Slovenské hrady a zámky, pamätníky našej histórie

K založeniu tohoto blogu ma priviedlo dnešné výročie nešťastnej udalosti, keď v roku 1759 do hradu Pajštún udrel blesk a väčšina hradu ľahla popolom. K tomuto hradu mám emocionálne puto, pretože pod ním žijem a vidím ho každý deň. A stále mám pocit že neviem dosť o jeho histórii. Tak sa pokúsim niečo málo k tomu napísať a možno niektorých poteším a niektorých možno motivujem. Bolo by skvelé, ak by aj iní užívatelia priblížili podobné pamiatky so svojho okolia ostatným. Žijeme, bohužiaľ, v rýchlej, konzumnej a často veľmi povrchnej dobe, kedy sa niekedy nedá ubrániť pocitu, že za vlastnú, často impoznatnú a slávnu minulosť, by sme sa mali skôr akože hanbiť. Každopádne sa, podľa môjho názoru, našej histórii dostatočne nevenujú ani úrady a inštitúcie k tomu určené, neprikladá sa žiadúca pozornosť ani v školách, literatúre, médiách, no a potom následne ani v rodinách. Je to smutná situácia a ťažko takto budovať národné povedomie a hrdosť najmä mladých generácií, po ktorej sa tak často volá…
Nechcem byť otravný úvodom, tak sa už radšej idem venovať nenápadnej zrúcanine hradu, ale zato s bohatou minulosťou. Zrúcanina hradu leží na Záhorí v Malých Karpatoch, neďaleko Bratislavy.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.
Prehľad majiteľov hradu:

Oto z Talespruna
Peter III. Svätojurský
Peter V. Pezinský
Juraj III. Svätojurský
Peter VII. Svätojurský
František Pezinský
Barbora (vdova po Františkovi Pezinskom)
Krištof II. Pezinský
Gašpar Serédy
Eck zo Salmu a Neuburgu
Mikuláš II. Pálfi
Pavol IV. Pálfi
Ján II. Anton Pálfi
Mikuláš VI. Jozef Pálfi
Mikuláš V. Pálfi
Leopold II. Štefan Jozef Pálfi
Leopold II. Pálfi
Leopold IV. Pálfi
Ferdinant III. Leopold Pálfi-Daun
Aloiz Károli
Ľudovít Károli
https://sk.wikipedia.org/…5%A1t%C3%BAn
http://www.viapalffy.sk/s/9/palffyovci
Najdlhšie bol hrad Pajštún vo vlastníctve rodu Pálfyovcov (1592 – 1867) a tí sa pod jeho históriu aj podpísali najviac. Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici 16. storočia hneď na počiatku vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V roku 1526 v bitke pri Moháči zahynul nielen český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj Vavrinec Pálfi. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku Rakúsko-Uhorska.
Zakladateľom staršej vetvy rodu bol rábsky hrdina a najvýznamnejší veliteľ v 15 ročnej vojne s Osmanskou ríšou, Mikuláš Pálfy. Predovšetkým vlastnými silami a schopnosťami dosiahol významné funkcie: od roku 1574 bol kráľovský stolník, v roku 1580 sa stal kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej župy, ktoré mu Rudolf II. v roku 1599 potvrdil a dal do dedičnej držby. V roku 1581 sa stal kráľovským komorníkom, v roku 1582 skutočným vnútorným tajným radcom, v roku 1584 kapitánom Komárna a županom Komárňanskej župy. Od roku 1598 získal od Rudolfa II. titul ríšsky gróf.
Mikuláš Pálfi sa podľa vzoru a príkladu svojho otca zúčastnil protitureckých bojov na slovenskom území. Bol najvýznamnejším veliteľom v 15-ročnej vojne proti Turecku. V roku 1593 sa zúčastnil bojov pri Pákozde a prispel k víťazstvu cisárskych vojsk, bol pri obliehaní Stoličného Belehradu, dobyl viaceré pohraničné hrady a pevnosti (Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Sečany, Dregeľ, v roku 1594 Novohrad, 1595 Štúrovo, Vyšehrad, 1596 Vacov, 1598 Ráb, Tata, Vesprím, Palota, Nagyvászony, 1599 bojoval pri Stoličnom Belehrade, Budíne a Pešti).
https://sk.wikipedia.org/…C3%A1lfiovci
V úzkej súvislosti s hradom je aj stupavský kaštieľ,, kde je dnes Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov a taktiež hrad Červený kameň, ktorý mnohí poznáte ako netradičné miesto organizovania zberateľských búrz na nádvoriach hradu.
Na hrade Červený Kameň sídlila trvalo červenokamenská línia. Práve tento hrad bol prvým rodovým majetkom Pálfiovcov a postavenie hlavného sídla celého rodu si udržal až do roku 1945. Hrad Pálfiovci získali v roku 1583 a rodinou bol trvale obývaný od roku 1588, kedy bola ukončená jeho prestavba na reprezentatívne sídlo. Prvým vlastníkom z pálfiovského rodu bol rábsky hrdina Mikuláš Pálfi (1552 – 1600) s manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Mikuláš Pálfy na hrade Červený kameň aj zomrel. Posledný vlastník, gróf Karol Maria Pálfi (1905 – 1992) hrad Červený Kameň opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.
http://hradcervenykamen.sk/