menšie firmy s miniexpozíciami. Ale záujem verejnosti bol obrovský. Za deväť dní prešlo výstaviskom takmer 145-tisíc návštevníkov, o polovicu viac, ako mala vtedy Bratislava obyvateľov.
"Nehľadiac na skromné začiatky a ťažkosti Orientálny trh vyvolal záujem aj v zahraničí, vyzeral dosť dobre a nemal deficit,“ referoval po jeho skončení Stodola. Ďalší ročník sa konal už v júli nasledujúceho roka, rovnako aj tretí, ale ten už pod zmeneným názvom – Medzinárodný dunajský veľtrh.
Napriek úsiliu organizátorov sa počet zahraničných účastníkov veľtrhu nezvyšoval takým tempom, ako očakávali. Preto skúšali nové lákadlá.
Už v roku 1923 prekvapila skupina bratislavských podnikateľov zámerom usporiadať počas veľtrhu býčie zápasy. Mali sa konať na upravenom futbalovom ihrisku Š. K. Bratislava a na exhibičnej koride sa mali zúčastniť matadori, angažovaní na tento účel zo Španielska.
Prípadom sa muselo zaoberať dokonca predsedníctvo ministerskej rady v Prahe. Z podujatia však zišlo po opakovaných protestoch rôznych spolkov na ochranu zvierat. Teda predovšetkým zahraničných, keďže tuzemské ešte nefungovali.
Išlo to však bez aj býčích zápasov. Bratislavu ako "zvlášť vhodné miesto pre poriadanie veľtrhov“ začala už v druhej polovici 20. rokov odporúčať aj Medzinárodná obchodná komora. Riaditeľstvo Dunajského veľtrhu postupne znižovalo výstavné poplatky a pre najširšiu verejnosť zaviedlo veľtržné legitimácie, ktoré ich majiteľom zaručovali výrazné, až 33-percentné zľavy na cestovnom po železnici aj na výletné parníky po Dunaji.
Osobitne sa treba zmieniť o veľtrhu v roku 1931. Konal sa od 23. augusta do 2. septembra, a hoci vo svete už zúrila veľká hospodárska kríza (na Slovensku vrcholila až o dva roky neskôr), v bratislavskom prístave sa zišli mnohí vystavovatelia predovšetkým z podunajských krajín. Domáci československý priemysel pútal pozornosť návštevníkov viacerými novinkami. Obrázkový časopis Nový svet si v rozsiahlej fotoreportáži všímal najmä "elektrické a kuchynské prístroje, chemické články, rádiové aparáty a gramofóny“.
Rok 1931 bol pre Dunajský veľtrh významný aj preto, že mestské zastupiteľstvo sa vtedy uznieslo vybudovať nové výstavisko. Rozhodovalo sa vraj medzi Tehelným poľom a dunajským nábrežím pod Hradom. Výsledok všetci poznáme.
Na slávnostnom otvorení 21. ročníka v roku 1941 sa zúčastnil dokonca ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels. Na letisku vo Vajnoroch ho vítal šéf slovenského Úradu propagandy Tido J. Gašpar. Medzi vystavovateľmi prevládali firmy z Nemecka a Protektorátu Čechy a Morava.
O rok neskôr, 13. septembra 1942, sa brány veľtrhu zavreli naposledy. "Vystavená technika bola takmer celá vypredaná,“ informovala dobová tlač. V apríli 1943 vláda oznámila, že Dunajský veľtrh nebude, lebo "všetky sily je potrebné zamerať na vojnové potreby“.
Koncom augusta 1944 prepuklo namiesto veľtrhu národné povstanie. A po vojne nastali iné starosti. Nové výstavisko sa síce dokončilo, ale veľtržným mestom sa postupne stávalo Brno.
Keď sa koncom 70. rokov ukázalo, že Bratislava predsa len potrebuje výstavisko, postavili pavilóny Incheby. Ale to je už iná história…
(text: pravda.sk)
https://www.zonerama.com/…83/201228069…

Re: Medzinárodný dunajský veľtrh v Bratislave
Odpoveď na príspevok č. 14158

Je to krásna história, pekné medaily, čo sa mi podarilo zistiť razila ich spoločnosť Frantu Anýža. Existujú medaily – jednotlivé ročníky a výskyt je minimálny.
Zase existuje veľa odznakov ( neskôr aj z Futuritu ) z tejto akcie konanej v tej dobe každoročne…