Naše príležetostné medaily, plakety a žetóny. (Uhorské, Rakúske a iné)

To by statik musel ísť kontrolovať inú budovu, skôr mi ale zaťažuje srdcový sval keď tam vyhadzuješ stále niečo z tých tvojich 147 finalistiek miss medaila.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9327

… keď už máš rád toho FJI. tak potom komplet,tak ako patrí 

Andreas Neudeck, Franz Xaver Pawlik, Svätenie zástavy viedenského streleckého spolku 1904", plaketa, bronz, 36 × 53.

Stephan Schwartz, Budapešť, Celonárodná výstava 1885, za účasti Kiss Józsefa z Keszthely.
Zaujímavosťou pre mňa je, reliéfne vystúpené písmo v okienku pre venovanie, teda nie obvyklý gravír, ale razba. Nedá sa predpokladať, že kôli tomu vyrobili vždy samostatnú raznicu, ale skôr že nápis sa dorážal individuálne, čomu by nasvedčoval aj iný typ písma v okienku. Kto by vedel viac, sem s tým pre poučenie
Inak myslím celkom vydarené dielko popredného medailéra.

Veľmi zaujímavá medaila belgického autora Adolpha Christiana Jouvenela okolo roku 1850, venovaná pocte Márii Terézii. V texte na reverze medaily sa spomína jej boj v mladučkom veku s mnohými nepriateľmi štátu, zveľaďovanie zeme a verejného po vojnách v ktorých obstála, podporu belgickej provincie a vyjadruje vďaku za mnoho rokov mieru, prosperity, rozvoja obchodu, priemyslu, poľnohospodárstva, vied a umení, školstva, založenie akadémie v Bruseli a vyzdvihuje jej právo na slávu.
Bronz, 37,06 g, 47 mm.

Na potešenie zberateľskej duše dnes materiál, ktorý zas veľmi nemusím, postriebrený bronz. Pre mňa tak trochu ani mačka ani pes. Ale medaila je veľmi príjemná a vzťahuje sa k výročiu i pre nás extra významnej udalosti, bitke a porážke Turkov pri Viedni v roku 1683, presnejšie je vydaná k 200. výročiu tejto dôležitej udalosti. Autorom averzu je Josef Tautenhayn a revrzu Anton Scharff.
Na reverze medaily sú zobrazené osobnosti ktoré najvýznamnejšou mierou k tomuto víťazstvu prispeli. Je to cisár Leopold I., poľský kráľ a turkobijec Ján III. Sobieski, vojvoda a poľný maršál Karol V. Lotrinský, vojenský veliteľ Viedne Ernst Rudiger gróf Starhemberg a starosta mesta Andreas Liebenberg.
Medaila má 136,68 g a priemer 72 mm.

Dve malé a milé plaketky Josefa Tautenhayna k pripomienke nemeckého fyzika a jednej z najvýraznejších osobností vedy 19. storočia, Hermanna von Helmholtza. Ag a bronz, 41 × 51 mm. Signované.

Tak sme sa dočkali a máme tu víkend. Na ďaľšie pozdvihnutie nálady zberateľom a fanúšikom medailí dnes dve málo sa vyskytujúce kúsky. Prvá je k príležitosti 10. výročia úmrtia Rudolpha von Eitelbergera, riaditeľa cisársko-kráľovského rakúskeho múzea pre umenie a priemysel. Autor Stephan Schwartz, bronz, 62 mm a 83,84 g. (foto 1 a 2)
Druhá je zaujímavé dielo Franza Xavera Pawlika. Každá strana medaily je na pamiatku inej udalosti – výročia. Na jednej strane je to na pamiatku 150. rokov od vzniku inštitútu pre potlačenie chorôb (1745 – 1895) a na strane druhej, na oslavu 100. výročia založenia inštitútu bratstva pre pensionistov (1795 – 1895). Túto medailu v Pawlikovej tvorbe neuvádza ani Petr Haimann a tiež ju vidím prvý krát. Bronz, 55 mm a 60,82 g. (foto 3, 4 a 5)

Jedna ťažšia váha na nedelu. Medaila Stephana Schwartza – Franz Klein 1914. Franz Klein bol profesor a politik, v rokoch 1905 – 1908 a niekoľko mesiacov v roku 1916 minister spravodlivosti Predlitavska (alebo Rakúsko), neoficiálne pomenovanie rakúskej časti habsburskej monarchie na západ od rieky Litavy po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Medaila obnáša v texte venovanie obdivovateliek a priateľov k jeho 60. narodeninám.
Medaila má priemer impozantných 100 mm a ešte impozantnejšiu hmotnosť 438 gramov. Na zváženie medaily mi príručná klenotnícka váha nestačila, takže ten údaj je z kuchynskej digitálnej váhy.

Dnes sa mi konečne podarilo skomletizovať dvojičku nádherných medailí od roduverného Viedenčana, Heinricha Jaunera. Medaily, podľa môjho názoru, vydala cisársko-kráľovská poľnohospodárska spoločnosť vo Viedni k príležitosti uskutočnenia všeobecnej poľnohospodárskej a lesníckej výstavy vo Viedni v roku 1890. Tieto medaily nesú nápis “Dem Verdienste”, čo by sa dalo preložiť ako za zásluhy. Teda medaily slúžili ako ocenenie vystavovateľov, prípadne ocenenie osobám, ktoré sa výraznou mierou o organizáciu výstavy zaslúžili.
Jaunerova kompozícia (pôvodne študoval maliarstvo) ako averzu, tak reverzu pôsobí na mňa neobarokovo až romanticky, každopádne je to príjemný pohľad. Bronzová medaila má rozmer 67 × 82,5 mm a hmotnosť úctyhodných 157,86 g. Strieborná 66,8 × 82 mm a hmotnosť 98,80 g.
A keďže sme pri roku 1890, pridávam svadobnú medailu Márie Valérie Habsbursko-lotrinskej a arcivojvodu Františka Salvatora z rakúsko-toskánskej vetvy Habsburgovcov. Mária Valéria bola posledným – štvrtým dieťaťom Františka Jozefa a Alžbety Bavorskej a ako jediné dieťa, sa narodila v Uhorsku. Manželstvo je považované za šťastné a manželia mali desať detí. Medaila je v Ag, priemer 43,5 mm a hmotnosť 39,90 g. Na hrane je značená značkou viedenskej mincovne. Autorom medaily je Anton Scharff.

ďaľšie foto

Tak toto sú nádherne medaile. Ja mám od Jaunera tiež to Ag a to 2 x, ale nemám tú bronzovú. Keďže ich nie je veĺa, objavujú sa občas na nejakej aukcii, tak tam vidím celkom pekný potenciál. A celkom sa mi páči aj ten tvar elipsy.

Dnes by som ešte rád odprezentoval zdanlivo nenápadnú medailu od mimoriadne plodného autora Arnolda Hartiga – Poľný maršál arcivojvoda Friedrich 1915 (foto 1 až 5). Friedrich Maria Erzherzog von Österreich, syn rakúskeho arcivojvodu Karola Ferdinanda a rakúskej arcivojvodkyne Alžbety Františky Márie ako 24 ročný získal hodnosť veliteľa regimentu a o dva roky neskôr hodnosť generálmajora. V roku 1885 ho uhorské ministerstvo vnútra poverilo patronátom nad novovzniknutým umeleckým spolkom v Prešporku. Od roku 1887 sídlil aj so svojou manželkou arcivojvodkyňou Izabellou v prešporskom Grassalkovichovom paláci. Ten si najskôr prenajal a potom, v roku 1889, kúpil za 480000 forintov. V rokoch 1899 – 1905 bol veliteľom 5. armádneho zboru v Prešporku.
V zbierkach Galérie mesta Bratislava sa nachádza jeho portrét (obr. 6) aj mramorová busta. Obraz bol dlhé roky vedený v zbierkach Galérie ako Portrét muža, novšie ako portrét Františka Jozefa I. Až v roku 2006, pri príprave knihy a výstavy bratislavský umelecký spolok 1885 – 1945, sa podarilo na základe komparácie presne portrétovaného identifikovať.
http://www.gmb.sk/…l/marec_2007
Zaujímavosťou ešte je, že jeho manželka Izabella z Croÿ a Dülmenu bola vášnivá fotografka a jej fotografie tentoraz vybrali do tretieho ročníka Prešporského kalendára. Arcivojvodkyňa používala veľkorozmerné sklenené negatívy s rozmermi 21×27 cm, vďaka ktorým zhotovovala mimoriadne detailné zábery. Jej fotografické aktivity sa začali v Prešporku. Celá rodina sa nechávala s obľubou fotografovať a na jej zvečňovaní sa podieľali viacerí fotografi. Izabeline umelecké fotografie uverejnili mnohé odborné časopisy a boli pravidelne vystavované aj na medzinárodných fotografických výstavách. Jej hodnotné fotografické dedičstvo tvorí dnes súčasť zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti. (ďaľšie foto)
http://www.bratislavskerozky.sk/…islavu-.html

Obraz Friedricha Maria Erzherzog von Österreich
ďaľšie foto Prešporský kalendár k nahliadnutiu

Nie výnimočná medaila vzácnosťou či cenou, ale krásne vyvážená kompozícia, stav a najmä pôvodná etui. Medaila k XXXII. schôdzi nemeckých prírodovedcov a lekárov vo Viedni 1856. Autor Karl Radnitzky, 123,90 g a 69 mm.

Milá strieborná pamätná medaila k medzinárodnej výstave zimných športov v Tribergu na prelome rokov 1909/10, pod patronátom Maxa von Baden, plným menom Maximilian Alexander Friedrich von Baden, posledného dediča trónu veľkovojvodstva Baden. Od októbra do nevembra 1918 bol asi mesiac posledným kancelárom Nemeckej ríše pod cisárom Wilhelmom II.
K tejto príležitosti som našiel aj pamätnú známku s rovnakým motívom.
Podtitul medaily je “Pre vynikajúce výkony”. Triberg sa nachádza v juhozápadnom Nemecku v Schwarzwalde. Medailu vyrobila firma B.H.Mayer’s z Pfor­zheimu. Striebro 990/1000. 40 mm, 27,68 g.

Vcera mi padla sanka z predaja plakety vyznamneho ceskeho sochara a medailera Stanislava Suchardu. Sam som si myslel, ze ju kupim, lebo cena v predvecer predaja bola 45 EUR a povedal som si, ze do tych 230 EUR by som isiel, nakolko naposledy v aukcii v roku 2015 sa predala za 7000 Kč. A navyse predajca bol z Texasu a myslel som si, ze cena nepojde vysoko nakolko Suchardu v Amerike mozno az tak nepoznaju a dalsia vec pri predaji do EÚ by zaujemca musel platit pri vyssej cene DPH aj clo. Ako velmi som sa mýlil, bronzova plaketa Alegoria juhu z roku 1906 s rozmermi 42×100mm sa predala za 439, 56 EUR! Ak pojde do EÚ tak s poplatkami a postovnym bude cena cez 600!

Je to naozaj neočakávaná suma. Možno neočakávaná nie je ten správny výraz, ešte vyššia ako očakávaná by bolo možno výstižnejšie. Ale pre tých ktorí vývoj v tomto segmente sledujú, to zas tak prekvapujúce nie je. Musíme si uvedomiť, že Stanislav Sucharda je najmä v ČR široko zbieraný a vyhľadávaný, ako u nás povedzme Vincent Hložník. Takéto malé umelecké dielo v kove so signatúrou je nie len krásne na pohľad, ale zaiste aj múdra investícia. Okrem toho, zo série plakiet (foto) je pre mňa aj najokúzlujúcejšia. Tiež som sa usiloval… myslel som si, že v rámci limitu ktorý som dal môžem kľudne spať, no máš ho vidieť…

Ale tak na potešenie duše a oka, keď už ten Sucharda vybuchol, krásna medaila k príležitosti zemskej a lesníckej výstavy 1890 Graz, venovanej za zásluhy pánovi M. Draganovi od dvojice autorov Heinrich Jauner a K. Lacher. Ag, 61,72 g a 61 mm.

Prinajmenšom sa bude dobre cítiť so súrodencami k rovnakej príležitosti, kde je autorom iba Heinrich Jauner. Uvádzal som ich na inom mieste, tu len k porovnaniu a doplneniu.

Pozná niekto toto?

Ja som túto medailu ešte nevidel, ale je to naozaj vydarený kúsok a krásny stav. Nie je tam niekde skrytá signatúra? Každopádne najviac sa asi bude páčiť Rudimu. Ak by náhodou bola na predaj, vôbec sa neostýchaj ma atakovať 

Medaila Anton Hám 1899–1965
Vydana 1966
Razila Mincovna Kremnica
Autor F.David/A.Hám
Bronz 60 mm 60gr
Razenych 100 kusov

Si hviezda Tomi
Túto medailu ale uvádza pán Haimann ako spoluautorstvo Františka Davida (averz) a Štefana Groscha (reverz) z roku 1966. Keďže pán Hám zomrel 23.11.1965 a aj v spodnej časti medaily je nápis “in memoriam”, zdá sa, že medaila bola vydaná na počesť či spomienku na pána Háma v nasledujúcom ro­ku.

A.Ham asi robil reverz…námestie v Kremnici este davno pred tym…ci sa mylim?

Áno, je to autorská medaila pána Háma z roku 1930 (foto), Štefan Grosch pravdepodobne upravoval a retušoval razidlo. Túto medailu razila mincovňa ešte dlho po roku 1930 a myslím, že razí do dnes.
https://www.numizmatik.eu/…-antona-hama
http://www.mint.sk/…_medaily.php?…

Korlen…mas Heimana tlaceneho,ci PDF?

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11501

Knihu.

…pani Elena Minarovičová vo svojej útlej publikácii " Medaily a plakety Slovenskej numizmatickej spoločnosti " , ktorú vydala v roku 1995, hneď v úvode, píše, citujem "** V tom istom roku ( 1966 ) vydali kremnickí numizmatici bronzovú medailu venovanú medailérovi a rytcovi Antonovi Hámovi, ktorej autormi boli umelci F.David a Štefan Grosch.** 

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9274

Korlen napsal:

Plaketa “Eugen von Böhm-Bawerk” z roku 1904 od autorov Franz Xaver Pawlik (averz – portrét) a Andreas Neudeck (reverz – viedenská radnica).
Rozmer 66 × 42 mm. Razila sa aj v rozmere 150 × 122 mm. Eugen von Böhm-Bawerk bol rakúsky ekonóm a politik. Pôsobil na viedenskej univerzite a bol tri krát rakúskym ministrom financií. V roku 1904 ukončil aktívnu politickú dráhu a nasledujúce obdobie zasvätil akademickej tvorbe a uzdelávaniu ďaľšej generácie rakúskych ekonómov. Pre mňa je minimálne umelecké stvárnenie a rytecký koncert pána Neudecka pri tvorbe reverzu úchvatný.

No a vždy poteší, ak sa podarí skombinovať, doplniť rovnakú medailu, žetón, plaketu… vo viacerých kovoch. Takže plaketa popísaná vyššie v striebre.