Ján Jiskra (1444 - 1453)
Ján Jiskra z Brandýsa, ( asi 1400, pravdepodobne Brandýs nad Orlicí – asi 1469) spočiatku český, neskorej uhorský bojovník a diplomat. Post kráľa nikdy nezastával, ale zohral dôležitú úlohu pri boji syna Albrechta Habsburkého – Ladislava Pohrobka o uhorský trón. Vzhľadom na pomery v Uhorsku musela Alžbeta Luxemburská spolu zo synom utiecť z krajiny. Ochranou záujmov neplnoletého kráľa Alžbeta poverila práve Jana Jiskru z Brandýsa.
V tomto období Ján Jiskra so svojim vojskom obsadil stredoslovenské banské mesta ako aj Spiš. V rukách mal aj Kremicu s mincovňou. Tu nechal v mene Ladislava Pohrobka raziť zlaté dukáty, ktoré mu umožňovali financovanie jeho aktivít.
Po smrti kráľa Vladislava I. v roku 1444 sa stal Jiskra jedným ze siedmich kapitánov spravujúcich Uhorsko. V podstate vládol Hornému Uhorsku, (približne dnešné Slovensko). Za jeho hlavné sídlo možno pokladať Zvolenský hrad a Košice.
Vzhľadom na politickú situáciu sa Jiskra striedavo pohyboval na území Uhorska a Česka podľa “nálady” panovníka. V roku 1453 ho Ladislav Pohrobok zbavuje jeho funkcie načo Jiskra odchádza do Čiech. Už nasledujúci rok je však kráľom povolaný späť do Uhorska.
Po nástupe Mateja Korvína na trón v roku 1458 odchádza Jiskra do Poľska. Do jeho služieb sa vracia a v roku 1462. Za svoje služby je povíšený na uhorského baróna.
Miesto a dátum jeho smrti sú doposiaľ neznáme. Naposledy sa o nom dozvedáme v listinách z roku 1468. Listiny z roku 1471 o ňom píšu ako zosnulom.
Aj keď nebol panovníkom zohral v histórii Uhorska dôležitú rolu. Na základe jeho požiadaviek boli v Kremnici razené dukáty Ladislava Pohrobka. Podľa Pohla ide o dukát H1 s mincovou značkou K P razený v období 1446 – 1452.
