Československý (slovenský) zlatý poklad

Československý (slovenský) zlatý poklad

Priatelia, pôvodne som chcel napísať článok – úvahu na málo známu tému československého zlatého pkladu, jeho vzniku, príbehu, okolností a tajomstiev až po dnešné dni. Je to téma ako závažná, tak málo známa a mnohí sa možno prvý krát stretnú s týmito informáciami. Už pri písaní poznámok mi bolo jasné, že táto téma vydá na knihu a nikto by tak dlhý, aj keby sebezaujímavejší článok, nečítal. Keďže ale rozhodne ide o námet, ktorý sa nás všetkých emocionálne i odborne dotýka, a bola by škoda nevytvoriť na tomto mieste priestor na prípadnú širšiu diskusiu a výmenu informácií, vedomostí, poznatkov, rozhodol som sa napísať aspoň základný predslov s podstatnými informáciami, ktorý budem dopĺňať odkazmi na rôzne odbornejšie či populárnejšie články s touto tématikou tak, aby ste sa mohli ďaľšej diskusie zúčastniť a prispieť do nej svojimi vedomosťami.
Tu by som dal do pozornosti knihu Stanislava Motla, takpovediac záhadológa, “Kam zmizel zlatý poklad”. Táto kniha obsahuje množstvo faktografických údajov, foto historických dokumentov, dát a obdobných informácií. Obsahuje samozrejme aj mnoho dedukcií a subjektívnych úvah autora, ktoré treba vnímať zaiste opatrne. (obr. 1)
Na československý zlatý poklad sa v roku 1918 začali skladať formou darov občania novo vzniknutého slobodného Československa. V národnej eufórii a oduševnení vložili do zlatého pokladu 94000 ks zlatých mincí a 65 kg rýdzeho zlata. Na vlne vlasteneckého nadšenia vypísal štát v roku 1919 4% úročenú pôžičku, ktorú mohli občania upisovať aj zlatom a striebrom. Takto zlatý poklad republiky narástol do roku 1925 o 3,2 tony zlata a 27 ton striebra. O tomto čase zlaté zásoby Národnej banky Československa predstavovali už viac ako 40 ton zlata. Odkiaľ sa ale vzalo toľko zlata, keď v roku 1918 sa začínalo vlastne od nuly? Existujú rôzne bájky a povesti že časť zlatého pokladu ruských cárov priviezli domov v roku 1922 československí legionári. Niektoré zdroje uvádzajú, že stovky bedničiek zlata Češi a Slováci odcudzili admirálovi Alexandrovi Kolčakovi a neodovzdali ho podľa dohody irkutskému sovietu. Ale zas samotní rusi (Oleg Budnickij alebo Vladlen Sirotkin) uvádzajú, že podľa nich 35 miliónov zlatých rubľov zmizlo až po tom, čo ich legionári odovzdali boľševikom. Podľa historických podkladov legionári predsa len nejaké zlato priniesli, ale bolo ho tak málo, že nestačilo ani na založenie Legionbanky, tobôž nie na obnovu československej meny. Účtovné doklady uvádzajú 69445 rubľov.
Ďaľšia kapitola je presun zlatého pokladu pod hrozbou nebezpečenstva zo strany hitlerovského Nemecka. Vedenie pražskej Centrálnej banky väčšiu časť zlatého pokladu uložilo mimo územia ČSR. Zväčša do sejfov londýnskych, švajčiarskych a belgických bánk. Nebezpečenstvo sa naplnilo a Nemci po obsadení Prahy 15.3.1939. zhabali celý zlatý poklad, resp. to čo z neho v Prahe zostalo. Ale malo to aj ďaľšie neslávne pokračovanie. 18.3.1939. prišiel do Prahy Friedrich Mueller, osobitný komisár Nemeckej Ríšskej banky a prinútil dvoch vrchných manažérov, vraj s revolverom v ruke, aby vydali pokyn na prevod 23 ton zlata z českého konta BIS v Bank of England na iné konto, ako sa ukázalo, konto Nemeckej ríšskej banky. Prevod sa uskutočnil už 21. a 22. marca 1939. Bola z toho obrovská blamáž a sám Winston Churchill označil odovzdanie zlata za šesť miliónov libier “do rúk tých, ktorí čo rozbili a zničili Československo” za verejnú pohromu a neskôr dokonca za “druhý Mníchov”.
Vojnový príbeh československého zlatého pokladu sa však tým nevyčerpáva. Časť zlata totiž zostala v Protektoráte Čechy a Morava. Začiatkom roku 1940 Berlín rozhodol, že všetky zlaté zásoby sa odtiaľ prevezú do Deutsche Reichsbank. Už v júni sa tam predisponovalo šesť ton zväčša zlatých mincí. V jeseni nasledovala ďalšia tona. Celkove získala takto Tretia ríša do svojej správy v rokoch 1939 – 1945 takmer 43 ton rýdzeho zlata. Vojnový Slovenský štát z niekdajších spoločných zásob nedostal vôbec nič.
A čo sa podarilo získať späť z československých zlatých rezerv? Ešte pred definitívnym ukončením vojny, začiatkom apríla 1945, našli Američania v soľnej bani pri obci Merkes v Bavorsku sklad nacistického zlata nazbíjaného v celej Európe. Okrem iného aj vrecia s pečaťou Národnej banky československej. Boli to však len štyri tony zlatých mincí. V budove Ríšskej banky vo Frankfurte potom spojenci zhromaždili 277 ton zlata. Parížska konferencia krajín víťaznej koalície vytvorila medzitým Tripartitnú komisiu, ktorá na sklonku roku 1945 rozhodovala o spôsobe rozdelenia tohto žltého bohatstva medzi 15 európskych ústredných bánk.
"Zo zlata, ktoré sa našlo v Merkese, stanovila komisia pre ČSR podiel o hmotnosti 24,5 tony,“ konštatuje Michálek. "Z neho v apríli 1948 previezli do Prahy 6,1 tony. Zostatok, čiže 18,4 tony, naďalej ležal v sejfoch britskej Bank of England a americkej Federal Reserve Bank.“
Tých šesť ton bola vlastne prvá záloha. Ostatné zlato však Briti a Američania zadržiavali ešte dlhých 34 rokov! Doktor Michálek (ináč riaditeľ Historického ústavu SAV) pátra po príčinách v pripravovanej knihe, ktorej predchádzal niekoľkoročný výskum v zahraničných archívoch.
Za tie desaťročia sa uskutočnilo množstvo rokovaní, po ktorých nasledovali dlhé obdobia bez rokovaní a pritvrdzovanie amerických podmienok. Rozhodujúce vyjednávania prebehli v roku 1981 vo Washingtone a v Prahe. Mali päť kôl a Američania na ich začiatku požadovali vyše 113 miliónov dolárov. Napokon zľavili na 81,5 milióna. (Medzitým sa Praha s Londýnom dohodla na sume 24 miliónov libier).
Prezident Ronald Reagan podpísal zákon o československom zlate po schválení Kongresom koncom decembra 1981. Dva mesiace nato už bolo v Prahe, pričom všetky prevody uskutočnila bezplatne nám už dobre známa Bank of England. Hodnota vráteného zlata sa v tom čase blížila 250 miliónom dolárov.
To, čo nasledovalo, je už najnovšia história. Po rozpade federácie sa jej zlaté rezervy delili medzi nástupnícke štáty v pomere 2 : 1. Česko-Slovensko v tom čase malo 102 ton zlata.
Česká strana však potom takmer sedem rokov zadržiavala viac ako štyri tony zlata zo slovenského podielu. Skrátka, zlatý poklad ČSR zrejme trpel až do konca sklonom k blokáciám svojich častí a stával sa rukojemníkom v obchodných a hospodárskych sporoch medzi štátmi. V tomto prípade sa riešenie našlo až po tom, čo sa Slovensko vzdalo práva vlastniť akcie Komerčnej banky a Česko – nároku na akcie Všeobecnej úverovej banky.
V roku 1997 Česko predalo takmer všetky svoje zlaté rezervy za nemecké dlhopisy. V tom čase sa zdalo, že zlato stráca význam, lebo jeho cena sústavne klesala. Slovenská republika sa správala prezieravejšie a menové zlato si ponechávala takmer v takom objeme, ako ho nadobudla po svojom vzniku pred 20 rokmi.
Dnes má Národná banka Slovenska vo svojich trezoroch okolo 32 ton žltého kovu…
Ale zlatý poklad má aj svoj novodobý čisto slovenský neveselý príbeh. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky mnohí ľudia v dobrej viere a vďaka národnému dojatiu reagovala na výzvu a dorovali v zbierke zlato aj peniaze Matici Slovenskej. Časť z týchto darov mala byť použitá na vytvorenie zlatých rezerv NBS. To sa ale nikdy nestalo. Naopak, vtedajší predseda MS s týmito darmi čulo obchodoval, ponúkal dokonca na predaj do Austrálie. Ďaľšia časť pokladu zmizla v skrachovanom družstve PDSI. V tejto veci sa v súčasnosti vedie zdĺhavé vyšetrovanie a podľa vyjadrení dotknutých, časť pokladu sa má povaľovať v nejakej skrini…
https://www.youtube.com/watch?…
http://pamatnik.valka.cz/…cs-legionari
http://zurnal.pravda.sk/…aj-vydierat/
http://www.parlamentnilisty.cz/…odhad-235884
http://www.czechfreepress.cz/…osovsky.html
http://www.pluska.sk/…-poklad.html

Zdroje : Vladimír Jancura, česká televize a odkazy

Pre ďaľšie doplnenie, výňatok z iného môjho článku. Týka sa vyrovnania v rámci delenia majetku medzi ČNB a NBS podľa dohody vlád z roku 2000 o odovzdaní a prevzatí zlata zo zásob po bývalej Štátnej banke Československej

Tu je ešte dôležité povedať, že aj za tie množstvá, ktoré zostali zachované, môžeme byť povďační chaotickej dobe, ktorá nastala po roku 1989, kedy sa predaj týchto dukátov zmrazil a následne ťahaniciam o rozdelenie majetku po rozdelení Československej federácie, kam patria aj nekonečné delenia majetku medzi ČNB a NBS, v kontexte čoho sa tieto dukáty, teda to čo z nich zostalo, dostali do predaja až v decembri 2001. Od 1.5.2004 sú tieto zlaté mince podľa §92 ods. 1 písm. b) zákona č. 235/2004 Zb. oslobodené od DPH v Česku. Tomuto predchádzala dohoda medzi vládou SR a vládou ČR z roku 2000 o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob po bývalej Štátnej banky Československej, na základe čoho vydala ČNB do NBS 4,1 t (presne 4.124.623,254 g) rýdzeho zlata. Z uvedeného množstva bolo 26.660 ks zlatých mincí. Boli tam Dukáty Karla IV. 1978–1982, ďalej tzv. kremnické dukáty z roku 1934 a ďalej zlaté mince rôznych štátov Európy. Pomer mincí bol stanovený medzivládnym protokolom, na ktorom sa dohodli zástupcovia odborných útvarov jednotlivých bánk

V prípade záujmu celý článok
http://www.cs-mince.eu/…read/show/55

len jedna poznamka.32ton slovenského zlata sa nenachadza v trezoroch NBS na ulici Ivana Karvaša,ani na Tomašikovej. Vacsina slovenského zlata sa nachádza v Lodýne v Bank of England. kym iné krajiny svoje zlato stahuju postupne domov,napriklad Nemecko,Holan­sko,Rakusko,tak NBS taji svoje plany.Takze mama zlato,ale nie doma.

lanci, nepísal som že slovenské zlato leží na Tomášikovej, alebo Ivana Karvaša. Skôr išlo o vznik zlatého pokladu, jeho pestrý životopis a mnoho nejasností v priebehu času až do dnešných dní. Myslím, že je úplne jedno kde sa zlaté rezervy nachádzajú, zaujímavejšie by asi bolo vedieť, čo obsahovali pôvodne, kam sa mnoho zlata a v akej forme podelo a aká konštelácia pokladu je dnes. Či sú v Anglicku iba zlaté tehly a mince (veď ich boli desaťtisíce) v Archíve či depozite NBS, alebo ako. No na túto otázku, myslím, odpoveď nedostaneme. Ale môžem sa oficiálne pokúsiť niečo zistiť, aspoň do tej miery ako sa informovať verejnosť dá.
http://finweb.hnonline.sk/…rukach-briti
http://www.nbs.sk/…-1_zeman.pdf

ja som to napisal ako zaujimavost. v co viem tak v anglicku je nase zlato hlavne v minciach. ako to viem?je to viac menej nepodstatne. ale mal som moznost sa par krat rozpravat s ludmi s nbs samozrejme neoficialne a je to nejaky ten piatok.asi 4 roky dozadu.

No to práve nie som si istý. Poznám reálny prípad z deväťdesiatych rokov. Jeden klient si uložil zbierky vzácnych zberateľských mincí v privátnom sektore istej banky. Zamestnanec banky ktorý sa asi vyznal postupne vymieňal jednotlivé numizmaticky hodnotné mince za investičné. Pokračovalo by to takto asi dlho, ale celá vec praskla tak, že na trhu sa zrazu v krátkom slede objavili vzácne mince, ktoré sa dovtedy ukazovali tak raz za niekoľko rokov. Najsmutnejšie na tom je, že klient nakoniec nič nevyhádal, vrátili mu presne toľko kusov zlatých mincí koľko si uložil. Nikto, pochopiteľne, nebol schopný pri úschove spísať zoznam, overiť originalitu a podobne pri ukladaní zbierky. Dnes sú už samozrejme celkom iné bezpečnostné pravidlá a niečo podobného by sa nemohlo stať, ale píšem to preto, že si neviem predstaviť, že by NBS dala do úschovy vzácne hostorické mince mnoho mnoho násobne prevyšujúce cenu kovu do úschovy anglickým bankám ako kov. Pretože banky nie sú schopné ani spôsobilé zlato uchovávať v inej forme.

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2316

Korlen napsal:

No to práve nie som si istý. Poznám reálny prípad z deväťdesiatych rokov. Jeden klient si uložil zbierky vzácnych zberateľských mincí v privátnom sektore istej banky. Zamestnanec banky ktorý sa asi vyznal postupne vymieňal jednotlivé numizmaticky hodnotné mince za investičné. Pokračovalo by to takto asi dlho, ale celá vec praskla tak, že na trhu sa zrazu v krátkom slede objavili vzácne mince, ktoré sa dovtedy ukazovali tak raz za niekoľko rokov. Najsmutnejšie na tom je, že klient nakoniec nič nevyhádal, vrátili mu presne toľko kusov zlatých mincí koľko si uložil. Nikto, pochopiteľne, nebol schopný pri úschove spísať zoznam, overiť originalitu a podobne pri ukladaní zbierky. Dnes sú už samozrejme celkom iné bezpečnostné pravidlá a niečo podobného by sa nemohlo stať, ale píšem to preto, že si neviem predstaviť, že by NBS dala do úschovy vzácne hostorické mince mnoho mnoho násobne prevyšujúce cenu kovu do úschovy anglickým bankám ako kov. Pretože banky nie sú schopné ani spôsobilé zlato uchovávať v inej forme.

zial zamestanec to b ral ako zlato za zlato.nic viac.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2317

Korlen napsal:

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

a ja sa pokusim zistit nejake info po vlastnej neoficialnej osi.

A vraj sme o cca 10 ton “ľahší”…
http://www.respublica.maweb.eu/index.php?…

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 2319

lanci napsal:

Korlen napsal:

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

a ja sa pokusim zistit nejake info po vlastnej neoficialnej osi.

Po neoficiálnej osi zistíme len neoficiálne informácie, ktoré sa budú dať ľahko spochybniť a nebudú relevantné.
Najlepšie by bolo ak by nás tam pustili nakuknúť. A možno si niečo vziať aj na pamiatku. Čo ja viem, dve – tri mince 

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 2321

Korlen napsal:

lanci napsal:

Korlen napsal:

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

a ja sa pokusim zistit nejake info po vlastnej neoficialnej osi.

Po neoficiálnej osi zistíme len neoficiálne informácie, ktoré sa budú dať ľahko spochybniť a nebudú relevantné.

ano samozrejme ze sa to bude dat spochybnit.predsa zamestnanci NBS na moje otazky mi nebudu predsa davat oficialne info ako pre verejnost.to ze sa to bude dat dementovat to mne nevadi.ja potrebujem info take ake sa na verejnost asi moc nedostane.samoz­rejme uvazim,ci to potom zverejnim alebo nie.

Re: Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 2321

Korlen napsal:

lanci napsal:

Korlen napsal:

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

a ja sa pokusim zistit nejake info po vlastnej neoficialnej osi.

Po neoficiálnej osi zistíme len neoficiálne informácie, ktoré sa budú dať ľahko spochybniť a nebudú relevantné.
Najlepšie by bolo ak by nás tam pustili nakuknúť. A možno si niečo vziať aj na pamiatku. Čo ja viem, dve – tri mince 

jasne.vies aky je proces len sa dostat na strechu heliportu?neo­ficialne som sa tam dostal,ale oficialne sa tam nedostanes asi nikdy.

a ako zaujimavost, Sidlo NBS sa nachádza na ulici Imricha Karvaša,vid hore som pisal.bol to guverner slovenskej narodnej banky za slovenskeho statu. 1939–1944. vdaska nemu sa nacisti nedostali k celemu slovenskemu zlatu. zachranil ho lstou.

a dakujem Korlen ze si otvoril tento blog. ako z historickeho tak aj z dnesneho pohladu je to zaujimava tema.

Ozaj a ako je to zo zlatými predmetmi a mmincami (pokladmi) v jednotlivých múzeách? Ráta sa i toto zlato za súčasť zlatého pokladu SR?

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2317

Korlen napsal:

Tu sa zas píše, že NBS má 1000 uncí v minciach a skladuje ich vo svojich trezoroch. Toto asi nedoriešime, aj keď mne to vychádza logicky tak, že mince by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Pokúsim sa o komunikáciu v tejto veci s NBS. Ak sa mi podarí niečo zistiť a dostanem povolenie tieto informácie zverejniť, zavesím to sem.
http://zaujimavosti.net/…h-cnb-a-nbs/

link je zaujimavy,ale mysliet si mince su dukaty je podla mna hlupost.mozu to byt aj desat koruny, moze tu byt investicne mince.dukaty svatovaclavske 1951 to urcite niesu. problem je ze to mozu byt aj slovenske pamätne mince zlate.nikde nieje napisané ze sa vsetky predali.hoci oficialne tieto zberatelské mince sa predali.ale ja osobne to mu neverim.oficialne ti to nikto nepotvrdi.ale za seba osobne ti mmozem uviest priklad. zlata pamätna minca mojmir.dostal som sa k nej priamo po troch rokoch jej emisie.samozrejme priamo z nbs.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2326

trobo napsal:

Ozaj a ako je to zo zlatými predmetmi a mmincami (pokladmi) v jednotlivých múzeách? Ráta sa i toto zlato za súčasť zlatého pokladu SR?

pokial viem tak nie.vid priklad kosicky zlaty poklad.NBS nieje jej majitelom.

Ináč knihu Stanislava Motla “Kam zmizel zlatý poklad” môžem skutočne doporučiť, zaujímavé čítanie.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2329

trobo napsal:

Ináč knihu Stanislava Motla “Kam zmizel zlatý poklad” môžem skutočne doporučiť, zaujímavé čítanie.

ak nu najdem niekde na predaj tak si ju urcite kupim.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 2326

trobo napsal:

Ozaj a ako je to zo zlatými predmetmi a mmincami (pokladmi) v jednotlivých múzeách? Ráta sa i toto zlato za súčasť zlatého pokladu SR?

To pravdepodobne nie, mince, medaily a iné zlaté predmety sú majetkom iných inštitúcií a nemôžu sa započítavať do zlatého pokladu či zlatých rezerv Národnej banky. Asi tak, ako sa do neho nemôže započítavať zlato v akejkoľvek podobe v súkromnom vlastníctve. Podľa môjho názoru sa musí jednať výlučne o štátne vlastníctvo.

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 2330

lanci napsal:

trobo napsal:

Ináč knihu Stanislava Motla “Kam zmizel zlatý poklad” môžem skutočne doporučiť, zaujímavé čítanie.

ak nu najdem niekde na predaj tak si ju urcite kupim.

http://www.martinus.sk/?…

Zláte rezervy NBS

Priatelia, ako som sľúbil, predkladám Vám informáciu a vyjadrenie Národnej banky Slovenska ktoré som oprávnený zverejniť. Bohužiaľ, ako som sa obával, nie je možné získať konkrétnu a podrobnú odpoveď na to, čo numizmatickú verejnosť najviac zaujíma a čo by bola neoceniteľná informácia pre širokú zberateľskú verejnosť. Teda zastúpenie a zloženie zlatých mincí, ktoré sú súčasťou zlatých rezerv Slovenskej republiky.
Vyjadrenie NBS prikladám v takmer plnom znení :

NBS časť devízových rezerv drží vo
forme fyzického zlata, ktoré nadobudla pri rozdelení
Československa­.Vysporiadanie bolo vykonané v zmysle: ústavného zákona č.
541/1992 Z.z. z 13. novembra 1992 o delení majetku ČSFR medzi ČR a SR a
jeho prechode na ČR a SR
http://www.zbierka.sk/…b.p-2125.pdf, Pracovného
predpisu ŠBČS zo dňa 23. 12.1992 o vy­konaní účtovného rozdelenia aktív a
pasív ŠBČS (Vestník ŠBČS čiastka 24/1992)
a tiež Príkazu guvernéra ŠBČS z 23.12.1992, ktorým sa stanovuje rozdelenie
hmotného majetku, pohľadávok, práv a záväzkov ŠBČS a ich prechod na ČNB a
NBS (Vestník ŠBČS čiastka 24/1992)
http://www.cnb.cz/…_1992_24.pdf
Zlaté rezervy NBS predstavovali v apríli t.r. 1 019 tisíc trójskych uncií
zlata. Túto informáciu, ako aj vývoj devízových rezerv v zlate za
posledných 10 rokov nájdete na internetovej stránke NBS:
http://www.nbs.sk/…va-likvidita
Podrobnosti, ktoré sa týkajú zlatých rezerv, (ich zloženie, zastúpenie
zlatých tehličiek a mincí, či ich konkrétna špecifikácia) sú v zmysle § 40
zákona č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších
predpisov predmetom bankového tajomstva.

S pozdravom

Tlačové a edičné oddelenie NBS