Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9911

Korlen napsal:

Ďakujem za uznanie, ale tu ide len o osvetu. Podľa mňa sú to krásne a stále vzácnejšie kúsky a aj keď si osobne myslím že cena neskorších razieb sa bude časom doťahovať viac či menej na pôvodné razby, ide o to, aby zberateľ nezaplatil dnes cenu pôvodnej razby za razbu neskoršiu. Odlíšenie je veľmi jednoduché, len neboli informácie.
A áno, viedenská mincovňa stále funguje 

Pre mna je aj tak jedno ci funguje alebo nie, aj tak mi nikdy neodpovedali na moje otazky 

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9914

KB1328 napsal:

Korlen napsal:

Ďakujem za uznanie, ale tu ide len o osvetu. Podľa mňa sú to krásne a stále vzácnejšie kúsky a aj keď si osobne myslím že cena neskorších razieb sa bude časom doťahovať viac či menej na pôvodné razby, ide o to, aby zberateľ nezaplatil dnes cenu pôvodnej razby za razbu neskoršiu. Odlíšenie je veľmi jednoduché, len neboli informácie.
A áno, viedenská mincovňa stále funguje 

Pre mna je aj tak jedno ci funguje alebo nie, aj tak mi nikdy neodpovedali na moje otazky 

Nemal si písať slovensky.

Re: Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9915

sparky napsal:

KB1328 napsal:

Korlen napsal:

Ďakujem za uznanie, ale tu ide len o osvetu. Podľa mňa sú to krásne a stále vzácnejšie kúsky a aj keď si osobne myslím že cena neskorších razieb sa bude časom doťahovať viac či menej na pôvodné razby, ide o to, aby zberateľ nezaplatil dnes cenu pôvodnej razby za razbu neskoršiu. Odlíšenie je veľmi jednoduché, len neboli informácie.
A áno, viedenská mincovňa stále funguje 

Pre mna je aj tak jedno ci funguje alebo nie, aj tak mi nikdy neodpovedali na moje otazky 

Nemal si písať slovensky.

No opäť sa jedna medaila HMA, tento krát vzorne ozačená HMA 1958 objavila v ponuke
http://www.ebay.at/…182588570057?…
Konkrétne o tejto medaile píšeme tu
http://www.cs-mince.eu/…ead/show/485?…

V poslednom case som sa trosku zacal o tieto medaily zaujimat, a mozem len skonstatovat- je velky problém tieto razby zohnat aj ked mate nadstandardné znamosti 

Ivan Antonovič Kotuľkin .....ja Vám zoženiem koľko len chcete .

Takýchto mám doma zo desať :

Tú najcennejšiu zo série vlastní generálny , len sa nevieme dohodnúť kde čo pôjde aby bola trojka .

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9922

Chi, jasne, krásne. Ale viem že toto, kým nebude treba meniť strechu alebo tak niečo, nepustíš, ale o tých zostávajúcich 9 by som mal vážny záujem 

Pozerám chlapci,že nahadzujete nádherne R – kové veci. Keď budem veĺký , tak si to od vás kúpim. Alebo už som veĺký ?

Rovnaký rok, rôzny výsledok aukcie:

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9929

Povšimnutia hodné je, že ani jedna z aukčných spoločností neuviedla v popise položky, že sa nejedná o pôvodnú razbu. Pritom pôvodná razba má 83 a nie 60 mm. Je možné, že vtedy nemali tie informácie ktoré máme dnes a nevedeli. Alebo vedeli a len sa tvárili že nevedia?
No i tak si myslím, že rozhodne takúto medailu nekupoval amatér a tak vedel čo kupuje…?

Tu je niekoľko ďalších aukcií, no pre zmenu o cca 30g ľahších:

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9931

A priemer stále rovnaký, to znamená že musela byť tenšia platnička – strížok. Raznica zjavne totožná.
Teraz netvrdím, len “nahlas rozmýšľam”, predajné katalógy zlato a možnosť takéhoto prevedenia vôbec neuvádzali. Taká možnosť bola iba pri striebre. Viem však, že razba sa dala objednať, ale iba z vlastného prineseného materiálu. A je možné, že pre zlato, práve podľa prineseného množstva, mali nie len jednu hmotnostnú variantu.
Inak naozaj vďaka trobo za tieto informácie.

A tu je ešte jeden kúsok zo striebra:

Karol VI., korunovácia manželov Praha 1723

Na nedelný večer opäť niečo z produkcie tzv. neskorších razieb mincovne Viedeň. A hneď dvojička, medaila v zlate a v bronze. Ide o medaily autorov Benedikta Richtera a Daniela Waroua, Karol VI., korunovácia manželského páru, Praha 1723. Teda korunovácia Karola VI. a jeho manželky Alžbety Kristíny za českých panovníkov.
Zlatá je ako obvykle pri týchto razbách, v 14 karátovom zlate, značená na hrane značkou mincovne, teda A v krúžku a puncom rýdzosti 585. Toto označenie zostalo nedotknuté. Značenie v ploche medaily je amatérsky zbrúsené. Medaila má hmotnosť 35,43 g a priemer 37 mm. Jedná sa o veľmi ojedinelú razbu z roku 1915, značenú HMA 1915.

Rovnaká medaila v bronze. Hmotnosť 21,10 g, priemer rovnako 37 mm.

A obe spolu pre porovnanie, je zrejmé, že obe razby sa razili rovnakým razidlom.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9951

Nádherná dvojička

Možno ešte na doplnenie, táto medila v zlate bola vydražená v aukcii Aurei 21. mája 2016. Malou zaujímavosťou je, že na medaile bolo znečitateľnené označenie “HMA”, zatiaľ čo značka Hlavného mincového úradu a letopočet bol ponechaný. Aukčná spoločnosť aj správne medailu uvádzala, teda ako 10 dukátovú “novorazbu zo začiatku XX. storočia”. Rýdzosť kovu ale neuvádzala a nedá sa posúdiť, či na hrane bolo označenie mincovne a rýdzosti. Treba ale asi povedať, že táto aukčná spoločnosť uvádzala medailu korektne, v rámci vtedy známych (resp. neznámych) skutočností.
Pre úplnosť snáď len dodám, že túto medailu v bronze si bolo možné kúpiť za 10 korún a dala sa objednať aj v striebre.

Východ = pokladnica Slovenska .

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9919

Cena sa vyšplhala až na 223€

Trávnik pokosený, tak skúsim zas nedelnú chvíľku poézie s razbami HMA. Dnes by som uviedol medailu od autorov Martina Brunnera a Georga Friedricha Nürnbergera, Josef I., korunovácia na rímskeho kráľa 1690, cisári rodu Habsburgov. Martin Brunner bol norimberský medailér a rytec pečatí. Pracoval pre takmer všetky európske dvory a bol popredný barokový medailér svojej doby. George Friedrich Nürnberger bol rytec a mincmajster rovnako v Norimbergu.
Jozef I. bol najstarším synom cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko – Neuburskej. Bol rakúsky arcivojvoda, rímskonemecký cisár (od r. 1705; korunovácia sa konala r. 1690), český a uhorský kráľ . Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Uhorská korunovácia deväťročného Jozefa sa konala 9. decembra 1687, ako jedenásťročný bol 24. januára 1690 zvolený a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu za rímskeho kráľa. Jeho česká korunovácia sa naopak nikdy neuskutočnila.
Pôvodná medaila sa uvádza v literatúre v priemere 78 – 80 mm. Nemal som možnosť pôvodnú razbu študovať. Neskoršia razba sa razila tiež v dvoch priemeroch, a to 78 a 59 mm, ako uvádza aj pán Haimann a ako dokazuje aukcia ČNS zo 6. 4. 2013 v Prahe, položka č. 858, kde bola táto razba uvádzaná ako “AE novorazba cca rok 1910, 78 mm, 193,89 g”. Uvádzaná bola ako R. (obr. 1)
Predajný katalóg ani cenník HMA z roku 1914 ale tento priemer neuvádzajú, uvádzajú iba priemer 60 mm (obr. 2 a 3), ako položku č. 35, kde sa vo voľnom preklade píše, že medaila Josefa I. ako aj nemeckého cisára a cisárov domu Habsburgov, je zmenšené vyobrazenie originálnej pečate č. 473 z roku 1705, vyrezanú G. F. Nürnbergerom a Martinom Brunnerom.
Podarilo sa mi zdokumentovať dve medaile v bronze a jednu v striebre. Pozoruhodné je, že v podstate totožné medaily nesú predsa len malé odchýlky v priemere, hmotnosti, hrúbke strížku a zľahka aj v odtieni kovu. Je pri tom zrejmé, že boli vyrazené rovnakým razidlom. Podľa môjho názoru to preukazuje, že medaily sa nerazili v nejakom vopred určenom presnom počte, ale podľa potreby a dopytu.

Prvá bronzová medaila (vľavo) má priemer 58,2 mm a hmotnosť 71,10 g. Druhá 59 mm a 73,02 g.
Rozdiel v hrúbke strížku – platničky, cca desatina milimetra, spôsobuje ten rozdiel v hmotnosti a, podľa môjho názoru, aj rozdiel v priemere medailí. Obe medaily sú značené na averze “HMA 1914”.
Na reverze je jasná signatúra autorov, teda Georga Friedricha Nürnbergera (G F N) a (+) Brunnera.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9995

Krasne kúsky kde na to chodíš
Nikde ich nemôžem teraz zohnať

Pridávam ešte pohľad na hrany oboch bronzových medailí, kde to z foto nie je možno tak zjavné, ale v reále sa dá vypozorovať nepatrný rozdiel v hrúbke strížku. (obr. 1)
Strieborný súrodenec má priemer 58,10 mm a hmotnosť 85,04 g. Je značený v ploche averzu “HMA 1914”. Zaujímavosťou je, že táto medaila je značená aj na hrane “Munzamt Wien, A, 900”, teda Mincovým úradom vo Viedni, značkou mincovne a rýdzosťou.

No a všetci traja súrodenci pospolu.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9996

118apo118 napsal:

Krasne kúsky kde na to chodíš
Nikde ich nemôžem teraz zohnať

No, šuškanda fungovala už dávnejšie a od kedy sú vonku katalógy ani nehovoriac, za posledné obdobie som už nezískal tiež takmer nič. Venujem sa ale týmto razbám už nejaký čas, pretože sa mi páčili, cítil som tam iný rozmer a aj pragmaticky to nemohol byť zlý materiál a ukázalo sa, že to bola aj dobrá intuícia.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9998

Korlen napsal:

No a všetci traja súrodenci pospolu.

Hned by som si ich adoptoval

No tak na dnes ešte jeden neplánovaný diel pre potešenie i poučenie. Dve korunovačné medaily Jozefa II. pri príležitosti korunovácie na rímskeho kráľa 3. apríla 1764 vo Frankfurte. Dve rovnaké medaily a zas každá trochu iná.
Jozef II. bol od roku 1764 kráľom resp. od roku 1765 (čiže po otcovej smrti) cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa, od roku 1765 bol aj spoluvládcom Márie Terézie v Rakúskej monarchii. Po matkinej smrti v roku 1780 sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym arcivojvodom, uhorským a českým kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. V roku 1780 sa za českého ani uhorského kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.
Autorom medaily ktorú uvádzam bol Johann Martin Krafft, pravdepodobne viedenský rodák, zlatník, rytec a modelér vosku. Ako uvádza pán Haimann, bol zrejme najnadanejším z Donnerových nástupcov a posunul medailérsku tvorbu z neskorobarokového štýlu do klasicizmu. Sú to medaily, ako píšem vyššie, ku korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa 1764.
Obe sú v bronze. Prvá (vľavo) má 50 mm a 60,12 g. Druhá 49,9 mm a 58,80 g. Opäť rozdiel v hrúbke strížku i v priemere medailí cca desatina milimetra, čo spôsobuje nepatrný rozdiel aj v hmotnosti. Značené sú v ploche na averze HMA 1914, ale druhá medaila (vpravo) je navyše značená na hrane “Munze Wien”.

V cenníku HMA z roku 1914, si bolo možné v tom čase zakúpiť túto medailu v bronze za 12 korún. V cenníku je to položka č. 30.