Priatelia, konečne sa mi podarilo uchmatnúť si trochu času, aby som sa
mohol venovať téme na ktorú dostávam nemálo otázok. Je zrejmé, že aj
naozaj skúsení zberatelia a obchodníci sa v tomto ešte priveľmi
neorientujú. Specimeny slovenských bankoviek sú myslím veľmi aktuálne
najmä po ich prvom skatalogizovaní pánom Pavlom Hejzlarom v poslednom
notafilickom katalógu Aurei. Je to však iba strohé spracovanie nominálov,
ročníkov, sérií a variant perforácií, nakoniec, ako sa u katalógu
predpokladá. Ako som písal vyššie, sa teda mnohí ešte v problematike len
rozhliadajú a keďže mimo katalógu pána Hejzlara, pokiaľ viem, neexistuje
relevantná literatúra pre štúdium a prehľad. Navyše ani NBS na túto tému
nediskutuje. Dovolím si uviesť časť vyrozumenia NBS v tomto smere :
“Okrem vydávania platných slovenských bankoviek do obehu NBS pripravovala
špeciálne označené bankovky “specimeny” a “anuláty”, ktoré neboli
určené pre obeh, ale slúžili pre výlučne interné potreby, najmä na ich
výmenu s centrálnymi bankami vo svete, testovacie, porovnávacie, školiace,
reprezentačné a publikačné účely. Vzhľadom na charakter ich použitia
(neboli určené pre obeh, na predaj, ani na zberateľské účely), informácie
o tejto kategórii bankoviek nie su predmetom komunikácie NBS.”
Keďže navyše na túto tému, pokiaľ viem, neexistuje žiadna výpovedná
literatúra a podklady, mnohí, aj skutočne skúsení zbaratelia a obchodníci,
sa v tomto ešte len hľadajú. A myslím že viem o čom hovorím.
Napríklad na niektorých portáloch, kde sa aktuálne so specimenmi
obchodovalo, bolo zreteľné, že zberatelia ešte vo všeobecnosti nevedia
celkom posúdiť vzácnosť jednotlivých exemplárov. Výnimočná bankovka na
ktorú som za roky pátrania natrafil len jeden krát, dosiahla len polovičnú
cenu oproti bankovke síce vyššieho nominálu, ale v tomto najbežnejšiu.
I keď slovo “najbežnejšiu” asi už nie je výstižné, osobne sa
domnievam, že žiadny zo slovenských specimenov už nie je bežný. Ale čo sa
týka výskytu a teda veľmi pravdepodobne aj budúcej vzácnosti a ceny
predpokladám veľmi výrazné odlišovanie tých najčastejšie sa
vyskytujúcich a tých, o ktorých len viem že existujú, ale nikdy som ich
naživo nevidel a niektoré som ani vôbec nezaregistroval že by sa niekde
niekedy objavili.
Mňa téma slovenských specimenov zaujala práve svojou košatosťou,
rozmanitosťou a iste aj náročnosťou k nejakým relevantným informáciám
sa dopracovať. Vyskladať si akúsi dostatočnú mozaiku informácií
obnášalo desiatky stretnutí, intenzívnu komunikáciu s mnohými čo mohli
nejaký kamienok do mozaiky doložiť, pátranie po aukciách, ponukách a
obchodoch po celom svete. Teda tak trochu detektívka, tak trochu triatlon a tak
trochu orientačný beh bez dobrej mapy, kedy sa často musíte vrátiť zo
slepej uličky a hľadať novú cestu.
Neviem povedať alebo tvrdiť, že moje vedomosti sú vyčerpávajúce, ale
s tým čo sa mi doteraz podarilo zhromaždiť, nemám problém sa podeliť
s ostatnými ktorí majú o tieto informácie záujem. Všeobecne, najmä po
prvom spracovaní slovenských specimenov v poslednom notafilickom katalógu
Aurei od pána Pavla Hejzlara, sa záujem zberateľov významne zvýšil,
rovnako ako o všetky informácie na túto tému. Preto si myslím, že mnohí
tento blog uvítajú a môžem sľúbiť, že nebudem mať problém zodpovedať
akúkoľvek otázku na ktorú budem poznať odpoveď. Tiež verím, že ak sa
v niektorých veciach prípadne mýlim, alebo niekto bude mať lepšie či viac
informácií pri niektorej variante a podobne, sa do diskusie títo užívatelia
pre úžitok všetkých zapoja.
Nechcem ale hneď na začiatku napísať siahodlhý únavný text, nakoniec,
domnievam sa, že na mnohé čo sa do úvodu nezmestí, bude priestor
v následnej diskusii.
Takže na začiatok a v kocke asi toľko. Katalóg pána Hejzlara uvádza
69 variant slovenských specimenov (včetne specimenov bimiléniových
bankoviek). Môžem zodpovedne napísať, že popri tom existujú ďaľšie dve
bankovky. A to :
100 Sk 1997 L (je iba varianta 2 x vodorovne) a
20 Sk 1997 J
To by sme mali 71 variant. Opäť ale môžem zodpovedne potvrdiť, že pri
nominále 500 Sk a variante 2 x šikmo (vysvetlím podrobnejšie nižšie)
existuje aj tzv. tretia varianta, teda sklon perforácie medzi cca 45 a
60 stupňov, ako ilustruje obr č. 3. Takže ak by sme započítali aj túto
“tretiu variatu” 500 Sk 2 x šikmo, dostaneme výsledný počet
72 variant, ktorý osobne zatiaľ považujem za vyčerpávajúci, i keď sa
samozrejme (a rád by som), aj s vašou pomocou, môže ukázať, že sa
mýlim.
Varianta perforácie 2 x šikmo existuje iba pri nomináloch 100, 200 a
500 Sk. Táto špecifická perforácia má ešte aj dve (tri) varianty podľa
sklonu, ako uvádza aj katalóg pána Hejzlara. Táto varianta perforácie
existuje pri 100 korune 1993 D, 200 korune 1995 E a 500 korune 1993 F.
Varianta podľa sklonu – uhla perforácie jestvuje ešte aj pri nominále
5000 Sk a ročníku 1995 H a perforácii 3 x šikmo (obr. 4 a 5).
Najviac variant má 100 Sk 1993 D, 200 Sk 1995 E, 500 Sk 1993 F, 1000 Sk
1993 G a 5000 Sk 1995 H – až štyri
Pri nominále 20 a 50 Sk existuje iba jedna varianta perforácie – 1 x
vodorovne. Rozmanitosť v tomto smere začína od nominálu 100 Sk.
Počet variant podľa nominálov je takýto :
20 Sk – 11
50 Sk – 6
100 Sk – 13
200 Sk – 10
500 Sk – 9 (ak počítame aj “tretiu variantu”)
1000 Sk – 13
5000 Sk – 10
Pri jednotlivých nomináloch sú započítané aj bimiléniové specimeny.
No, nechcel som písať priveľmi dlhý text, veľmi sa nepodarilo, ale verím,
že mnohým urobím radosť, niektorým pomôžem, niektorých prekvapím.
Verím tiež, že tých ktorých nasrdím bude čo najmenej.
Všetkým želám pohodový nedeľný večer.