Neznáma medaila/plaketa - určenie. (všetko tu:)

A ešte jedna otázka. Utešená plaketa od F. Lodera (foto) na zadnej strane s nápisom venovania cisársko-kráľovským poštovým úradníkom a úradníčkam, na prednej strane s bustou – portrétom Františka Jozefa a poštovým kočiarom v spodnej časti. Ale doteraz som nevypátral nič o autorovi F. Loderovi, ani o príležitosti ku ktorej bola plaketa vydaná. Je možné že ju udeľovali pri nejakých výročiach zamestnancov k.k. pošty, odpracovaných rokoch či odchodu do dôchodku. Viem že existuje aj v striebre a v podobe spony.
Rozmer je 120 × 70 mm.
Neviete niekto viac o tejto plakete a autorovi F. Loderovi? Ďakujem.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9640

K zaujímavej plakete s podobizňou alebo bustou Františka Jozefa sa mi podarilo získať miniatúrku – odznak s rovnakým motívom v striebre. V rámci rozšírenia možností posúdenia materiálu, by som dnes povedal, že oba predmety, teda plaketa aj odznak vydala cisársko-kráľovská pošta na podporu vo vojne. V tom období bolo nezriedkavé, že rôzne inštitúcie, záujmové, cirkevné či občianske spolky za týmto účelom vydávali rôzne predmety, medaily, plakety, odznaky a podobne na podporu vlastenectva a národného nadšenia. Rozšírený popis by sa dal voľne preložiť asi takto : “K.K. Poštoví úradníci a úradníčky – našim bojovníkom”
Odznak má rozmery 17 × 30 mm, je to puncované striebro.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9714

Takže malý odznak nie je až taká neznáma, jeden náš člen ho vypátral v aukcii H. D. Rauch z roku 2012. Za informáciu ďakujem a s dovolením link prikladám.
https://www.numisbids.com/n.php?…

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9636

Korlen napsal:

Podarilo sa mi kúpiť pôvodnú etui na medaile Františka Jozefa, zrejme k 60. výročiu nástupu na trón (foto). Preimer výrezov by mal byť 85 mm a vraj do etue patrí striborná a bronzová medaila. Ale neviem aké medaile konkrétne. Neviete niekto? Rád by som to skompletoval.

S potešením a aj ako informáciu pre ostatných, môžem oznámiť, že sa mi, s rozhodujúcou pomocou “1numizmatika” ktorému aj touto cestou ďakujem, podarilo dopátrať k pôvodnému obsahu etui, resp. k akým medailám bola etui vyrobená. Jedná sa o medaily Ludwiga Hujera “Viedeň, 60 rokov vlády Františka Jozefa I. 1908”, ktorú venovalo ako hold mesto Viedeň panovníkovi k 60. výročiu nástupu na rakúsky trón, čo preukazuje aj vlajka mesta na ľavej strane etui. Zásluhou toho istého člena sa mi podarilo obe medaily aj zabezpečiť. Pre zaujímavosť, striebornú až na Novom Zélande. V etui boli pôvodne strieborná a bronzová medaila. S veľkou pravdepodobnosťou aj varianta striebro a pozlátený bronz. Medaily majú priemer takmer 85 mm a hmotnosť bronz 201 g a striebro 238 g. Ak sa nič nepredvídané nestane, po doručení medailí komplet pofotím.
Keď som už vedel čo hľadám, našla sa aj aukcia kompletu. Bola v aukcii ČNS v roku 2015. (foto)

Medzi časom sa mi podarilo nájsť aj informáciu (obr.), že na tieto medaily Ludwiga Hujera existovali aj samostatné etui na jedenotlivé medaily, teda iste na bronzovú a veľmi pravdepodobne aj na striebornú.
Druhá info je, že strieborná medaila, ktorá cestovala až z Nového Zélandu, je už bez úrazu na Slovensku a do konca týždňa by sa mala hlásiť na recepcii k ubytovaniu. Tak dúfam, že budem môcť celý komplet nafotiť a potešiť tých, ktorých to zaujíma.

A na dnes by som mal ešte jeden príspevok do tohoto vlákna aj s malou numizmaticko detektívnou zápletkou. Predosielam, že to nepíšem preto, aby som nejako “mudroval” a ani si nemyslím že som niečo bez pochýb vyriešil, ale možno takáto malá hádanka aj dobre padne k večernému osvieženiu po sparnom dni. Nejde o neznámu medailu, ale skôr o vyjasnenie jej autora.
Dostal som do rúk na posúdenie medailu (obr. 1 až 5) z obdobia Márie Terézie, konkrétne s letopočtom 1765. Autorstvo tejto medaily je obvykle, aj poprednými aukčnými spoločnosťami (obr. 6 a 7), pripisované Franzovi Xaverovi Würthovi (19.3.1749 Viedeň – 24.9.1813 tam tiež) – obr. 8. Medaila je signovaná dvojitým W s bodkou, čo je uvádzané napríklad u pána Haimanna ako jedna zo signatúr tohoto autora. V popise jeho diela sa ale táto medaila nenachádza. To by ešte nemuselo nič tak moc znamenať, viac krát sa mi stalo, že som autorskú medailu v popise diela nenašiel. To podčiarkujem, nijako neznižuje úroveň a prepotrebnosť tejto literatúry a pánbohzaplať aspoň za to čo k dispozícii máme. Napríklad encyklopédiu pána Haimanna, a ďaľšie, považujem za veľkolepú prácu a neoceniteľnú numizmatickú pomôcku. No ale nech sa vrátim k meritu veci. Navyše F. X. Würth mal v v tom čase iba 16 rokov a až o ďaľšie štyri roky bol prijatý ako učeň do viedenskej mincovne (obr. 8 a 9).
Dotyčná medaila sa ale nachádza v popise diela Franza Johanna Baptistu Würtha st. (8.3.1744 Viedeň – 17.9.1790 Krem­nica). Literatúra ktorú mám k dispozícii ale dvojité W s bodkou ako jeho signatúru neuvádza (obr. 10). Medaila je obvykle uvádzaná ako “Občiansky zákon v Sedmohradsku” alebo “Reforma sociálnych zákonov v Sedmohradsku”. Franz Johann Baptist Würth st. v tom čase tiež nebol nejaký kmeť (21 rokov), ale aj keď sa vtedy vek posudzoval inak ako v dnešnej dobe, zdá sa mi ako autor rozhodne príhodnejší. Pán F. J. B. Würth st.už rok pred tým doprevádzal G. A. Todu do Frankfurtu, aby tam zhotovili razidlá pre korunovačné medaily ku korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa, za čo mal dostať odmenu 50 zlatých, ako uvádza pán Haimann. No a aby nebolo zápletky málo, tak len tak mimochodom, pán Emil Novák vo svojich excelentných knihách o korunovačných razbách Habsburskej monarchie, takéto spoluautorstvo neuvádza. Uvádza len spoluautorstvo Giuseppe Antonia Todu s Antonom Widemanom na jednej z korunovačných medailí. Túto spoluprácu pán Haimann uvádza. Ale to by bolo zas na inú samostatnú úvahu.
Teda záverom, podľa mňa, prichádzalo k nesprávnemu určovaniu autorstva dotknutej medaily, spôsobené buď nesprávnym súpisom alebo prehodením signatúr dvoch autorov rovnakého priezviska (medailérov a rytcov Würthovcov bolo ešte viac, ale to už nechcem komlikovať). Autorom medaily je teda podľa môjho názoru jednoznačne Franz Johann Baptist Würth st. a nie jeho mladší nasledovník Franz Xaver Würth. Samozrejme budem povďačný každému ak ma poopraví, doplní informácie, údaje a podelí sa so svojimi vedomosťami.
Konkrétnu medailu ktorú som dostal k posúdeniu, je totožná s medailou z aukcie na obr. č. 7. Medaila má priemer 58,8 mm a hmotnosť 69,06 g.

foto 6 až 10

Re:
Odpoveď na príspevok č. 10014

Korlen napsal:

A na dnes by som mal ešte jeden príspevok do tohoto vlákna aj s malou numizmaticko detektívnou zápletkou. Predosielam, že to nepíšem preto, aby som nejako “mudroval” a ani si nemyslím že som niečo bez pochýb vyriešil, ale možno takáto malá hádanka aj dobre padne k večernému osvieženiu po sparnom dni. Nejde o neznámu medailu, ale skôr o vyjasnenie jej autora.
Dostal som do rúk na posúdenie medailu (obr. 1 až 5) z obdobia Márie Terézie, konkrétne s letopočtom 1765. Autorstvo tejto medaily je obvykle, aj poprednými aukčnými spoločnosťami (obr. 6 a 7), pripisované Franzovi Xaverovi Würthovi (19.3.1749 Viedeň – 24.9.1813 tam tiež) – obr. 8. Medaila je signovaná dvojitým W s bodkou, čo je uvádzané napríklad u pána Haimanna ako jedna zo signatúr tohoto autora. V popise jeho diela sa ale táto medaila nenachádza. To by ešte nemuselo nič tak moc znamenať, viac krát sa mi stalo, že som autorskú medailu v popise diela nenašiel. To podčiarkujem, nijako neznižuje úroveň a prepotrebnosť tejto literatúry a pánbohzaplať aspoň za to čo k dispozícii máme. Napríklad encyklopédiu pána Haimanna, a ďaľšie, považujem za veľkolepú prácu a neoceniteľnú numizmatickú pomôcku. No ale nech sa vrátim k meritu veci. Navyše F. X. Würth mal v v tom čase iba 16 rokov a až o ďaľšie štyri roky bol prijatý ako učeň do viedenskej mincovne (obr. 8 a 9).
Dotyčná medaila sa ale nachádza v popise diela Franza Johanna Baptistu Würtha st. (8.3.1744 Viedeň – 17.9.1790 Krem­nica). Literatúra ktorú mám k dispozícii ale dvojité W s bodkou ako jeho signatúru neuvádza (obr. 10). Medaila je obvykle uvádzaná ako “Občiansky zákon v Sedmohradsku” alebo “Reforma sociálnych zákonov v Sedmohradsku”. Franz Johann Baptist Würth st. v tom čase tiež nebol nejaký kmeť (21 rokov), ale aj keď sa vtedy vek posudzoval inak ako v dnešnej dobe, zdá sa mi ako autor rozhodne príhodnejší. Pán F. J. B. Würth st.už rok pred tým doprevádzal G. A. Todu do Frankfurtu, aby tam zhotovili razidlá pre korunovačné medaily ku korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa, za čo mal dostať odmenu 50 zlatých, ako uvádza pán Haimann. No a aby nebolo zápletky málo, tak len tak mimochodom, pán Emil Novák vo svojich excelentných knihách o korunovačných razbách Habsburskej monarchie, takéto spoluautorstvo neuvádza. Uvádza len spoluautorstvo Giuseppe Antonia Todu s Antonom Widemanom na jednej z korunovačných medailí. Túto spoluprácu pán Haimann uvádza. Ale to by bolo zas na inú samostatnú úvahu.
Teda záverom, podľa mňa, prichádzalo k nesprávnemu určovaniu autorstva dotknutej medaily, spôsobené buď nesprávnym súpisom alebo prehodením signatúr dvoch autorov rovnakého priezviska (medailérov a rytcov Würthovcov bolo ešte viac, ale to už nechcem komlikovať). Autorom medaily je teda podľa môjho názoru jednoznačne Franz Johann Baptist Würth st. a nie jeho mladší nasledovník Franz Xaver Würth. Samozrejme budem povďačný každému ak ma poopraví, doplní informácie, údaje a podelí sa so svojimi vedomosťami.
Konkrétnu medailu ktorú som dostal k posúdeniu, je totožná s medailou z aukcie na obr. č. 7. Medaila má priemer 58,8 mm a hmotnosť 69,06 g.

Krasne citanie po sparnom dni, inak tu medailu som uz niekde videl na predaj, ale uz si nepamatam kde. Zdala sa mi taka jednoducha, ale po precitani Tvojho clanku som zmenil nazor. Fakt zaujimave citanie a historia.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 10017

Ďakujem pekne.

Priatelia, neviem či to tak celkom patrí sem, ale lámem si s tým hlavu už druhý deň. Stretli ste sa s tým už niekto, alebo máte info či indície čo to môže byť? Mám nejaké teórie, ale nechcem špekulovať.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11357

Korlen napsal:

Priatelia, neviem či to tak celkom patrí sem, ale lámem si s tým hlavu už druhý deň. Stretli ste sa s tým už niekto, alebo máte info či indície čo to môže byť? Mám nejaké teórie, ale nechcem špekulovať.

Ked prelozim Solum Aquile do latinciny, tak to znamena jediný orol, az Ti to pomoze pri pátraní 

Zdravím páni.
Viete niekto povedať niečo o tomto, príp. určiť približnú cenu ? dík

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11439

Malo by to byť súčasť sady – 80. výročie vzniku Slovenského národného divadla,

sada 4 medailí
1× Ag925/1000 50mm, 61g, 60 ks
a
3×Au 986/1000 25mm, 7g, 30ks

spolu 30 sád
autor: M. Poldaufová
výrobca: Mincovňa Kremnica

cenu neviem

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 11442

trobo vďaka

Chcem sa spýtať či majú nejakú hodnotu tieto plakety

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11477

Pre hodnovernejšie vyjadrenie by bolo vhodné pridať foto aj druhej strany medailí, plakiet, pokiaľ nie su jednostranné. A z foto sa nedajú rozlíšiť autori, aspoň podaktoré sú signované. Všetko má svoju hodnotu, i keď tieto medaily a plakety sú zväčša špecificky zamerané na vysokoškolské prostredie, ale mne sa napríklad stvárnenie Bratislavy hneď na prevej medaile celkom páči.

Ako pise Korlen…treba foto oboch stran a nie z vesmirnej stanice ISS…v rychlosti 3–5–7 € za kus…ta Blava cca 10€

Svätojurajská medaila trochu inak

Na dnešné nedelné popoludňajšie podumanie, rozptýlenie a možno aj malé poučenie sem vkladám drobučkú a zľahka insitnú medailičku s motívom svätojurajskej medaily. Je to skutočne krpček, váži 1,76 g a má priemer 18 mm. Takže, pre ilustráciu, je len o dva milimetre väčšia ako najmenšia miléniová medailička sv. Václava 1929 a je viac ako o polovicu ľahšia. Zaradiť ju aspoň do nejakého obdobia sa dá snáď len vďaka rakúsko-uhorskému puncu pre rýdzosť ktorý bol v platnosti od 1. augusta 1866 pre celé Rakúsko-Uhorsko. Punc bol na našom území používaný do 28.2.1921, v Maďarsku do roku 1936 a v Rakúsku do roku 1920.
Osobne sa domnievam, že sa jedná o pravdepodobne zlatnícku prácu a medailička bola určená asi na osadenie do prívesku, alebo ju výrobca ponúkal ako ochranný amulet. Značku dieľne (H f) sa mi zatiaľ nepodarilo identifikovať. Punc na medailičke sa používal pre cudzí tovar, takže vznikla pravdepodobne mimo územia monarchie, alebo bola puncovaná až po rozpade R-U monarchie.
Ak by niekto pre zaujímavosť vedel viac, sem s tým.

Plaketa

Zdravím chlapci, mám okrem iného aj túto paketu A Hlinku , vraj od sochára Mydla a hlavne neviem či je to niečo zaujímavé a ak áno, tak aj hodnotu?
Dík

Re: Plaketa
Odpoveď na príspevok č. 11710

Všetko málo vídané je zaujímavé a je to hlavne časť histórie … a cena sa u takýchto vecí určuje ťažko , je to odlievaný reliéf – Viktor Mydlo pôsobil v Rigeleho dielni v tých časoch…
…pekná vec…
Uvediem príklad : Iné plakety priemeru 50cm stáli v roku 1937 – 1400 Kč , 30cm – 580 Kč
V tej dobe sa zarábalo bežne 600–800 Kč mesačne …

Aká bola vtedy minimálna mzda???

Mám iba nejaké údaje z roku 1930 : (neskôr to bolo pár stovák mesačne viac)
Nejnižší mzda, která byla tehdy vyplácena většinou v zemědělství a v domácích a osobních službách (posluhovačky), činila necelých 10 korun za den. Měsíčně si tedy pracovník pobírající jakousi obdobu dnešní minimální mzdy vydělal cca 250 Kč (pracovalo se o sobotách), roční ekvivalent 3 000 korun. Průměrná měsíční mzda rolníka dosahovala 550 korun – roční tedy 6 600 korun.
Nejvyšší dělnické platy vykazoval chemický a těžařský průmysl. Platy tam činily až 950 korun za měsíc, 11 400 korun za rok.

Mléko (1 litr), chléb, mouka (1 kg) přišly na 2 – 3 koruny. Půllitr piva vyšel na 1,30 korun.

( zdroj: internet : článok Mzdy a ceny včera a dnes )

Chlapci , vďaka za odpoveď a čo keby sme to preklopili do súčasnosti a že asi či sa mám tešiť, že či po predaji by som mohol za utŕžené peniažky nakŕmiť hladné krky moji detí......

Tak velké plakety sa bežne nezbierajú… a čo som si všimol je aj trochu problém ich predať.
Možno vám ponúknu za to 50€ a možno aj 250€ , v každom prípade je potrebné urobiť aukciu a osloviť zberateľov Slovenska tých rokov.
Cena sa určuje ťažko u niečoho s čím sa neobchoduje a nikdy to nebolo ponúkané na žiadnej aukcii. Cenu tvoria ludia , ktorí o to majú záujem.

medaila Ville de Brest

Zdravím chlapci znova. Mám medailu – dostala sa mi do rúk táto medaila, neviem ju zaradiť, podobne medaile nemaju autora, táto má meno Tasset, váha je 55,9 g, veľkosť 50 mm a je z bronzu v etui.
Ďakujem za ocenenie, prípadne záujem o kúpu.

No škoda že foto hrany medaily je nezreteľné, ale, podľa môjho názoru, “Tasset” nemusí byť signum autora, ale môže mať v tomto prípade iný zmysel. Tasset je súčasť stredovekého brnenia. Medaila sa rozhodne vzťahuje k najzápadnejšie položenému veľkému francúzskemu mestu (viď erb foto 1).
Netvrdím že je to tak, ale môže sa jednať o promotion medailu hotela v Breste, prípadne o cenu v nejakej súťaži ktorú mesto (hotel?) organizovali a nápis na hrane môže byť prípadne meno víťaza, miesto gravíru na ploche medaily pôvodne na to určenom.
https://www.brest.fr/…est-835.html
Samotné mesto má veľkolepú históriu, wikipédia uvádza :
Mesto je známe od roku 1240, kedy ho získal bretónsky vojvoda Ján I., ale osídlenie tu bolo už v 3. storočí. Od roku 1342 do roku 1397 bolo v anglickom vlastníctve. Jeho výnimočnosti v stredoveku dopomohol i názor: „Kto nie je pánom Brestu, nie je bretónskym vojvodom“. Nakoniec vďaka svadbe neskoršieho francúzskeho kráľa Františka I. s Klaudiou Francúzskou, dcérou Anny Bretónskej, sa Brest stal súčasťou Francúzska. Jeho neskoršiemu rozkvetu dopomohol kardinál Richelieu, ktorý v roku 1631 nechal postaviť drevené hradby. Brest sa stal strediskom francúzskeho loďstva. Neskôr Jean-Baptiste Colbert, minister financií na dvore kráľa Ľudovíta XIV., dal posilniť opevnenie kamennými hradbami. Ďalšie úpravy pokračovali hlavne v druhej polovici 17. storočia pod vedením maršala Vaubana.
https://sk.wikipedia.org/…nc%C3%BAzsko)
Rád by som videl detailnejšie a rozlíšiteľné foto nápisu na hrane, možno by napovedalo viac…

Na hrane je napisane , že – Bronze

Ach jasne, bronze na hrane, prehliadol som signatúru v ploche, domnieval som sa, že nápis “Tasset” je na hrane medaily. Takže teraz je to myslím zrejmé. Ernest Paulin Tasset (1839 – 1921) bol francúzsky sochár a medailér. Vytvoril množstvo medailí a pamätných mincí, tiež mnoho návrhov bankoviek pre Bolíviu, Brazíliu, Kolumbiu, Dominikánsku republiku, Grécko, Maroko, Monako, Ururuaj a aj Rumunsko.
Našiel som aj nejaké jeho práce (foto). V tomto svetle si myslím, že medaila “Ville de Brest” bude najskôr ako som už písal vyššie, ocenenie v nejakej súťaži, alebo pamätný suvenír k návšteve, alebo niečo podobné. Osobne sa mi práce pána Tasseta páčia, na ebayi a podobne jeho medaile, čo som nazrel, dosahujú pomerne skromné ceny, neviem posúdiť či pre množstvo jednotlivých medailí, alebo menšie zberateľské zázemie. Aj v našich podmienkach bude s likviditou asi trochu problém, osobne nepoznám zberateľa ktorý by zbieral medaile Francúzsko.

Dikes Korlene, tak ako som predpokladal – vycerpavajuca odpoved. Dakujeeem a tesim sa zas na dalsiu spoluprácu.

pomozete s autorom
rozmer 6,9–7 × 5
vahu neviem, je to nalepene na latke a kartone
motiv pripomina Otahala, ale ten tam ma Blavu a slov.znak