Bratislavské korunovačné medaily a žetóny.

Bratislavské korunovačné medaile a žetony uhorských kráľov a kráľovien.

.

Doporučená literatúra:

• Haimann, P.: Slovník autoru a zhotovitelu mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaku. Se vztahem k Čechám, Moravě, Slezku a Slovensku(1505–2005), Praha 2006
• Hlinka, J.: Bratislavské korunovačné medaily a žetóny. Bratislava 1966
• Holčík, Š.: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830. Bratisla­va 2005
• kolektív: CORONATUS POSONII…Bratis­lavské korunovačné medaily a žetóny (1563 – 1830). Bratislava 2015
• Novák, E.: Korunovace a korunovační ražby habsburské monarchie v letech 1526–1918 I.-IV.(Ferdinand I.-Fridrich Falcký, Ferdinand II.-Josef I., Karel VI.-Karel VII.,Marie Terezie-Josef II.,Leopold II.-Karel I.), Šumperk 1991–1997
• aukčné katalógy a internet

Vo výstavbe.

Čo predchádzalo vyhláseniu Prešporka za uhorské hlavné a korunovačné mesto Uhorska.

Bitkou pri Moháči v roku 1526 (29.augusta) sa začali pomaly písat dejiny mesta Prešporok(nem­.Pressburg,maď­.Pozsony) ako hlavné mesto Uhorska a zároveň ako korunovačné mesto uhorských králov.V boji pri Moháči-(maďarské mesto nachadzajúce sa asi 180 km od Budapešti) zahynul Ludovít II Jagelonsky v tom čase uhorský král (1516–1526).politické aj hospodárske tažisko sa pomaly presuvalo na územie terajšieho Slovenska(v tom čase zvané Horné Uhorsko).pretože ostatné časti Uhorska sa dostali pod nadvládu osmanskej ríše(Turecka) a časť i pod nadvládu sedmohradského vojvodcu Jáma Zápolského,ktorý sa uchádzal po smrti Ludovíta II o uhorský tron.dokonca ho v novembri 1526 uhorský snem aj zvolil v stoličnom Belehrade a nitriansky biskup Štefan Podmanický ho aj korunoval za uhorského krála.O uhorský tron sa však hlásil aj ferdinand Habsburgský,ktorý mal za manželku sestru nebohého Ludovíta II.Ferdinand sa odvolával nielen na tieto rodinné zväzky ale aj na rodové zmluvy medzi Jagelovcami a Habsburgovcami.islo o tzv prešporskú dohodu z roku 1515.(zámerne nepíšem bratislavskú,kedže slovo Bratislava začali používat hlavne štúrovci po roku 1848.)Prešporská dohoda bola dohoda medzi rímskonemeckým kráľom Maximiliánom I. Habsburským a novozvoleným uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským uzavretá v Prešporku v roku 1491.Potvrdzovala staršie dohody (z roku 1462) medzi Maximiliánovým otcom cisárom Fridrichom III. Habsburským a uhorským kráľom Matejom Korvínom o nástupníctve na uhorskom tróne.Maximilián v snahe o získanie uhorskej koruny vyhnal po Korvínovej smrti uhorské posádky z Dolného Rakúska, vtrhol do Uhorska ,ädobyl značné územie Uhorska) no pre vzburu vojska bol donútený uzavrieť s novým panovníkom Vladislavom II. Jagellonským v Bratislave zmluvu, ktorou Vladislav II. priznal Habsburgovcom nárok na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagelovcov.Zmluva, bola potvrdená v roku 1515 a stala sa základom habsburského panstva v Uhorsku v rokoch 1526 – 1918.To bola tá dohoda na ktorú poukazoval Ferdinand Habsburgský.Hoci ani české ani uhorské šlachtickén stavy neuznávali tieto zmluvy,podarilo sa Ferdinandovi dosiahnut,že sa stal najprv českým a neskôr aj uhorským králom.(vplyv peňazí vždy hral velkú rolu ,či v minulosti,alebo v súčastnosti.)za krála ho korunoval nitriansky biskup Podmanický(aká to náhoda),ktorý pred tým korunoval za uhorského krála Jána Zápolského.Uhorsko tak malo naraz dvoch králov,medzi ktorými medzi sebou bojovali dlhý čas na území vtedajšieho Horného Uhorska.Po niekoľkých porážkach sa Ján Zápoľský spojil s osmanmi,ktorí to využili a obsadili Budín(roku 1540).Pred pádom Budína sa však všetky centrálne inštitúcie Uhorska presťahovali do Prešporka(tomu sa hovorí prezieravosť ),kde sa po smrti Ludovíta II presťahovala vdova královná Mária.Novozvolený král Ferdinand I Habsburgský a uhorské šlachtické stav už v roku 1536 vyhlásili Prešporok za hlavné mesto Uhorska a odtiaľ riadili výboje proti Jánovi Zápoľskému a osmanom.Prešporok si užíval všetky výhody metropoly horského štátu a svoje postavenie si udržala až do polovice 19 storočia,keď sa centrálne uhorské úrady v snahe vymaniť sa z pod z velkého vplyvu Viedne na Prešporok presťahovali do Budapešti.(Budapešť vznikla spojením troch miest,Budína po maď Buda,Starého Budína a Pešti. v roku 1873).Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867,zostal Prešporok už len hlavným mestom Horného Uhorska.
Prešporok ako hlavné mesto Uhorska(1536–1784) bolo i korunovačným mestom uhorských kráľov(1563–1830).
Korunovačným chrámom bol Dóm sv.Martina.Tu boli korunovaný :
Maximilián II. (1564 – 1576) – 8. september 1563
Mária, jeho manželka – 9. september 1563
Rudolf II. (1576 – 1608) – 25. september 1572
Matej II. (1608 – 1619) – 19. november 1608
Anna, jeho manželka – 25. marec 1613
Ferdinand II. (1619 – 1637) – 1. júl 1618
Eleonóra, jeho druhá manželka – 26. júl 1622
Ferdinand IV. (+ 1654) – 16. jún 1647
Leopold I. (1657 – 1705) – 27. jún 1655
Jozef I. (1705 – 1711) – 9. december 1687
Karol III. (1711 – 1740) – 22. máj 1712
Alžbeta Kristína, jeho manželka – 18. október 1714
Mária Terézia (1740 – 1780) – 25. jún 1741
Leopold II. (1790 – 1792) – 15. november 1790
Mária Ludovika, tretia manželka Františka I. – 7. september 1808
Karolína Augusta, štvrtá manželka Františka I. – 25. september 1825
Ferdinand V. (1835 – 1848) – 28. september 1830
V niektorych článkoch je písan,že bolo korunovaný viacerý,ale nieje to tak. napríklad Ferdinand III(1637–1657),František I (1792–1835) a ich manželky ,ako aj manželka Leopolda I,Eleonora Magdalena Maria,boli korunovaný mimo Prešporku,z dôvodu v tych časoch zuril zrovna v Prešporku mor.Jozef II sa za uhorského krála nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.bol známym reformátorom. podporoval náboženskú toleranciu, chcel znížiť moc cirkvi, oslobodiť nevoľníkov od feudálnych bremien a odstrániť všetky obmedzenia a zákazy týkajúce sa obchodu a vzdelania.

Veľmi pekný a hodnotný článok lanci, poklona.
Ja by som len dodal, že bitka pri Moháči je pokladaná aj za koniec stredoveku a začiatok ranného novoveku. A bola to obrovská katastrofa, ktorej následky ťažko znášali najmä prostí ľudia ešte 150 rokov. Padlo 28 uhorských magnátov, spišský župan Juraj Zápoľský, brat Jána Zápoľského (o tom pár slov neskôr), arcibiskup a hlavný veliteľ Pavol Tomori a ďaľší cirkevní hodnostári, asi 500 šľachticov, 10000 pešiakov, 4000 jazdcov a všetci delostrelci. Po bitke bolo popravených ďaľších asi 1500 uhorských zajatcov. V rámci zbesilého plienenia Turkov zahynulo naviac ešte asi 5000 obyvateľov, takže spolu to znamenalo asi 20000 životov. Straty, podľa historických výskumov, Turkov boli okolo 15000 osôb. Následky boli pre Uhorsko ničivé na budúcich 150 rokov.
Ale tu by som sa chcel pristaviť pri, mierne povedané, veľmi kontroverznej osobe Jána Zápoľského, ktorého si Ty trochu šetril. Práve on sa významne o výsledok tejto bitky pričinil svojou nečinnosťou – zradou. Miesto toho aby prišiel na pomoc, zostal “nepochopiteľne” táboriť so svojim vojskom (asi 20000 mužov) pri Segedíne. Ak vezmeme do úvahy aj ďaľšie fakty, dá sa táto jeho nečinnosť vysvetľovať ako cielená stratégia. Písal si o sile peňazí, ale Ján Zápoľský bol po smrti svojho otca, najbohatším potentátom Uhorska a dá sa predpokladať, že za pomoci svojich obrovských majetkov dosiahol už v roku 1505, že ho tzv. národná strana uhorských stavov vyhlásila za kandidáta na uhorský trón s tým, že uhorským kráľom sa už nikdy nesmie stať cudzinec. A vedel, že po smrti kráľa Ludovíta II. Jagelonského Uhorsko zostane bez priameho následníka trónu. Tieto fakty teda oprávnene vyvolávajú domienky, že Ján Zápoľský takto jednal dlhodobo úmyselne a s jasným cieľom. To, že po prehratej bitke sám ihneď vzniesol nárok na uhorskú korunu, mu umožnila práve porážka uhorského vojska a smrť kráľa. Navyše si svojim jednaním, zradou, nechal otvorené dvere u Sulejmana I. s ktorým, div sa svete, neskôr skutočne uzavrel spojenectvo. Nezriedka je preto nazývaný kráľ – zradca. Ferdinand I. zas opieral svoje nároky na zmluvy (ako si uviedol) a dynastické nároky. Na sklonku života zas Ján Zápoľský potvrdil práva habsburgovcov (dva roky pred smrťou) a to i tak nebol koniec, dva týždne pred smrťou sa mu a jeho manželke Izabele Jagelonskej, narodil syn Ján II. Žigmund a"vďaka" Izabele problém pokračoval, ale to už je zas iná kapitola 

Medaily a žetony na Korunováciu Márie Terézie

Mária Terézia bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Prešporku 25.júna 1741.Na tron sa dostala vdaka pragmatickej sankcie z roku 1723,ktorá je zaručovala jej nástupníctvo po otcovi Karolovi III,ktorý nemal mužského potomka.
Je známych 24 typov medailí a 10 typov žetonov.medaily sa razili zo zlata,striebra,bron­zu,olova a cínu.Žetony su zlaté,striebor­né,bronzové,mo­sadzné.Pracova­li na nich popredný majstri,ako Matthias Donner,Anton Wideman a Juraj Viliam Vestner.
Matthias Donner ,bol riaditelom viedenskej ryteckej akadémie,jeho vynikajúca práca rytca nás dodnes teší,tak ako aj majstrovská práca Antona Widemana,ktorý bol pod silným vplyvom Donnera. je to vidiet na medailach,kedze osobne som niekolko krát pozrel na medailu a myslel som,že je to majstrovská práca Donnera,ale ked som sa pozrel bližsie bola to práca Widemana. Stačilo sa pozriet pod rameno portrétu a pod ním nebol nápis M.Donner,ale A.Wideman. .

Mňam, mňam.

CORONATUS POSONII… Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563 – 1830)

Minulý rok od 25.3. do 26.6.2015. bol v Galérii NBS – Múzeu mincí a medailí zorganizovaný medzinárodný výstavný projek, na ktorom sa predstavilo takmer 150 exponátov viažucich sa k bratislavským korunováciám. Veľmi ľutujem že som sa tam nedostal. Nemáte niekto podrobnejšie materiály, prípadne foto z tejto výstavy?
“Korunovácie uhorských kráľov patrili k najdôležitejším udalostiam v dejinách Uhorska, teda spoločných dejinách Maďarov, Slovákov a častí ďalších národov (Nemcov, Rumunov, Chorvátov, Rusínov, Židov, atď.). Medzi rokmi 1563 a 1830 bola uhorským korunovačným mestom Bratislava, kde bolo spolu korunovaných jedenásť kráľov (od Maximiliána II. po Ferdinanda V.) a kráľovná Mária Terézia, všetci z rodu Habsburgovcov. K jednotlivým korunováciám boli vyhotovované reprezentačné medaily, ako aj žetóny, ktoré sa rozhadzovali medzi účastníkov týchto slávností. Autormi medailí boli najvýznamnejší umelci svojej doby. Medaily boli vyhotovované predovšetkým technikou razby, zo zlata, striebra, bronzu a ďalších kovov.
Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici, Maďarského národného múzea v Budapešti, SNM – Historického múzea v Bratislave, Múzea mesta Bratislavy, Historického múzea v Budapešti a Maďarskej numizmatickej spoločnosti.”
http://slovakia.travel/…ny-1563-1830

Medaily a žetóny razené pri príležitosti bratislavskej korunovácie uhorského kráľa Karola III. v roku 1712

Odporúčam excelentný článok o korunovácii a korunovačnými žetónoch i medailách Karola III. zo stránky Aukčného domu Macho – Chlapovič

http://aukcie.machochlapovic.com/…aily-zetony/

medailu na prvom obrazku by som chcel vlastnit.je nadherna.

Re: CORONATUS POSONII… Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563 – 1830)
Odpoveď na príspevok č. 5209

Korlen napsal:

Minulý rok od 25.3. do 26.6.2015. bol v Galérii NBS – Múzeu mincí a medailí zorganizovaný medzinárodný výstavný projek, na ktorom sa predstavilo takmer 150 exponátov viažucich sa k bratislavským korunováciám. Veľmi ľutujem že som sa tam nedostal. Nemáte niekto podrobnejšie materiály, prípadne foto z tejto výstavy?
“Korunovácie uhorských kráľov patrili k najdôležitejším udalostiam v dejinách Uhorska, teda spoločných dejinách Maďarov, Slovákov a častí ďalších národov (Nemcov, Rumunov, Chorvátov, Rusínov, Židov, atď.). Medzi rokmi 1563 a 1830 bola uhorským korunovačným mestom Bratislava, kde bolo spolu korunovaných jedenásť kráľov (od Maximiliána II. po Ferdinanda V.) a kráľovná Mária Terézia, všetci z rodu Habsburgovcov. K jednotlivým korunováciám boli vyhotovované reprezentačné medaily, ako aj žetóny, ktoré sa rozhadzovali medzi účastníkov týchto slávností. Autormi medailí boli najvýznamnejší umelci svojej doby. Medaily boli vyhotovované predovšetkým technikou razby, zo zlata, striebra, bronzu a ďalších kovov.
Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici, Maďarského národného múzea v Budapešti, SNM – Historického múzea v Bratislave, Múzea mesta Bratislavy, Historického múzea v Budapešti a Maďarskej numizmatickej spoločnosti.”
http://slovakia.travel/…ny-1563-1830

Dnes sa mi konečne podarilo získať katalóg k tejto výstave. Popri dostatočne vyčerpávajúcej textovej časti katalóg obsahuje aj množstvo kvalitných fotografií. Skutočne môžem odporučiť.

Re: Re: CORONATUS POSONII… Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563 – 1830)
Odpoveď na príspevok č. 5834

Korlen napsal:

Korlen napsal:

Minulý rok od 25.3. do 26.6.2015. bol v Galérii NBS – Múzeu mincí a medailí zorganizovaný medzinárodný výstavný projek, na ktorom sa predstavilo takmer 150 exponátov viažucich sa k bratislavským korunováciám. Veľmi ľutujem že som sa tam nedostal. Nemáte niekto podrobnejšie materiály, prípadne foto z tejto výstavy?
“Korunovácie uhorských kráľov patrili k najdôležitejším udalostiam v dejinách Uhorska, teda spoločných dejinách Maďarov, Slovákov a častí ďalších národov (Nemcov, Rumunov, Chorvátov, Rusínov, Židov, atď.). Medzi rokmi 1563 a 1830 bola uhorským korunovačným mestom Bratislava, kde bolo spolu korunovaných jedenásť kráľov (od Maximiliána II. po Ferdinanda V.) a kráľovná Mária Terézia, všetci z rodu Habsburgovcov. K jednotlivým korunováciám boli vyhotovované reprezentačné medaily, ako aj žetóny, ktoré sa rozhadzovali medzi účastníkov týchto slávností. Autormi medailí boli najvýznamnejší umelci svojej doby. Medaily boli vyhotovované predovšetkým technikou razby, zo zlata, striebra, bronzu a ďalších kovov.
Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici, Maďarského národného múzea v Budapešti, SNM – Historického múzea v Bratislave, Múzea mesta Bratislavy, Historického múzea v Budapešti a Maďarskej numizmatickej spoločnosti.”
http://slovakia.travel/…ny-1563-1830

Dnes sa mi konečne podarilo získať katalóg k tejto výstave. Popri dostatočne vyčerpávajúcej textovej časti katalóg obsahuje aj množstvo kvalitných fotografií. Skutočne môžem odporučiť.

mozem len suhlasit,knizka je naozaj dobra,a obsahuje kvalitne fotografie,ale do roku 2018 by mali madari vydat komplexnejsiu knizku o korunovacnych medailach a zetonoch, sam som zvedavy kedy bude ich knizka vydaná,kedze cerpaju peniaze zo zdrojov EU,ktore musia vycerpat do roku 2018.

Nemzeti muzeum v budapesti,vydalo knihu korunovacne medaile a zetony 1508–1916 bude dostupna aj na slovensku,ak pojde vsetko tak ako ma budu ju predavat predajna macho a chlapovic.kedy to este neviem, cena myslim ze sa bude pohybovat medzi 30–40€, ak sa nemylim je to knizka na ktoru nemzeti muzeum dostalo dotaciu z eurofondov. link: https://www.lira.hu/…1508-1916,je v madarčine ale je tam okolo tisic fotiek. podla mna je to knizka vhodna do nasich numizmatickych kniznic. 

Na túto knihu sa naozaj teším. Príprava, zhromažďovanie informácií trvalo vraj roky a tak sa dá predpokladať, že to bude literatúra rozsahom i odbornsťou na vysokej úrovni. Predpokladám, že vyšla len v maďarskom jazyku..?
A možno presnejší link.
https://www.lira.hu/…ai-1508-1916

podla mojich info,vysla len v madarskom jazyku,ale mozno sa mylim, nemam podrobnejsie info o knihe. zatial

obsah knihy :http://www.tti.hu/…tartalom.pdf

Numizmatika prináša často aj milé chvíle či situácie a nemusí to byť nevyhnutne len minca či medaila. Dnes som dostal, naozaj neočakávane, do daru od jedného člena tohoto webu, skvelú knihu ktorú doporučuje aj autor tohoto poradenstva. Pár obrázkov, kto knižku nepozná.

Korunovačná medaila Matyáša II.

Tento krát by som chcel odprezentovať mimoriadne vzácnu striebornú medailu ku korunovácii Matyáša II. na uhorského kráľa 19. novembra 1608 v Bratislave. Medaila má zreteľné stopy po závesenom ušku, ale jednak pri takejto vzácnosti je to až druhoradé a jednak, bez toho by sa medailička asi ani nezachovala. V tomto prípade stav ustupuje vzácnosti.
Autorom medaily je Michael Sock. Je autorom dvoch korunovačných medailí a jednej klipy. Na oboch medailách je na averze portrét Matyáša II., kde je, ako na všetkých bratislavských medailách a žetónoch, zvýraznená uhorská Svätá koruna, ktorá sa práve vďaka Matyášovi vrátila do uhorska. Ale na jedenj z nich je na reverze madona na polmesiaci a okolo nej svätožiara, zatiaľ čo na druhej medaile a klipe tvorí reverz alegória hojnosti, teda ženská postava s rohom hojnosti v ľavej ruke a palmovou vetvou v pravej ruke.
Ag, 25,8 mm a 4,36 g. (foto 1,2,3 a 4)

V tejto verzii, teda na reverze s alegóriou hojnosti, existuje aj mimoriadne vzácna zlatá medaila, ktorá by mala existovať iba v troch exemplároch, ako uvádza aukčná spoločnosť Stack’s. Jeden z nich sa objavil v ich aukcii v roku 2010. (foto 1) Podľa všetkého bola dosiahnutá mimoaukčná dohoda a medaila bola z aukcie stiahnutá. Takže toto by mal byť jeden z exemplárov a s najväčšou pravdepodobnosťou skončil v súkromnej zbierke.
Druhý exemplár vlastní Magyár Nemzeti muzeum. Múzeum vlastní obe verzie, teda s madonou i alegóriou hojnosti.
No a tretí, posledný známy kus, je podľa mojich informácií, v súkromnej zbierke v ČR alebo SR.
Foto 2 a 3 obrázky z katalógu k výstave, kde je verzia s madonou.
Foto 4 je stránka z katalógu “Korunovace a korunovační ražby Habsburské monarchie v letech 1526 – 1918” od Emila Nováka, kde je nákres verzie s alegóriou hojnosti.

Ferdinand IV. korunovácia na uhorského kráľa 1647

Na dnes teda ešte raz Ferdinand IV. Smutný osud Ferdinanda IV. iste všetci poznáte. I keď korunovaný na českého, uhorského i rímskeho kráľa, k samostatnej vláde sa nikdy nedostal, pretože zomrel vo veku nedožitých 21 rokov.
Niečo z jeho života a okolnostiach bratislavskej korunovácie..
V roku 1646 sa Ferdinand iii. rozhodol odovzdať uhorskú korunu svojmu mladému synovi, princovi Ferdinandovi. Krajinu v tom čase ohrozovala vzbura, ktorú viedol Juraj I. Rákóczi. Vznikla oprávnená obava, že sa Rákóczi zmocní koruny uloženej v Prešporskom hrade. Preto ju dali stavy v roku 1644 dali odviezť a uložiť do blízkeho hradu v Rábe. Tento hrad považovali Habsburgovci za bezpečnejší. Korunovanie mladého kráľa sa však malo uskutočniť v Prešporku, preto sem museli korunu včas doviesť. Sprevádzali ju strážcovia a šľachtici na štyridsiatich šiestich kočoch. Jednotka zložená z päťsto mužov zabezpečovala vzácny sprievod pred prepadnutím.
Kráľ zvolal korunovačný snem už na 1. Mája 1646 do františkánskeho kláštora v Prešporku. Dňa 13. Mája 1646 však umrela kráľovná Marianna, druhá manželka Ferdinanda III. a preto museli snemovanie prerušiť. Nového kráľa zvolili až 3. Júna 1647. Príčinou dlhých prieťahov boli najmä otázky náboženskej slobody pre uhorských protestantov.
Za deň korunovácie určili 15. Jún 1647. Slávnosť sa však ani napriek nákladným prípravám nemohla uskutočniť v ten deň. V dome, kde sa ubytoval český kancelár gróf Martnic, vznikol včasráno v kuchyni požiar. Dom rýchlo vzbĺkol a požiar sa rozšíril aj na okolité domy a ulice. Napriek rýchlemu zásahu zhromaždeného vojska vyhorelo v meste sedemdesiat dva domov. Zhorel aj významný mestský dom – Zelený dom oproti radnici, kde sa občas uskutočňovali zasadania uhorského snemu. Požiar zničil aj všetky ozdobné dekorácie, ktoré priviezli z Viedne na ozdobu miestostí.
Slávnostné korunovanie Ferdinanda IV. sa muselo odložiť na nasledujúci deň, na 16. Jún 1647. Mnohí videli v požiari a v odložení korunovácie zlé znamenie, ktoré predpovedalo mladému kráľovi nešťastie. Veštba sa naplnila v roku 1654, keď Ferdinand IV. V mladom veku ešte za života svojho otca zomrel.
http://referaty.aktuality.sk/…referat-7841
-
Najväčší a pomerne vzácny korunovačný žetón Ferdinanda IV. ku korunovácii na uhorského kráľa 16. júna 1647 v Bratislave. V čase korunovácie mal Ferdinand IV. len 13 rokov a bol jediným dieťaťom korunovaným v Bratislave. Ag, 26 mm a 2,9 g.

Na dnešný piatočný podvečer už v zľahka predvianočnej atmosfére, prichádzajú na radu tri korunovačné žetóny dvoch panovníkov, všetky ku korunováciám v Bratislave. Popis k žetónom je v poradí tak, ako sú na foto.
Jozef I., malý korunovačný žetón ku korunovácii na uhorského kráľa 9. decembra 1687. Ag, 17 mm a 1,4 g.
Karol VI., veľký korunovačný žetón ku korunovácii na uhorského kráľa 22. mája 1712. Ag, 25 mm a 4,02 g.
Karol VI., malý korunovačný žetón ku korunovácii na uhorského kráľa 22. mája 1712. Kôli otrepu nepravidelný priemer od 19,5 – 20 mm. Ag, 2,06 g.

ďaľšie foto

Strieborný korunovačný žetón Leopolda II. k Bratislavskej korunovácií v roku 1790
20mm

Vzácny menší korunovačný žetón s monogramom Matyáša II. k bratislavskej korunovácii na uhorského kráľa 19. novembra 1608. Ag, 21 mm a 2,08 g.

Na dnes zas jeden predvianočný numi pamlsok. Menší bratislavský korunovačný žetón Ferdinanda II. ku korunovácii na uhorského kráľa 1. júla 1618. Ag, 22 mm a 1,87 g.

Čo to ake male blchy prezentuješ ? Nejaky poriadny 10 dukat korunovačny šupni ked su tie vianoce čoskoro.

Tu pozri desaťdukátového krásavca
http://www.cs-mince.eu/…log/show/305?…
Ja podobný možno v budúcom živote. Hm, iba že by si mi na sviatky požičal nejaký svoj…? 

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11316

Kaporcek napsal:

Čo to ake male blchy prezentuješ ? Nejaky poriadny 10 dukat korunovačny šupni ked su tie vianoce čoskoro.

A takých bĺch by som chcel mať plný kožuch…

Tak na podvečerné rozjímanie opäť jedna “blška” ktorú ale je vidieť asi tak často ako Yetiho. Ferdinand IV., korunovačný žetón ku korunovácii na uhorského kráľa v Bratislave 16. júna 1647. Ag, 18 mm a 1,43 g.

Korlen 1,87 g. , 1,43 g. …
To aby som si novu lupu objednal.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 11324

A taký napríklad 1/4 dukát Leopolda I. ako pozeráš? Ten má len okolo 15 mm a váhu do 0,9 g
Ale silnejšiu lupu zháňaj, budeš ju potreboavť aby si našiel ďaľší kus