A ešte jedna otázka. Utešená plaketa od F. Lodera (foto) na zadnej
strane s nápisom venovania cisársko-kráľovským poštovým úradníkom a
úradníčkam, na prednej strane s bustou – portrétom Františka Jozefa a
poštovým kočiarom v spodnej časti. Ale doteraz som nevypátral nič
o autorovi F. Loderovi, ani o príležitosti ku ktorej bola plaketa vydaná.
Je možné že ju udeľovali pri nejakých výročiach zamestnancov k.k. pošty,
odpracovaných rokoch či odchodu do dôchodku. Viem že existuje aj v striebre
a v podobe spony.
Rozmer je 120 × 70 mm.
Neviete niekto viac o tejto plakete a autorovi F. Loderovi? Ďakujem.
Editováno: 7.5.2017 19:45
Re:
Odpoveď na príspevok č. 9640
K zaujímavej plakete s podobizňou alebo bustou Františka Jozefa sa mi
podarilo získať miniatúrku – odznak s rovnakým motívom v striebre.
V rámci rozšírenia možností posúdenia materiálu, by som dnes povedal,
že oba predmety, teda plaketa aj odznak vydala cisársko-kráľovská pošta na
podporu vo vojne. V tom období bolo nezriedkavé, že rôzne inštitúcie,
záujmové, cirkevné či občianske spolky za týmto účelom vydávali rôzne
predmety, medaily, plakety, odznaky a podobne na podporu vlastenectva a
národného nadšenia. Rozšírený popis by sa dal voľne preložiť asi takto
: “K.K. Poštoví úradníci a úradníčky – našim bojovníkom”
Odznak má rozmery 17 × 30 mm, je to puncované striebro.
Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9714
Takže malý odznak nie je až taká neznáma, jeden náš člen ho vypátral
v aukcii H. D. Rauch z roku 2012. Za informáciu ďakujem a s dovolením
link prikladám.
https://www.numisbids.com/n.php?…
Re:
Odpoveď na príspevok č. 9636
Korlen napsal:
Podarilo sa mi kúpiť pôvodnú etui na medaile Františka Jozefa, zrejme
k 60. výročiu nástupu na trón (foto). Preimer výrezov by mal byť 85 mm
a vraj do etue patrí striborná a bronzová medaila. Ale neviem aké medaile
konkrétne. Neviete niekto? Rád by som to skompletoval.
S potešením a aj ako informáciu pre ostatných, môžem oznámiť, že sa
mi, s rozhodujúcou pomocou “1numizmatika” ktorému aj touto cestou
ďakujem, podarilo dopátrať k pôvodnému obsahu etui, resp. k akým
medailám bola etui vyrobená. Jedná sa o medaily Ludwiga Hujera “Viedeň,
60 rokov vlády Františka Jozefa I. 1908”, ktorú venovalo ako hold mesto
Viedeň panovníkovi k 60. výročiu nástupu na rakúsky trón, čo
preukazuje aj vlajka mesta na ľavej strane etui. Zásluhou toho istého člena
sa mi podarilo obe medaily aj zabezpečiť. Pre zaujímavosť, striebornú až
na Novom Zélande. V etui boli pôvodne strieborná a bronzová medaila.
S veľkou pravdepodobnosťou aj varianta striebro a pozlátený bronz. Medaily
majú priemer takmer 85 mm a hmotnosť bronz 201 g a striebro 238 g. Ak sa
nič nepredvídané nestane, po doručení medailí komplet pofotím.
Keď som už vedel čo hľadám, našla sa aj aukcia kompletu. Bola v aukcii
ČNS v roku 2015. (foto)
Medzi časom sa mi podarilo nájsť aj informáciu (obr.), že na tieto
medaily Ludwiga Hujera existovali aj samostatné etui na jedenotlivé medaily,
teda iste na bronzovú a veľmi pravdepodobne aj na striebornú.
Druhá info je, že strieborná medaila, ktorá cestovala až z Nového
Zélandu, je už bez úrazu na Slovensku a do konca týždňa by sa mala
hlásiť na recepcii k ubytovaniu. Tak dúfam, že budem môcť celý komplet
nafotiť a potešiť tých, ktorých to zaujíma.
A na dnes by som mal ešte jeden príspevok do tohoto vlákna aj s malou
numizmaticko detektívnou zápletkou. Predosielam, že to nepíšem preto, aby
som nejako “mudroval” a ani si nemyslím že som niečo bez pochýb
vyriešil, ale možno takáto malá hádanka aj dobre padne k večernému
osvieženiu po sparnom dni. Nejde o neznámu medailu, ale skôr o vyjasnenie
jej autora.
Dostal som do rúk na posúdenie medailu (obr. 1 až 5) z obdobia Márie
Terézie, konkrétne s letopočtom 1765. Autorstvo tejto medaily je obvykle,
aj poprednými aukčnými spoločnosťami (obr. 6 a 7), pripisované Franzovi
Xaverovi Würthovi (19.3.1749 Viedeň – 24.9.1813 tam tiež) – obr.
8. Medaila je signovaná dvojitým W s bodkou, čo je uvádzané napríklad
u pána Haimanna ako jedna zo signatúr tohoto autora. V popise jeho diela sa
ale táto medaila nenachádza. To by ešte nemuselo nič tak moc znamenať, viac
krát sa mi stalo, že som autorskú medailu v popise diela nenašiel. To
podčiarkujem, nijako neznižuje úroveň a prepotrebnosť tejto literatúry a
pánbohzaplať aspoň za to čo k dispozícii máme. Napríklad encyklopédiu
pána Haimanna, a ďaľšie, považujem za veľkolepú prácu a neoceniteľnú
numizmatickú pomôcku. No ale nech sa vrátim k meritu veci. Navyše F. X.
Würth mal v v tom čase iba 16 rokov a až o ďaľšie štyri roky bol
prijatý ako učeň do viedenskej mincovne (obr. 8 a 9).
Dotyčná medaila sa ale nachádza v popise diela Franza Johanna Baptistu
Würtha st. (8.3.1744 Viedeň – 17.9.1790 Kremnica). Literatúra ktorú
mám k dispozícii ale dvojité W s bodkou ako jeho signatúru neuvádza (obr.
10). Medaila je obvykle uvádzaná ako “Občiansky zákon v Sedmohradsku”
alebo “Reforma sociálnych zákonov v Sedmohradsku”. Franz Johann Baptist
Würth st. v tom čase tiež nebol nejaký kmeť (21 rokov), ale aj keď sa
vtedy vek posudzoval inak ako v dnešnej dobe, zdá sa mi ako autor rozhodne
príhodnejší. Pán F. J. B. Würth st.už rok pred tým doprevádzal G. A.
Todu do Frankfurtu, aby tam zhotovili razidlá pre korunovačné medaily ku
korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa, za čo mal dostať odmenu
50 zlatých, ako uvádza pán Haimann. No a aby nebolo zápletky málo, tak len
tak mimochodom, pán Emil Novák vo svojich excelentných knihách
o korunovačných razbách Habsburskej monarchie, takéto spoluautorstvo
neuvádza. Uvádza len spoluautorstvo Giuseppe Antonia Todu s Antonom Widemanom
na jednej z korunovačných medailí. Túto spoluprácu pán Haimann uvádza.
Ale to by bolo zas na inú samostatnú úvahu.
Teda záverom, podľa mňa, prichádzalo k nesprávnemu určovaniu autorstva
dotknutej medaily, spôsobené buď nesprávnym súpisom alebo prehodením
signatúr dvoch autorov rovnakého priezviska (medailérov a rytcov Würthovcov
bolo ešte viac, ale to už nechcem komlikovať). Autorom medaily je teda podľa
môjho názoru jednoznačne Franz Johann Baptist Würth st. a nie jeho mladší
nasledovník Franz Xaver Würth. Samozrejme budem povďačný každému ak ma
poopraví, doplní informácie, údaje a podelí sa so svojimi vedomosťami.
Konkrétnu medailu ktorú som dostal k posúdeniu, je totožná s medailou
z aukcie na obr. č. 7. Medaila má priemer 58,8 mm a hmotnosť 69,06 g.
Editováno: 20.6.2017 19:11
foto 6 až 10
Editováno: 20.6.2017 19:15
Re:
Odpoveď na príspevok č. 10014
Korlen napsal:
A na dnes by som mal ešte jeden príspevok do tohoto vlákna aj s malou
numizmaticko detektívnou zápletkou. Predosielam, že to nepíšem preto, aby
som nejako “mudroval” a ani si nemyslím že som niečo bez pochýb
vyriešil, ale možno takáto malá hádanka aj dobre padne k večernému
osvieženiu po sparnom dni. Nejde o neznámu medailu, ale skôr o vyjasnenie
jej autora.
Dostal som do rúk na posúdenie medailu (obr. 1 až 5) z obdobia Márie
Terézie, konkrétne s letopočtom 1765. Autorstvo tejto medaily je obvykle,
aj poprednými aukčnými spoločnosťami (obr. 6 a 7), pripisované Franzovi
Xaverovi Würthovi (19.3.1749 Viedeň – 24.9.1813 tam tiež) – obr.
8. Medaila je signovaná dvojitým W s bodkou, čo je uvádzané napríklad
u pána Haimanna ako jedna zo signatúr tohoto autora. V popise jeho diela sa
ale táto medaila nenachádza. To by ešte nemuselo nič tak moc znamenať, viac
krát sa mi stalo, že som autorskú medailu v popise diela nenašiel. To
podčiarkujem, nijako neznižuje úroveň a prepotrebnosť tejto literatúry a
pánbohzaplať aspoň za to čo k dispozícii máme. Napríklad encyklopédiu
pána Haimanna, a ďaľšie, považujem za veľkolepú prácu a neoceniteľnú
numizmatickú pomôcku. No ale nech sa vrátim k meritu veci. Navyše F. X.
Würth mal v v tom čase iba 16 rokov a až o ďaľšie štyri roky bol
prijatý ako učeň do viedenskej mincovne (obr. 8 a 9).
Dotyčná medaila sa ale nachádza v popise diela Franza Johanna Baptistu
Würtha st. (8.3.1744 Viedeň – 17.9.1790 Kremnica). Literatúra ktorú
mám k dispozícii ale dvojité W s bodkou ako jeho signatúru neuvádza (obr.
10). Medaila je obvykle uvádzaná ako “Občiansky zákon v Sedmohradsku”
alebo “Reforma sociálnych zákonov v Sedmohradsku”. Franz Johann Baptist
Würth st. v tom čase tiež nebol nejaký kmeť (21 rokov), ale aj keď sa
vtedy vek posudzoval inak ako v dnešnej dobe, zdá sa mi ako autor rozhodne
príhodnejší. Pán F. J. B. Würth st.už rok pred tým doprevádzal G. A.
Todu do Frankfurtu, aby tam zhotovili razidlá pre korunovačné medaily ku
korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa, za čo mal dostať odmenu
50 zlatých, ako uvádza pán Haimann. No a aby nebolo zápletky málo, tak len
tak mimochodom, pán Emil Novák vo svojich excelentných knihách
o korunovačných razbách Habsburskej monarchie, takéto spoluautorstvo
neuvádza. Uvádza len spoluautorstvo Giuseppe Antonia Todu s Antonom Widemanom
na jednej z korunovačných medailí. Túto spoluprácu pán Haimann uvádza.
Ale to by bolo zas na inú samostatnú úvahu.
Teda záverom, podľa mňa, prichádzalo k nesprávnemu určovaniu autorstva
dotknutej medaily, spôsobené buď nesprávnym súpisom alebo prehodením
signatúr dvoch autorov rovnakého priezviska (medailérov a rytcov Würthovcov
bolo ešte viac, ale to už nechcem komlikovať). Autorom medaily je teda podľa
môjho názoru jednoznačne Franz Johann Baptist Würth st. a nie jeho mladší
nasledovník Franz Xaver Würth. Samozrejme budem povďačný každému ak ma
poopraví, doplní informácie, údaje a podelí sa so svojimi vedomosťami.
Konkrétnu medailu ktorú som dostal k posúdeniu, je totožná s medailou
z aukcie na obr. č. 7. Medaila má priemer 58,8 mm a hmotnosť 69,06 g.
Krasne citanie po sparnom dni, inak tu medailu som uz niekde videl na predaj,
ale uz si nepamatam kde. Zdala sa mi taka jednoducha, ale po precitani Tvojho
clanku som zmenil nazor. Fakt zaujimave citanie a historia.
Priatelia, neviem či to tak celkom patrí sem, ale lámem si s tým hlavu
už druhý deň. Stretli ste sa s tým už niekto, alebo máte info či
indície čo to môže byť? Mám nejaké teórie, ale nechcem špekulovať.
Re:
Odpoveď na príspevok č. 11357
Korlen napsal:
Priatelia, neviem či to tak celkom patrí sem, ale lámem si s tým hlavu
už druhý deň. Stretli ste sa s tým už niekto, alebo máte info či
indície čo to môže byť? Mám nejaké teórie, ale nechcem špekulovať.
Ked prelozim Solum Aquile do latinciny, tak to znamena jediný orol, az Ti to
pomoze pri pátraní 
Zdravím páni.
Viete niekto povedať niečo o tomto, príp. určiť približnú cenu
? dík
Re:
Odpoveď na príspevok č. 11439
Malo by to byť súčasť sady – 80. výročie vzniku Slovenského
národného divadla,
sada 4 medailí
1× Ag925/1000 50mm, 61g, 60 ks
a
3×Au 986/1000 25mm, 7g, 30ks
spolu 30 sád
autor: M. Poldaufová
výrobca: Mincovňa Kremnica
cenu neviem
Editováno: 9.1.2018 20:16
Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.
Chcem sa spýtať či majú nejakú hodnotu tieto plakety
Re:
Odpoveď na príspevok č. 11477
Pre hodnovernejšie vyjadrenie by bolo vhodné pridať foto aj druhej strany
medailí, plakiet, pokiaľ nie su jednostranné. A z foto sa nedajú
rozlíšiť autori, aspoň podaktoré sú signované. Všetko má svoju hodnotu,
i keď tieto medaily a plakety sú zväčša špecificky zamerané na
vysokoškolské prostredie, ale mne sa napríklad stvárnenie Bratislavy hneď
na prevej medaile celkom páči.
Ako pise Korlen…treba foto oboch stran a nie z vesmirnej stanice
ISS…v rychlosti 3–5–7 € za kus…ta Blava cca 10€
Dobri kamarat neľem slucha co hutoriš . . . aľe i doľiva!
Svätojurajská medaila trochu inak
Na dnešné nedelné popoludňajšie podumanie, rozptýlenie a možno aj
malé poučenie sem vkladám drobučkú a zľahka insitnú medailičku
s motívom svätojurajskej medaily. Je to skutočne krpček, váži 1,76 g a
má priemer 18 mm. Takže, pre ilustráciu, je len o dva milimetre väčšia
ako najmenšia miléniová medailička sv. Václava 1929 a je viac ako
o polovicu ľahšia. Zaradiť ju aspoň do nejakého obdobia sa dá snáď len
vďaka rakúsko-uhorskému puncu pre rýdzosť ktorý bol v platnosti od
1. augusta 1866 pre celé Rakúsko-Uhorsko. Punc bol na našom území
používaný do 28.2.1921, v Maďarsku do roku 1936 a v Rakúsku do roku
1920.
Osobne sa domnievam, že sa jedná o pravdepodobne zlatnícku prácu a
medailička bola určená asi na osadenie do prívesku, alebo ju výrobca
ponúkal ako ochranný amulet. Značku dieľne (H f) sa mi zatiaľ nepodarilo
identifikovať. Punc na medailičke sa používal pre cudzí tovar, takže
vznikla pravdepodobne mimo územia monarchie, alebo bola puncovaná až po
rozpade R-U monarchie.
Ak by niekto pre zaujímavosť vedel viac, sem s tým.
Plaketa
Zdravím chlapci, mám okrem iného aj túto paketu A Hlinku , vraj od
sochára Mydla a hlavne neviem či je to niečo zaujímavé a ak áno, tak aj
hodnotu?
Dík
Re: Plaketa
Odpoveď na príspevok č. 11710
Všetko málo vídané je zaujímavé a je to hlavne časť histórie … a
cena sa u takýchto vecí určuje ťažko , je to odlievaný reliéf –
Viktor Mydlo pôsobil v Rigeleho dielni v tých časoch…
…pekná vec…
Uvediem príklad : Iné plakety priemeru 50cm stáli v roku 1937 – 1400 Kč
, 30cm – 580 Kč
V tej dobe sa zarábalo bežne 600–800 Kč mesačne …
Aká bola vtedy minimálna mzda???
Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť , geniálni sa ich snažia nerobiť .
" Albert Einstein"
Mám iba nejaké údaje z roku 1930 : (neskôr to bolo pár stovák mesačne
viac)
Nejnižší mzda, která byla tehdy vyplácena většinou v zemědělství a
v domácích a osobních službách (posluhovačky), činila necelých
10 korun za den. Měsíčně si tedy pracovník pobírající jakousi obdobu
dnešní minimální mzdy vydělal cca 250 Kč (pracovalo se o sobotách),
roční ekvivalent 3 000 korun. Průměrná měsíční mzda rolníka
dosahovala 550 korun – roční tedy 6 600 korun.
Nejvyšší dělnické platy vykazoval chemický a těžařský průmysl. Platy
tam činily až 950 korun za měsíc, 11 400 korun za rok.
Mléko (1 litr), chléb, mouka (1 kg) přišly na 2 – 3 koruny.
Půllitr piva vyšel na 1,30 korun.
( zdroj: internet : článok Mzdy a ceny včera a dnes )
Chlapci , vďaka za odpoveď a čo keby sme to preklopili do súčasnosti a
že asi či sa mám tešiť, že či po predaji by som mohol za utŕžené
peniažky nakŕmiť hladné krky moji detí......
Tak velké plakety sa bežne nezbierajú… a čo som si všimol je aj trochu
problém ich predať.
Možno vám ponúknu za to 50€ a možno aj 250€ , v každom prípade je
potrebné urobiť aukciu a osloviť zberateľov Slovenska tých rokov.
Cena sa určuje ťažko u niečoho s čím sa neobchoduje a nikdy to nebolo
ponúkané na žiadnej aukcii. Cenu tvoria ludia , ktorí o to majú
záujem.
medaila Ville de Brest
Zdravím chlapci znova. Mám medailu – dostala sa mi do rúk táto
medaila, neviem ju zaradiť, podobne medaile nemaju autora, táto má meno
Tasset, váha je 55,9 g, veľkosť 50 mm a je z bronzu v etui.
Ďakujem za ocenenie, prípadne záujem o kúpu.
No škoda že foto hrany medaily je nezreteľné, ale, podľa môjho názoru,
“Tasset” nemusí byť signum autora, ale môže mať v tomto prípade iný
zmysel. Tasset je súčasť stredovekého brnenia. Medaila sa rozhodne vzťahuje
k najzápadnejšie položenému veľkému francúzskemu mestu (viď erb foto
1).
Netvrdím že je to tak, ale môže sa jednať o promotion medailu hotela
v Breste, prípadne o cenu v nejakej súťaži ktorú mesto (hotel?)
organizovali a nápis na hrane môže byť prípadne meno víťaza, miesto
gravíru na ploche medaily pôvodne na to určenom.
https://www.brest.fr/…est-835.html
Samotné mesto má veľkolepú históriu, wikipédia uvádza :
Mesto je známe od roku 1240, kedy ho získal bretónsky vojvoda Ján I., ale
osídlenie tu bolo už v 3. storočí. Od roku 1342 do roku 1397 bolo
v anglickom vlastníctve. Jeho výnimočnosti v stredoveku dopomohol
i názor: „Kto nie je pánom Brestu, nie je bretónskym vojvodom“. Nakoniec
vďaka svadbe neskoršieho francúzskeho kráľa Františka I. s Klaudiou
Francúzskou, dcérou Anny Bretónskej, sa Brest stal súčasťou Francúzska.
Jeho neskoršiemu rozkvetu dopomohol kardinál Richelieu, ktorý v roku
1631 nechal postaviť drevené hradby. Brest sa stal strediskom francúzskeho
loďstva. Neskôr Jean-Baptiste Colbert, minister financií na dvore kráľa
Ľudovíta XIV., dal posilniť opevnenie kamennými hradbami. Ďalšie úpravy
pokračovali hlavne v druhej polovici 17. storočia pod vedením maršala
Vaubana.
https://sk.wikipedia.org/…nc%C3%BAzsko)
Rád by som videl detailnejšie a rozlíšiteľné foto nápisu na hrane, možno
by napovedalo viac…
Editováno: 7.4.2018 17:16
Na hrane je napisane , že – Bronze
Ach jasne, bronze na hrane, prehliadol som signatúru v ploche, domnieval
som sa, že nápis “Tasset” je na hrane medaily. Takže teraz je to myslím
zrejmé. Ernest Paulin Tasset (1839 – 1921) bol francúzsky sochár a
medailér. Vytvoril množstvo medailí a pamätných mincí, tiež mnoho
návrhov bankoviek pre Bolíviu, Brazíliu, Kolumbiu, Dominikánsku republiku,
Grécko, Maroko, Monako, Ururuaj a aj Rumunsko.
Našiel som aj nejaké jeho práce (foto). V tomto svetle si myslím, že
medaila “Ville de Brest” bude najskôr ako som už písal vyššie, ocenenie
v nejakej súťaži, alebo pamätný suvenír k návšteve, alebo niečo
podobné. Osobne sa mi práce pána Tasseta páčia, na ebayi a podobne jeho
medaile, čo som nazrel, dosahujú pomerne skromné ceny, neviem posúdiť či
pre množstvo jednotlivých medailí, alebo menšie zberateľské zázemie. Aj
v našich podmienkach bude s likviditou asi trochu problém, osobne nepoznám
zberateľa ktorý by zbieral medaile Francúzsko.
Dikes Korlene, tak ako som predpokladal – vycerpavajuca odpoved. Dakujeeem
a tesim sa zas na dalsiu spoluprácu.
pomozete s autorom
rozmer 6,9–7 × 5
vahu neviem, je to nalepene na latke a kartone
motiv pripomina Otahala, ale ten tam ma Blavu a slov.znak
Dobri kamarat neľem slucha co hutoriš . . . aľe i doľiva!