Sada ocenených návrhov na Československé dukáty z roku 1923 akad. soch. Jaroslava Brůhu

Vážení zberatelia, pripravujeme pre Vás nasledovné vydanie:
Sada ocenených návrhov na Československé dukáty z roku 1923 akad. soch. Jaroslava Brůhu

Parametre sady:
Zlato 986/1000
1-dukát Ø 19,75mm, 3,5g
2-dukát Ø 25mm, 7g
5-dukát Ø 34mm, 17,5g
10-dukát Ø 42mm, 35g
Celková hmotnosť zlata v jednej sade: 63 g
Číslovanie: od č.1 do č. 30
Limit: 30 kusov sád + 3 archívne sady
Realizácia: Numizmatika Kremnica s.r.o.
Vydavateľ: Numizmatika Kremnica s.r.o.
Informácie na čísle telefónu: +421 905 368 370
Rezervácie na e-mailovej adrese: medailer@numizmat.sk

Už od prvých dní novo založenej Československej republiky sa politici a národohospodári zaoberali myšlienkou prezentácie štátu vydaním zlatých mincí. Ideálny termín sa ponúkal v roku 1923, kedy republika oslavovala päť rokov svojej existencie. K tomuto dátumu bola vypísaná súťaž na prvý československý dukát, ktorej sa zúčastnili takmer všetci poprední medailéri. Len okrajovo uvádzame Otakara Španiela, Josefa Šejnostu, Jaroslava Bendu, Josefa Fojtíka, Jana Čejku, Antonína Máru a ďalších. Bol medzi nimi aj Jaroslav Brůha. Komisia obdržala celkom 82 návrhov, z ktorých zvíťazila spoločná práca O. Španiela a J. Bendu. Na druhom mieste sa umiestnil Jaroslav Brůha. Bol to veľký úspech tohto umelca, ktorý už v mladosti prišiel o jedno oko, vytvoril toto krásne majstrovské dielo. Brůhov dukát sa dočkal realizácie až k jubileu 100. výročia založenia Československej republiky.
Sochár, medailér a reštaurátor Jaroslav Brůha sa narodil 11. 2. 1889 v Prahe a zomrel taktiež v Prahe 5. 1. 1976. Vyučil sa za štukatéra a v roku 1908 nastúpil na Pražskú umeleckopriemyselnú školu. Jeho vedúcim bol prof. Josef Drahoňovský. V rokoch 1911 – 1917 v štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení, kde jeho umelecký rast ovplyvňovali profesori Josef Václav Myslbek, Stanislav Sucharda a Jan Štursa. Počas štúdia bol ocenený za sochu „Šimon Lomnický žobre na moste.“ Majster Brůha bol umelcom realistickým a za svojho života vytvoril zaujímavé sochy, plastiky a medaile. Jeho diela ozdobili v Prahe Dom odborov Na Perštýne, Tyršov dom na Újezde, bývalú Zdravotnú poisťovňu na Havlíčkovom námestí a tiež sokolovňu na Pražskej Malej Strane, v Chotěboři a v Litomyšli. Veľkú časť jeho medailérskej tvorby predstavujú práce pre organizáciu Sokol. Okrem menšej medaile a plakety ku rôznym závodom sokolov a udalostiam je Jaroslav Brůha autorom pamätnej medaile z roku 1932 ku 100. výročiu narodenia Dr. Miroslava Tyršu, pomníku Dr. Jana Podlipného v Libni, busty Františka Křižíka na Základnej škole v Plánici a sochy „Predavačka karafiátov“ umiestnenej v hale železničnej stanice v Klatovoch. Podľa jeho návrhu bola tiež v roku 1955 vydaná pamätná strieborná stokoruna k 10. výročiu oslobodenia Československa. Brůhov dukát sa určite zaradí medzi obľúbené zlaté razby, ktoré budú nielen numizmatickou verejnosťou cenené a vyhľadávané.
Autor Textu: Ing. Jiří Boháč
Súdny znalec v odbore numizmatika

Zo spomienok syna Jána
Z rozprávania môjho otca si pamätám na jeho vážnejší úraz. Ocinovi bolo asi päť rokov, kedy sa bodol do ľavého oka. Ani po náročnej operácii sa však oko zachrániť nepodarilo. Ocino sa tak musel vyrovnávať so stratou plastického videnia. Napriek tomu si volí štúdium sochárstva a medailérstva. Stáva sa tak žiakom J. V. Myslbeka. Ten mu raz pri pochvale za plastiku „Šimon Lomnický z Budče“ povedal: „Ján Žižka bol jednooký a aký slávny“. Ak budeš pokračovať ako doteraz, budeš slávny aj Ty.
Je vecou odborníkov posúdiť, ako sa to otcovi podarilo.
Ján Brůha
Československo (1918–1938), 1 dukát 1923, J. Brůha, Mincovňa Kremnica – skúšobný odrazok, Zbierka Národného múzea, HS-104290;