Bitka pri Bratislave 907
Bitka pri Bratislave resp. bitky pri Bratislave bolo ozbrojené stretnutie
resp. viacero ozbrojených stretnutí v roku 907, ktoré sa odohralo resp.
odohrali buď pri Bratislave alebo priamo v Bratislave. Pri bitke boli
bavorské vojská porazené staromaďarskými kmeňmi. Takmer na 50 rokov
zmenila situáciu v oblasti stredného Dunaja a umožnila starým Maďarom
uskutočňovať nájazdy do rozsiahlych oblastí strednej, južnej a západnej
Európy.
Dátum konania bitky resp. bitiek je sporný. P. Dvořák k tomu píše:
Pokiaľ ide o presné určenie bitky, dodnes nejestvuje jednotný názor.
Nezhodujú sa v tom ani základné príručky. Lexikón slovenských dejín
píše o troch bitkách, ktoré sa mali odohrať 4.-5. júla a 9. augusta;
o troch bitkách v júli a auguste píšu aj Dejiny Slovenska I., Kronika
ľudstva udáva ako dátum bitky 5.-6. júl, Kronika Slovenska a Dejiny
Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu 4. júl…, Encyclopaedia Beliana
spomína len rok 907.
L. Veszprémy uvádza: Nerovnaké údaje v nekrológiách hovoriace
o júnových dňoch, resp. o rozmedzí 28. júna až 5. júla, nasvedčujú,
že bitka nebola jednodňová, ale že sa skladala z dlhšie trvajúcich bojov
a aj vojská vedené elitami mohli napadnúť Maďari v rozličnom čase.
Podľa Jonáša Záborského aj Júliusa Botta sa odohrala bitka v auguste….
Podľa P. Ratkoša 5. júla 907…, Ján Dekan hovorí len o júli…, Duša
Čaplovič o 4. júli…). Uvedené nezrovnalosti mohli viesť k rozličným
interpretáciám: časť historikov – opierajúca sa o Aventina – sa
domnievala, že bitka sa odohrávala viac dní, a iná časť historikov si pre
jej datovanie vybrala posledný deň – 5. júl. V súčasnosti sa
všeobecne hovorí o prvom dni bitky 4. júla a predpokladaný termín trvania
4. a 5. júla podopiera aj viacero prameňov.
T. Ortvay o dátume bitky píše: Čo sa týka okamihu bitky, zdroje sa
vzájomne líšia v tom, že niektoré udávajú rok 907 a iné rok 908. Na
základe kritického porovnania je však úplne nepochybné, že sa táto
veľká vojnová udalosť konala 5. alebo 6. júla roku 907. Treba dodať,
že zápis v Salzburských análoch hovoriaci o 4. júli v Ortvayovej dobe
ešte nebol známy.
Boj
Markgróf Luitpold Bavorský vybudoval armádu s cieľom poraziť kočovné
staromaďarské kmene. Luitpold bol porazený a sám pri bitke zahynul. Podľa
Aventina v dôsledku bitky „väčšina bavorskej šľachty zahynula a
ostatný ľud bol v nesčíselnom počte pobitý“.
Toto píše o bitke Aventinus v preklade (z latinskej verzie) uvedenom
v knihe Pramene k dejinám Veľkej Moravy:
Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov boli zozbierané vojenské sbory zo
všetkých provincií, a vytiahli proti nim s tromi vojskami. Ľudovít, kráľ
Germánie a Bavorska, keď vykonal odvody z celého Bavorska, uchýlil sa do
novej bavorskej osady Ennsburg. V pätnásty deň pred júlovými kalendami
[17. jún] roku kresťanskej spásy deväťsto siedmeho boli prítomní biskupi,
predstavení mníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za súhlasu rozhodnuté,
že Maďarov treba vyhnať z ríše Bavorov. Boli teda zozbierané vojská zo
všetkých bavorských provincií, spomedzi Nariskov, Boetov, Chamavov,
Vindelikov, Norinčanov, Vennonov, Atesinov, Stajerčanov, Vendov, Charinov,
Korutancov; Maďarom bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmoži tiahli
s bojachtivým a na útok pripraveným vojskom po oboch brehoch Dunaja proti
nepriateľom. Ľudovít s Burckardom, biskupom pasovským a s veliteľom
Arabonom zastavili sa v Ennsburgu. Potom všetky vojenské sbory vycvičené
v boji boli rozdelené na tri vojská. Liutpold, markgróf rakúsky, na
severnom brehu, na južnej časti zasa Teodomar, veľkňaz salcburský,
Zacharias säbenský, Oto frizinský s predstavenými mníchov reholí
Gumboldom, Hartvikom a Helmprechtom postúpili až k Bratislave a tam postavili
tábor. Odtiaľ loďami cez Dunaj previezli vojenské zbory Sighard, knieža
senonské, príbuzný kráľa, Rathold, Hottochus, Meginwardus a Eysengrin,
veľmoži bavorskí. Maďari rýchlo vysilili a premohli bavorské vojsko
vystrojené ťažkou výzbrojou, preplávali Dunaj a ostatným vojenským sborom
spôsobili podobnú porážku. – Len čo Maďari zbadali, že po toľkých
prípravách sa na nich chystá útok, nelenili a a neoddávali sa nečinnosti.
Najprv si pripravili všetko, čo by bolo potrebné, zbrane, chlapov, kone,
[potom] odhodlaní bojovať už nie pre slávu, lež pre záchranu, tvrdo sa
stavali na odpor. Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcom vyprovokovať
ostatné bavorské oddiely [do boja]. Obidvaja králi s nespočetnou jazdou,
ktorou mali vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli proti vojsku biskupov,
s veľkou presilou zaútočili, akoby rýchlymi chceli preraziť šík,
spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypali šípmi, ktoré vrhali
zo svibových lukov, a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojsko
vystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili,
prišli znova, takou istou rýchlosťou aj prenasledovali, aj sa dávali na
útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťazil, bol si v najväčšom
nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totiž
ešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokom pechoty, šíkom, bojovať
mečom chlap proti chlapovi, obsadzovať hrady, obliehať tvrdze, dobývať
pevnosti; zvykli však bojovať raz ústupom, raz náporom a nástrahami. Bola
v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a tak značná
skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší, keď
sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď
predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu.
Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúc koňa znova im boli v pätách
a dvojakým spôsobom vrhali oštepy, hádzali kopije, útočili sprava, zľava,
spredu a zozadu a našich vysilili; potom sa zo všetkých strán privalili, zo
všetkých strán napadli unavených Bavorov, premohli, porazili a pobili
v piaty deň pred augustovými idami [9. august]. V noci potajomky preplávali
Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca a Eysengrina, stolníka, so všetkými
sbormi a s pätnástimi veľmožmi v tábore zavraždili. Na druhý deň
potom, čiže v tretí deň pred augustovými idami [11. august] tých, ktorí
boli pri lodiach strachom vydesených ľahko a bez námahy podobne porazili.
Porážka Bavorov, Liutpold, spoločný praotec bavorských vojvodov,
pochádzajúci z rodu cisárov, Aribo dosadený [na miesto] Liutpolda. Tri dni
sa neprestajne bojovalo za nepriaznivého počasia. Väčšina bavorskej
šľachty zahynula, ľud bez rozdielu bol v nesčíselnom počte pobitý.
Liutpold, vojvodca východného Bavorska, zakladateľ rodu bavorských
kráľovičov a veliteľov [cisárskej] telesnej stráže na Rýne, bol zabitý
s devätnástimi bavorskými kniežatmi, ktorých mená sú tieto:…
V nemeckej verzii tejto Aventinovej kroniky je na začiatku uvedené aj meno
dvoch staromaďarských vodcov v tejto bitke – Dursak a Bogat. Tieto mená
sú spomenuté aj v latinskej verzii, ale je tak urobené asi o stranu pred
samotným opisom bitky, takže ich súvis s bitkou nie je v tejto verzii až
taký priamočiary
Možný doklad dôveryhodnosti Aventinovej prezentácie bitky
Údaj u Aventina, že sa východofranský kráľ vydal na cestu 17. júna
z Ennsburgu hovorí v prospech správnosti Aventinových údajov, pretože sa
zachovala listina zo 17. júna 907 (spísaná v Sankt Floriane), ktorou kráľ
Ľudovít IV. daroval pasovskému biskupovi Burchardovi mesto Altötting na
žiadosť soľnohradského arcibiskupa Thietmara, grófa Liutpolda a grófa
Isangrima a ďalších osôb. Listina je síce falošná, ale dá sa
predpokladať, že bola zhotovená na základe pravej predlohy. Zachovala sa
v zbierke odpisov z 12. storočia, ktorú ako sa zdá Aventinus použil ako
zdroj.
Alternatívne lokalizácie bitky
Aventinus bitku lokalizoval k dnešnej Bratislave. Najneskôr od objavu
Salzburských análov začiatkom 20. storočia aj štandardná literatúra
uvádza ako miesto bitky vždy dnešnú Bratislavu alebo jej okolie. Konkrétne
v slovenskej historiografii sa Bratislava za nepochybné miesto bitky považuje
najneskôr, odkedy toto umiestnenie prezentoval P. J. Šafárik vo svojej knihe
Slovanské starožitnosti.
Časť maďarských historikov navrhuje však iné umiestnenie. Spôsobené je
to asi najmä tým, že – dodnes veľmi vplyvný – maďarský historik
19. storočia Gyula Pauler prijímal údaje z Aventina len skepticky, a
keďže v tom období ešte neboli objavené Salzburské anály, nepovažoval
ani Aventinovo umiestnenie bitky do Bratislavy za dôveryhodné. Pomocou
vojenského modelovania však možno dokázať, že Aventinovo stotožnenia
miesta bitky (Brezalauspurcu) s Bratislavou je správne.
https://sk.wikipedia.org/…i_Bratislave
Historici sa ďalej dohadujú o úlohe Veľkej Moravy na tomto vojenskom
stretnutí. Prevažuje názor, že Veľká Morava do bitky nezasiahla, prípadne
že jej vojsko bojovalo na strane staromaďarských vojsk. Je to zaujímavá
otázka, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou sa v tomto období
zavŕšil zánik Veľkej Moravy. V týchto súvislostiach možno odporučiť
knihu, ktorú vydal Slovenský archeologický a historický inštitút “Bitka
pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska” od
autorov Tatiany Štefanovičovej a Drahoslava Hulínka. (obr. 1)
V PDF možnosť stiahnuť tu http://www.academia.edu/…tislava_2008
Aký význam mala bitka pri Bratislave?
Jednoduchá otázka. No mnohí z nás by určite mali problém odpovedať na
relatívne ľahkú otázku. A mladá generácia. Vie vôbec že bola niekedy
bitka pri Bratislave? Zodpovedanie tejto otázky by však nemalo robiť problém
žiadnemu modernému Slovákovi. Veď ako Európania a uvedomelí Slováci
21. storočia sa sluší poznať aspoň v skratke a v správnosti vlastnú
minulosť.
Od júna do augusta roku 907 sa údajne pod Bratislavou (v prameni ako
Brezalauspurc) odohrala rozhodujúca bitka, ktorá veľmi pozmenila mapu
vtedajšej Európy, ktorej následky mali odozvu nasledujúcich 1000 rokov,
o ktorej sa aj dnes ešte (medzi historikmi) živo hovorí. V dnešnej
spoločnosti prevláda názor že Brezalauspurc spomenutý v Salzburských
análoch a Brezalauspurch ako prvé mesto v Uhorsku v Aventinových análoch
je to isté – Bratislava. Dnes o tom niet väčších pochýb. Pochybnosti
sú inde. A mohli by sme skôr povedať že pochybnosti prevládajú medzi
širokou verejnosťou.
Dlho, najmä v 19. storočí naša mladá histografia pestovala v ľuďoch
predstavu tejto bitky ako čiernej udalosti, ako rozhodujúci akt, kedy zašla
sláva Slovákov. Samozrejme v duchu pretrvávajúceho romantizmu zmiešaného
s potrebným vyjadrovaním krívd voči Slovákom. Pri tom málokto si
uvedomil, že samotní naši predkovia sa nespomínali v boji. Dejiny sa
písali vtedy ľahko – hľadal sa medzník zániku Veľkej Moravy, a bitka
pri Bratislave bola priam ideálnym. Aký význam zohrala bitka pri Bratislave
pre Slovensko a Slovákov? Z hľadiska súčasného, modernejšieho bádania?
Bez zbytočného politického podtónu, bez zbytočnej ideológie a
nadsadzovania faktov môžeme zastávať nasledovné tvrdenia…
http://oz-politeia.blogspot.com/…tislave.html
4. júla 907 sa pri Bratislave odohrala bitka, ktorá mala osudový význam
pre národy v stredoeurópskom priestore. Stretli sa v nej vojská Bavorov a
kočovné maďarské kmene, pričom víťazne vyšli z tejto bitky starí
Maďari. Tieto informácie pochádzajú z tzv. Salzburských análov, ktoré
boli objavené roku 1921. Práve tu sa po prvýkrát uvádza názov dnešného
hlavného mesta SR, pričom v opise sa spomína pod menom Brezalauspurc.
V čom spočíva osudovosť tejto bitky? Pravdepodobne v tomto období sa
dovŕšil zánik Veľkej Moravy a kočovné maďarské kmene, ktoré
v 10. storočí ovládli kraje na strednom Dunaji sa natrvalo usadili
v Európe. Pre naše územie to znamená novú éru, pretože od 11. storočia
sa stalo súčasťou uhorského kráľovstva, hoci prenikanie maďarského
etnika na sever od Dunaja, kde žili predkovia slovanskí Slovákov, trvalo
ešte pomerne dlho. Zaujímavosťou je, že v análoch sa vôbec nespomína
vojsko Veľkej Moravy, pričom bitka sa dokázateľne odohrala na území,
ktoré ešte krátko predtým patrilo takpovediac k centrám Veľkomoravskej
ríše. Niektorí odborníci sa domnievajú, že v čase bitky pri Bratislave
už Veľká Morava neexistovala. Pravdepodobne mala na tom podiel nejednotnoť a
rivalita Svätoplukových nástupcov spolu s prenikaním maďarských kmeňov,
ktoré tento rozvrat napokon dovŕšili. Dodnes sa však vynárajú otázky
v súvislosti so zánikom Veľkej Moravy a následým vytváraním nového
štátného útvaru, na ktoré hľadá odpoveď história a archeológia,
pričom nie vždy dochádzajú vedci k jednotným stanoviskám…
http://www.sahi.sk/vyrocie.php
Nie len zberatelia ktorí sa zaujímajú o túto oblasť vedia, že v roku
2007, pri príležitosti 1100. výročia bitky pri Bratislave, bola reálne
vysúťažená a aj vyrobená zlatá pämatná minca v hodnote 5000 Sk včetne
príslušenstva (obr. 2, 3 a 4), ale na škodu zberateľskej i nezberateľskej
verejnosti nikdy nebola vydaná, naopak, prišlo k jej demonetizácii ktorej
dôvody boli naozaj kuriózne… Dalo by sa povedať, že na základe hlbokej
historickej nevedomosti a iných záujmov..
http://www.cs-mince.eu/…blog/show/58
Editováno: 4.7.2017 08:21