Zobrazenia na rímskych minciach
Zobrazenia na rímskych minciach
V zobrazeniach na minciach sa verne odráža doba v ktorej vznikali. Minca
v sebe odráža ekonomické, spoločenské a politické podmienky, ktoré
existovali v čase kedy bola vyrobená. Výnimkou samozrejme nie sú ani
rímske mince. Už od najstarších čias sa na rímskych minciach zrkadlili
historické udalosti toho ktorého dejinného obdobia.
V rannom období rímskeho mincovníctva v priebehu 4. a 3. storočia pred
našim letopočtom boli dominantným motívom na ranných rímskych
minciach – tehličkách (aes signatum a aes grave) zvieratá. Na vôbec
prvých kvázi minciach – aes signatum sa často objavoval obraz býka,
pretože pred zavedením drahých kovov vo výmene plnil úlohu peňazí
u starých Rimanov práve dobytok. Okrem dobytka sa na týchto platidlách
zobrazovali napr. orol, slon so sviňou, dva zobkajúce kury s hviezdičkami a
pod. V prípade prvých liatych mincí (aes grave) zvolili Rimania viac
náboženský prístup. Lícna strana vyšších nominálov tzv. ťažšej medi
je takmer vždy opatrená hlavou božstva. Na minciach sa zobrazovali
Dioskúrovia, Mercurius, Minerva, Apollo, Roma, Ianus, Saturnus, a Hercules.
Inak sa na líci objavuje blesk, ruka, lastúra, kostená kocka, žaluď,
okrídlený kôň Pegas, hlava koňa, kanec, jačmenný klas, pes, zemná
korytnačka. Rubové strany sú často vybavené rovnakým typom ako lícne –
či už hlavou božstva alebo inými obrazmi. Pri niektorých emisiách týchto
mincí zobrazené božstvo odrážalo nominál mince. Boh Ianus bol príznačný
pre as, Saturnus pre semis, Minerva pre triens, Herkules pre kvadrans, Mercurius
pre sextans, Roma pre unciu a pod.
Aj pre prvé rímske strieborné mince – didrachmy boli charakteristické
zobrazenia hláv božstiev na líci podobne ako tomu bolo u medených mincí.
Na rube sa nachádzali zobrazenia koňa neskôr štvorice koní s Jupiterom
(tzv. kvadriga).
Odhodlanie Rimanov vo vojne s Kartágom (1. púnska vojna) sa prejavilo aj na
zobrazení bohyne Viktórie s palmou a vencom na rube didrachiem
4. emisie.
Na prvých zlatých minciach Rimanov dominujú Dioskúrovia neskôr boh vojny
Mars.
Na lícnych stranách ranných emisií denárov v prvej polovici 2. storočia
pred n. l. sa často zobrazuje ženská hlava s prilbou zdobená chocholom,
ktorá personifikuje samotný Rím – Roma. Na rube sa vyskytujú zobrazenia
Dioskúrov. Uvedené zobrazenia sa v prevažnej miere udržali asi do polovice
2. storočia pred n. l. V období druhej polovice 2. a v prvej polovici
1. storočia pred n. l. sa na rímskych minciach veľmi dobre odráža kríza
samotnej republiky.
V obrazoch na minciach z obdobia neskorej republiky možno badať postupný
nárast moci a vplyvu jednotlivých rodov a neskôr mocných jednotlivcov ako
napr. Caesar, Pompeius a neskôr Antonius, či Oktavián. „Obrazy na minciach
z obdobia krízy Rímskej republiky odkazujú k rímskemu štátu ako
k vydavateľovi razieb spravidla nepriamo celkom v súlade s vtedajším
stavom rímskej spoločnosti, v ktorej jednotliví príslušníci vládnucej
vrstvy medzi sebou zápasili o moc.“1 Na minciach tohto obdobia sa vyskytuje
veľké množstvo rôznych námetov. Jedná sa predovšetkým o motívy
z oblasti náboženstva, histórie, architektúry, umenia a podobne.
Osoby, ktoré rozhodovali o podobe mincí – mincoví úradníci začali
v priebehu času uprednostňovať na minciach motívy, ktoré boli blízke ich
rodu pripadne slúžili priamo na ich podporu a propagáciu. Politická
propaganda na minciach sa v plnej miere uplatnila v období občianskych vojen
asi v období od polovice 1. stor. pred n. l. Sprvu sa na minciach objavovali
portréty výhradne nežijúcich osobností. „Portrét sa objavuje na minciach
v Ríme približne v rovnakej dobe, ako v ostatných odboroch výtvarného
umenia. Skutočné portréty z bronzu, pálenej hliny a kameňa vytvárali
v Ríme grécky umelci už za Sullovej diktatúry (82–79 pred n. l.)“ 1
Ako prvá žijúca osobnosť v rímskych dejinách sa na minciach objavil
portrét Gaia Iulia Caesara a to v roku 44 pred n. l., kedy došlo k vydaniu
mincí ešte so súhlasom senátu. V neskoršom období, v období tzv.
druhého triumvirátu a principátu sa obraz panovníka na minci stal
samozrejmosťou.
Propagandistický účel týchto razieb je nepochybný. Realistický portrét
osobnosti na minci umožnil širokým vrstvám obyvateľstva spoznať uvedenú
osobnosť a zobrazenej osobnosti prinášal veľkú prestíž. Realistickosť
portrétu triumvirov a neskôr cisárov na minciach nasvedčuje pre Rimanov
charakteristický pragmatizmus a reálne videnie skutočnosti.
Na druhej strane žiaden z cisárov sa za seba, svoj výzor nehanbil a z celej
svojej kráse sa nechal portrétovať na minci.
Takto vznikla pre budúce generácie podivuhodná galéria osobností. Treba
tiež pripomenúť, že v prípade mnohých najmä vojenských cisárov
3. storočia n. l. sú ich jediné dochované portréty práve na minciach.
Hospodársku a politickú stabilitu Rímskej ríše v období vlády prvých
rímskych cisárov možno vidieť aj na minciach z tohto obdobia.
Mince z cisárskeho obdobia boli charakteristické relatívnou stálosťou
mincových obrazov.
Na lícnej strane mincí sa objavoval obyčajne portrét panovníka prípadne
členov cisárskej rodiny.
Na rube mincí sa nachádzali rôzne výjavy odzrkadľujúce udalosti danej
doby.
Na hlave rímskych cisárov sa objavuje vavrínový prípadne dubový veniec,
ktoré za republiky symbolizovali víťazného vojvodcu. Často sa na rímskych
minciach z obdobia cisárstva možno stretnúť s hlavou panovníka nesúcou
lúčovitú cisársku korunu – radiatus. „Do vlády Neróna (54 – 68 n.
l.) zdobila zvečnených cisárov, neskôr označovala dvojnásobok hodnoty. Od
dôb Flaviovcov (od r. 69 n. l.) je touto korunou odlíšený dupondius od asu,
a hlavne Caracallom v roku 215 n. l. zavedený antonianus od denárov.“
2
Na rímskych mincových portrétoch možno dobre pozorovať aj zmeny vkusu a
módy v priebehu cisárstva. Prví cisári julsko-klaudiovskej dynastie a
flaviovskej dynastie sú zobrazovaní zasadne bez brady.
Dlhé, kučeravé brady prišli do „módy“ za tzv. adoptívnych cisárov
Hadriana, Antonína Pia, Marca Aurélia a pod. Ešte viac ako na portrétoch
cisárov sa odzrkadlili výkyvy módy na portrétoch cisárovien a iných žien.
Možno sledovať zmeny oblečenia, účesov či iných módnych doplnkov.
Tzv. vojenskí cisári v treťom storočí sa často nechávali zobrazovať
v bojovom postroji. Na ich tvárach možno často krát vidieť už nie dlhé
ušľachtilé brady, ale krátke niekoľkodňové strniská. Na minciach
niektorých cisárov možno badať aj postup času a ich dospievanie. Napríklad
cisár Caracalla a jeho brat Geta a pod.
Ako som už uviedol portréty panovníkov v období 1. až 3. stor. n. l.
boli realistické možno z výnimkou vždy mladého Augusta (prvého rímskeho
cisára vládol 27 pred n. l. až 14 n. l.).
V období dominátu nastala zmena. Portréty na minciach sa schématizovali
pričom neskôr bolo problém odlíšiť jednotlivých cisárov podľa vzhľadu
na portréte. Bol vytvorený portrét ideálneho cisára, ktorý sa neskôr
pravidelne opakoval.
Čo sa týka textových opisov na lícnych stranách cisárskych mincí, takmer
vždy obsahujú titulatúru panovníkov. V opisoch vzhľadom na obmedzený
priestor na minci sa používajú skratky napr. AVG – Augustus (označenie
vládcu samotného – cisára doslova vznešený), IMP – imperátor
(víťazný vojvodca), CAESAR ďalej CONS,COS – konzul (za republiky
najvyššia úradnícka funkcia v Ríme, cisári zastávali tieto úrady
častokrát opakovane) a pod.
Na rubových stranách cisárskych mincí sa vyskytuje množstvo rôznych
motívov obdobne ako v období neskorej republiky. Na minciach sa vyskytovali
spodobnenia rímskych bohov napr. Jupiter, Mars, Venuša. Minerva, Ceres, Moneta
a pod. V období vojenských cisárov možno často na minciach pozorovať
práve boha vojny Marsa. „Ďalším veľmi častým námetom na rube sú
personifikácia cností pripisovaných cisárovi alebo cisárovnej. Sú
zobrazované ako postava, väčšinou ženská, s rôznymi atribútmi“
2. Napríklad personifikácia hojnosti ABVNDANTIA, rovnosti AEQUITAS,
šťasteny FORTUNA, spravodlivosti JUSTITIA, mieru PAX, zbožnosti PIETAS,
nádeje SPES a pod. Ďalej sa na reverzoch objavuje veľké množstvo predmetov
symbolizujúcich významné rímske úrady, osoby, či udalosti.
Obrazová i textová náplň neskoro rímskych mincí je výrazne
chudobnejšia. Na medených maiorinách sa najčastejšie stretávame
s motívom vojaka zabíjajúceho nepriateľa a opisom FEL(icium) TEMP(orum)
REPARATIO = obnovenie dobrých časov. Ďalšie texty na týchto minciach
dominátu majú podobný proklamatívny charakter ako napr. GLORIA EXERCITUS =
sláva vojska, GLORIA ROMANORVM = sláva Rimanov, SALVS REIPVBLICAE = blaho
štátu, SECVRITAS REIPVBLICAE = bezpečnosť štátu či VICTORIA AVGG
(ustorum) = víťazstvo cisárov.
JUDr. Stanislav Valovič
Literatúra:
- Karel Kurz, Mince starověkého Řecka a Říma, Antická numismatika, Libri a ČNS, Praha 2006, ISBN: 80–7277–232–5
- Encyklopedie římskych císařu a císařoven z pohledu jejich mincí, Zdeněk Petráň, Jiří Fridrichovský, Libri 2008, Praha, ISBN: 978–80–7277–267–4
- Elena Minarovičová, Portrét na starovekých minciach, Tatran 1979
- SEAR R. David, Roman coins and their values,2 ed. SEABY 1974
- Rainer Albert, Die Munzen der Romischen Republik, BATTENBERG, GIERTEL VERLAG, 2003
